Karcinóm prostaty

Je to najčastejšie nádorové ochorenie mužov s maximom výskytu nad 70 rokov a má narastajúci výskyt. Ide o neregulovaný a nekontrolovaný rast žľazových buniek prostaty, ich prerastanie do okolia a šírenia do vzdialených orgánov. Ročný výskyt na Slovensku je približne 1 500 pacientov. 

Príčiny vzniku

Medzi hlavné rizikové faktory patrí predovšetkým narastajúci vek, hormonálne vplyvy (androgény, testosterón) a genetické faktory. Až u 9 % nádorov pozorujeme genetickú predispozíciu ochorenia, kde hlavnú rolu hrá prítomnosť mutácie génov BRCA1 a BRCA2. Ďalej sa môžu spolupodieľať opakované zápaly prostaty - prostatitídy, fajčenie, stravovacie návyky, obezita. Ochorenie sa častejšie vyskytuje u Afroameričanov. 

Klinický obraz

Medzi charakteristické prejavy zaraďujeme:

• poruchy močenia - ťažšie močenie s horším spustením alebo slabším prúdom, bolestivosť pri močení (dysúria), časté nutkanie na močenie (polakisúria), časté močenie v noci (nyktúria), pocit nedokonalého vyprázdnenia močového mechúra (retencia)
• bolesť - môže ísť o bolesť v postihnutej prostate a okolí alebo bolesť chrbtice, krížov, v panve pri metastatickom postihnutí skeletálneho systému

Prejavy ochorenia sú dlhé roky nemé, častokrát sa stane, že symptómy sa objavia až po 15 rokoch prítomnosti nádoru. Ďalej môžu byť prítomné symptómy ako je únava, chudnutie a zhoršená funkcia obličiek. 

Diagnostika

Základné klinické vyšetrenie je digitálne vyšetrenie per rectum, pri ktorom sa dá zistiť prítomnosť zväčšenej prostaty, ktorá môže strácať elasticitu a aj jej presné ohraničenie a citlivosť. Zároveň je možné vyhmatať aj prítomnosť uzlíkov. Pre karcinóm je žľaza typicky tvrdá, hrboľatá a nebolestivá. 

Následne sa odoberá vzorka krvi na stanovenie sérového PSA (prostatický špecifický antigén), avšak tento marker nie je špecifický, pretože k jeho zvýšeniu dochádza fyziologicky aj pri narastajúcom veku, po masáži prostaty, pri zápalových ochoreniach prostaty alebo aj po dlhšej jazde na bicykli. 

Medzi ďalšie možné vyšetrenia zaraďujeme ešte iné špecifické markery v krvi (p2PSA) a výpočet PHI (prostate health index). Ide o matematický výpočet, ktorý sa využíva ako pomôcka na odlíšenie karcinómu prostaty od benígneho (nezhubného) nádorového ochorenia prostaty u mužov nad 50 rokov. Zo zobrazovacích metód sa využíva magnetická rezonancia, metóda TRUS - transrektálna sonografia a rádioizotopová gamagrafia kostného systému, pomocou ktorého sa zisťuje prítomnosť možných metastáz.

Na základe vzniknutých podozrení následne vzniká indikácia na biopsiu prostaty, kedy dochádza k odberu tkaniva tenkou ihlou za účelom histologického vyšetrenie. Až potvrdenie karcinómu po histologizácii sa považuje za definitívnu diagnózu. 

Liečba

Postup terapie sa vyhodnocuje na základe zhodnotenia rizika ochorenia, od veku a od prítomnosti iných ochorení. Aktívne sledovanie je postup, ktorý je vhodný pri nízkorizikovom karcinóme. Pacient sa sleduje a liečba sa začína až pri progresii ochorenia.

Radikálna prostatektómia je zákrok, kedy dochádza k odstráneniu prostaty spolu so semennými mechúrikmi a panvovými lymfatickými uzlinami. Tento zákrok je indikovaný u pacientov, kedy je karcinóm ohraničený v oblasti žľazy a očakáva sa prežitie aspoň 10 rokov.

Medzi ďalšie liečebné metódy zaraďujeme liečbu žiarením, hormonálnu terapiu, ktorej základný mechanizmus spočíva v inhibícii pôsobenia testosterónu a chemoterapia. Tá je využívaná hlavne v tom prípade, kedy vznikne veľmi špecifický typ karcinómu prostaty, ktorý sa nazýva ako kastračne rezistentný karcinóm prostaty. Ide o najzávažnejšiu formu ochorenia, často sú prítomné aj metastázy a je to stav, kedy po približne 2-3 rokoch účinnej hormonálnej terapie  dochádza k progresii ochorenia. 

Podporná a doplnková terapia pozostáva hlavne z ovplyvnenia metabolizmu kostného systému (bifosfonáty), podávanie analgetík proti bolesti. Pri prítomnej obštrukcii močových ciest sa môžu podávať spazmolytiká alebo sa zavádza permanentný močový katéter. Niekedy môže byť indikovaný až chirurgický zákrok.