Pohyb onkologického pacienta

Sezóna 2 - Epizóda 1

23.01.2024

Ďalšia epizóda »

Šport zohráva dôležitú úlohu v prevencii nielen kardiovaskulárnych, ale aj onkologických ochorení.

Pravidelná fyzická aktivita tiež významne ovplyvňuje kvalitu života pacienta počas protinádorovej liečby aj po jej ukončení. Jej význam zdôrazňujú stále viac aj onkológovia a pohyb sa postupne dostáva ako doplnková terapia do oficiálnych odporúčaní pre pacientov.

Akú úlohu zohráva pohybová aktivita pre onkologického pacienta, približuje odborník Mgr. Viktor Oliva, PhD. 

V relácii sa dozviete: 

  • Rakovina je súbor mnohých ochorení s odlišným priebehom a prognózou.

Nádorové ochorenie je multifaktoriálny a komplexný proces, ktorý rozdielne zasahuje organizmus, vyžaduje si špecifickú liečbu a týka sa ľudí rôzneho veku a kondície. Preto nebude nikdy existovať jedno generalizované odporúčanie vo vzťahu k pohybovej aktivite, ktoré by sme mohli zovšeobecniť pre všetkých pacientov. Odporúčania by mali byť pre každého pacienta individualizované. Dá sa však zovšeobecniť, že pravidelné cvičenie a pohybová aktivita patrí medzi najúčinnejšie nefarmakologické podporné prostriedky počas liečby aj v období remisie. 

  • Benefity pohybovej aktivity 

Pravidelná pohybová aktivita je účinným nástrojom pre zníženie únavy a zvýšenie kvality života onkologických pacientov, zlepšuje kvalitu spánku, udržuje svalovú hmotu. Existujú silné dôkazy, že pohybová aktivita vytvára lepšiu toleranciu liečby a pomáha zvyšovať efektivitu viacerých typov protinádorovej liečby. Pomáha aj pri psychických problémoch ako sú depresívne a úzkostné stavy.

  • Odporúčanie cvičenia a pohybovej aktivity v období protinádorovej liečby

Pohybovú aktivitu  a cvičenie treba prispôsobiť stavu pacienta. Ideálna je kombinácia aeróbneho a silového tréningu v rozsahu okolo 150 minút týždenne. Cvičenie si pacient môže rozložiť do menších celkov. Pri pacientoch vo vážnejšom stave alebo po náročnej liečbe možno pohybovú aktivitu rozdeliť aj v rámci dňa do krátkych úsekov. Na mieste je teda aj menej náročný pohyb (prechádzka, cvičenie v domácom prostredí), ktorý môže byť v daných podmienkach efektívny a ktorý neprekračuje fyzické hranice daného pacienta v ťažšom stave. Keď sa pacient cíti horšie má význam aj cvičenie na lôžku, v sede, môže sa poprechádzať po izbe. Všeobecným odporučením pre onkologických pacientov je nezostať pasívny, snažiť sa vyvinúť akýkoľvek pohyb.  

  • Mechanizmus účinku pohybovej aktivity pre organizmus je multifaktoriálny jav a pôsobí na viacero orgánových systémov v našom organizme.

Tieto zmeny sú prirodzenou fyziologickou reakciou organizmu na zaťaženie a prinášajú benefity aj pre onkologických pacientov. Pravidelné cvičenie vplýva na náš autonómny nervový systém, ovplyvňuje kardiovaskulárny systém, dejú sa zmeny na úrovni hormonálneho a dýchacieho systému a pohybová aktivita pozitívne vplýva na pľúcne tkanivo, svaly, kosti. Dokáže vplývať aj na mikroprostredie samotného tumoru. 

  • Pacientom v remisii – po ukončení základnej protinádorovej liečby – sa odporúča zaradenie pravidelnej pohybovej aktivity, ktorá môže znižovať riziko návratu pri niektorých typoch nádorového ochorenia.

V remisii je vhodné zaraďovať pohybovú aktivitu postupne a druhy športov prispôsobiť záujmu a motivácii pacienta. 

Upozornenie: akékoľvek vedecké fakty o význame pohybovej aktivity pri liečbe rakoviny spomenuté v relácii treba vnímať ako doplnok – no nie ako náhradu – predpísanej protinádorovej liečby, ktorá je kľúčová na ceste za uzdravením. Zároveň je potrebné akúkoľvek športovú aktivitu konzultovať s lekárom. 

Hosť: Mgr. Viktor Oliva, PhD. 

Mgr. Viktor Oliva, PhD. pôsobí ako odborný asistent na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave a zároveň na II. neurologickej klinike Lekárskej fakulty UK. Vo svojej praxi a výskume sa zameriava na prínos pohybu onkologických pacientov. 

Relácia vznikla v spolupráci TV Doktor a portálu https://onkoinfo.sk/