• Jedenásťročný chlapec, ktorého hospitalizovali v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave pre nákazu, zomrel.
• Skupina Penta navrhuje zmenu financovania nemocníc. Hovorí o potrebe postupného zvyšovania podielu výkonových platieb.
• Slováci si pred dovolenkou hromadia antibiotiká: Všeobecná zdravotná poisťovňa upozorňuje na nebezpečný letný trend

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Jedenásťročný chlapec, ktorého hospitalizovali v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave pre nákazu, zomrel. „Je nám to všetkým veľmi ľúto, ale napriek maximálnemu úsiliu lekárov a všetkých zdravotníkov Národného ústavu detských chorôb, ktorí sa o dieťa starali, sa život chlapčeka nepodarilo zachrániť,“ uviedla hovorkyňa ústavu Dana Kamenická. Lekári pri chlapcovi pracovali s diagnózou naeglerióza. Naeglerióza, alebo primárna amébová meningoencefalitída, je zriedkavé ochorenie centrálneho nervového systému, pôvodcom ktorého je meňavka Naegleria fowleri (slzovičkovka zhubná). Ide o organizmus, ktorý sa bežne vyskytuje v rôznych typoch sladkovodného prostredia i v pôde. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Nové Zámky nariadil od nedele (15. júna) preventívne zavrieť kúpalisko Vadaš v Štúrove, ktoré chlapec navštívil začiatkom júna. Dôvodom je epidemiologické vyšetrovanie v súvislosti s výskytom infekcie spôsobenej Naegleriou fowleri. „RÚVZ v Nových Zámkoch opakovane, niekoľkokrát počas dňa, uskutočňuje u prevádzkovateľa odber vzoriek bazénovej vody a sterov z prostredia na laboratórne vyšetrenie,“ priblížila vedúca oddelenia hygieny životného prostredia a zdravia RÚVZ Martina Dikanová. Zdôraznila, že pri takýchto laboratórnych vyšetreniach je potrebné dodržať špecifický postup, ktorý trvá päť až sedem dní, čo je čas, dokedy budú známe definitívne výsledky z prvých odobratých vzoriek. „Aj keď je to časovo náročný proces, ide o nevyhnutný postup pri takom citlivom type analýzy, pretože zisťujeme prítomnosť zriedkavého mikroorganizmu, ktorý sa vo vodách môže vyskytovať vo veľmi malom množstve,“ dodala Dikanová. Zatiaľ nie je jasné, kde sa chlapec nakazil. Výsledky vyšetrovania kúpaliska by mali byť známe v priebehu týždňa. Úrady verejného zdravotníctva zároveň v tejto súvislosti budú vykonávať mimoriadne odbery bazénových vôd na prítomnosť améb.

K najväčšiemu známemu ohnisku nákazy amébou Naegleria fowleri, ktorý vyvoláva smrteľnú primárnu amébovú meningoencefalitídu došlo V Ústí nad Labem v 60. rokoch. V rokoch 1962 až 1965 sa v plaveckom bazéne Vrbenské lázně opakovane nakazilo 16 ľudí, prevažne detí a mladých dospelých. Všetci, žiaľ, na nákazu zomreli. Bazén bol napúšťaný teplou vodou z Labe bez dostatočného množstva chlóru – améby sa pritom najviac množia pri teplote okolo 27–30 °C. Problém bol spojený s defektnou vnútornou stenou bazéna – voda z netesných častí prenikala späť do hlavného priestoru bez toho, aby prešla dezinfekciou. Po niekoľkých vlnách epidémie bol bazén definitívne uzavretý a zrekonštruovaný. Namiesto riečnej vody sa začala používať vodovodná, a modernizovaná bola aj infraštruktúra. Nákazu Naegleria fowleri podrobne pracovali aj naši lekári. Bližšie informácie nájdete na webe TV Doktor v časti Diagnózy.

Skupina Penta navrhuje zmenu financovania nemocníc. Hovorí o potrebe postupného zvyšovania podielu výkonových platieb. Chce, aby v roku 2027 tvorili platby za reálne výkony polovicu úhrad, čo by nemocnice motivovalo k efektívnejšiemu poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Zástupcovia Penty to uviedli na pondelkovej tlačovej konferencii s odvolaním sa na analýzy Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Štátne nemocnice podľa nich každoročne končia v strate pre slabú výkonnosť a nízku produktivitu, hoci majú nadpriemerné príjmy. „Ak má slovenské zdravotníctvo prežiť, musíme odmeňovať tých, ktorí pracujú efektívne a v prospech pacienta - nie tých, ktorí si každoročne pýtajú viac peňazí, ale bez výsledku. Preto podporujeme postupné zvyšovanie podielu výkonových platieb, ktoré nemocnice motivujú a zároveň ich spravodlivejšie odmeňujú,“ vysvetlil generálny riaditeľ Penta Hospitals International Peter Lednický. Doplnil, že v súčasnosti predstavujú platby za výkony približne 10 až 15 percent, pričom Penta navrhuje zvýšiť ich podiel na 30 percent v roku 2026. Penta tvrdí, že ak platby nemocniciam nie sú v rovnováhe s výkonom, dochádza k deformácii spravodlivosti aj motivácie. Svoj návrh opiera o dáta Útvaru hodnoty za peniaze a ÚDZS, ktoré podľa nej ukazujú, že štátne nemocnice v roku 2024 hospodárili so stratou a zároveň majú výrazný priestor na zvýšenie efektivity. „Ich príjmy sú v porovnaní so súkromnými nemocnicami výrazne nadpriemerné. Po započítaní všetkých dotácií a oddlžovania štátne nemocnice dostávajú až o 40 percent viac prostriedkov za rovnakú hospitalizáciu ako nemocnice Penta Hospitals. Napriek tomu nie sú schopné zabezpečiť efektívnu prevádzku,“ podotkol investičný manažér Penta Investments Martin Krchňavý.

Deväť vysokých škôl (VŠ) vybuduje simulačné centrá na prípravu budúcich lekárov a zdravotníkov. Urobia tak prostredníctvom výzvy Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Cieľom podporených projektov je vznik nových a modernizácia existujúcich simulačných centier. „Posilnenie ľudských zdrojov v zdravotníctve je kľúčové na zaistenie dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Viac študentov na lekárske fakulty neprilákame bez moderného systému vzdelávania založeného na aktuálnych trendoch,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker. Rezort priblížil, že investície z výzvy smerujú do učebných priestorov, vybavenia, simulátorov, výučbových technológií a aktualizácie študijných programov všetkých zdravotníckych odborov. Na výzvu bolo podľa ministerstva školstva pôvodne vyčlenených vyše 51 miliónov eur zo zdrojov EÚ, no na základe záujmu žiadateľov sa suma zvýšila na viac ako 54,7 milióna eur. Spolu s príspevkom zo štátneho rozpočtu tak ministerstvo podľa svojich slov VŠ poskytne 63,4 milióna eur. Simulačné centrá majú pomôcť študentom získať skúsenosti v realistických podmienkach ešte pred nástupom do praxe. „Pri simulačnej výučbe riešia medici situácie, ktoré verne napodobňujú realitu. Na simulátoroch si nacvičia všetko potrebné, zlepšia svoje zručnosti, a tým aj starostlivosť o ich budúcich pacientov. Vďaka simulátorom budú študenti pripravení efektívnejšie reagovať na požiadavky praxe,“ dodal štátny tajomník pre vysoké školstvo a akademický výskum Róbert Zsembera.

Výstavba novej nemocnice v Martine ide podľa stanoveného harmonogramu a vedie k naplneniu míľnika plánu obnovy. Stavba má právoplatných všetkých 16 stavebných povolení. Informoval o tom po kontrolnom dni na stavbe v Martine minister zdravotníctva Kamil Šaško. Právoplatné stavebné povolenia vrátane toho na nadzemnú časť a podzemnú garáž označil minister za dôležité v kontexte finalizácie do štádia v rámci míľnika plánu obnovy. Šaško pripomenul, že výstavba novej univerzitnej nemocnice je jednou z najväčších investícií v histórii Slovenska. Na projekt je v Pláne obnovy a odolnosti SR vyčlenených približne 257 miliónov eur bez DPH, táto suma nie je konečná. Minister priznal, že ceny z objektívnych dôvodov rastú, presnú sumu nechcel konkretizovať, je podľa neho predčasné hovoriť o finálnej sume, rezort však má predstavu. Nová nemocnica v Martine má mať vlastnú ambulantnú, diagnostickú a terapeutickú časť i samostatný trakt pre detskú medicínu a urgentný príjem s traumacentrom prispôsobeným na zmiešanú prevádzku detí a dospelých. Vzniknúť má 660 lôžok. Výstavbu realizuje združenie štyroch dodávateľov s vedúcim členom Adifex. Podpredseda vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec vysvetlil, že je nesmierne dôležité, aby sa dodržiavali harmonogramy predovšetkým v oblasti vlajkových projektov výstavby fakultných nemocníc.

Na Slovensku sa postupne spúšťa organizovaný skríning rakoviny prostaty. Zameria sa na mužov nad 50 rokov bez príznakov ochorenia. Tí budú dostávať pozvánky od zdravotných poisťovní na vyšetrenie hladiny PSA – prostatického špecifického antigénu – v krvi. Pilotná fáza začne v Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Ako informovalo Ministerstvo zdravotníctva, zvýšená hladina PSA môže signalizovať problémy s prostatou vrátane rakoviny, no vyžaduje si ďalšie vyšetrenia, napríklad magnetickú rezonanciu. Dôvodom na zavedenie skríningu je nízka účasť mužov na preventívnych prehliadkach u urológa. Rakovina prostaty je pritom druhým najčastejším onkologickým ochorením u mužov na Slovensku – ročne pribudne vyše 2900 prípadov, čo je viac ako európsky priemer. Ochorenie sa často vyvíja bez príznakov. Neskôr sa môže prejaviť častým močením, oslabeným prúdom moču či bolesťou pri ejakulácii. Včasné zachytenie rakoviny výrazne zlepšuje šance na úspešnú liečbu.

A teraz nasleduje pravidelný komentár experta na oblasť zdravotníctvo, Prof. Róberta Babeľu.

Prezident Slovenskej lekárskej komory Jaroslav Šimo sa k stanovisku kontrolného výboru SLK nebude vyjadrovať. Ten ho minulý týždeň viackrát vyzval na odstúpenie v súvislosti s jeho vyjadreniami o ochorení COVID-19. Šimo vyvodenie osobnej zodpovednosti odmieta. TASR o tom informoval manažér pre komunikáciu a médiá SLK Prokop Slováček. Výbor si minulý týždeň predvolal Šima na zasadnutie, kde poukázal na početné negatívne reakcie odbornej aj laickej verejnosti v súvislosti s jeho vyjadreniami v editoriáli časopisu Medikom. Podľa nich nimi poškodil dobré meno komory. Keďže Šimo odstúpiť odmietol, výbor informoval, že zváži svoje ďalšie kroky na riešenie situácie v SLK podľa platných vnútrokomorových predpisov a v zmysle platnej legislatívy. Vyjadrenia Šima kritizovala aj Lekárska fakulta Univerzity Komenského, relativizujú podľa jej slov význam vedeckého poznania v prospech subjektívnych názorov a nemajú v serióznej medicínskej diskusii miesto. Šimo hovorí o nepochopení textu a deklaruje, že princípy medicíny nikdy nespochybnil.

Od 28. júna budú musieť byť elektronické služby prístupné aj ľuďom so zdravotným postihnutím – vrátane nevidiacich, slabozrakých či nepočujúcich. Inak hrozí poskytovateľom pokuta až do výšky 30-tisíc eur. Vyplýva to zo zákona o prístupnosti výrobkov a služieb, ktorý začne platiť vo všetkých krajinách EÚ. Ako uviedol Peter Teplický z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, nová povinnosť sa týka webových stránok, mobilných aplikácií a elektronických dokumentov. Zákon sa vzťahuje na finančné inštitúcie, e-shopy, dopravcov a ďalšie digitálne služby – výnimku majú len mikropodniky s menej ako 10 zamestnancami a obratom do 2 miliónov eur. Pokuty bude udeľovať Slovenská obchodná inšpekcia. Ak poskytovateľ po upozornení nedostatky napraví, dostane len napomenutie. Ak nebude spolupracovať, môže dostať vysokú pokutu. Riaditeľka ÚNSS Tatiana Winterová zdôraznila, že prístupný digitálny svet pomáha ľuďom so zdravotným postihnutím začleniť sa do spoločnosti. Na konferencii Prístupne 2025 zazneli aj konkrétne skúsenosti zrakovo postihnutých používateľov – napríklad s nákupom v e-shope, kde sa nevedeli dostať do košíka.

V roku 2024 bolo na Slovensku dokonaných 467 samovrážd, čo je o 34 menej ako v roku 2023. Až 85 % prípadov tvorili muži. Naopak, počet pokusov o samovraždu stúpol – bolo ich 808, o 130 viac ako rok predtým. Najčastejšie sa o samovraždu pokúšali tínedžeri. Podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií išlo o druhý najnižší počet samovrážd od roku 2001. Najviac prípadov bolo zaznamenaných u seniorov nad 70 rokov (99), ďalej u ľudí vo veku 40–49 a 50–59 rokov. Samovraždu spáchali aj dve deti do 14 rokov a 11 mladistvých. Najčastejším spôsobom bolo obesenie, zaškrtenie alebo zadusenie – týkalo sa to až 283 prípadov. Nasledoval skok z výšky, použitie strelných zbraní či poranenie sa ostrým predmetom. Takmer tretina osôb bola pod vplyvom alkoholu alebo drog. Najviac samovrážd bolo nahlásených v októbri a auguste. Čo sa týka pokusov o samovraždu, prevládali mladí ľudia vo veku 15 až 19 rokov. Až 92 zo 121 pokusov v tejto skupine vykonali dievčatá. Nasledovali ľudia vo veku 20–39 rokov, tam boli aktívnejší muži. Motívy boli najčastejšie rodinné konflikty, osobné problémy a existenčné ťažkosti. Takmer každý desiaty pokus nemal zrozumiteľný motív. Najčastejšie formy pokusu boli otrava liekmi a poranenie sa ostrým predmetom. Pod vplyvom návykovej látky sa o samovraždu pokúsilo viac ako polovica mužov a tretina žien. Viac než polovica osôb mala diagnostikovanú psychickú poruchu.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) upozorňuje na znepokojujúci trend Slovákov - preventívne obstarávanie antibiotík pred obdobím letných dovoleniek. Najväčšia zdravotná poisťovňa na Slovensku poukazuje na špecifické vzorce získavania liekov "do zásoby". Analýza za rok 2024 ukázala, že niektorí poistenci si nechávajú predpisovať antibiotiká – najmä azitromycín – na vlastnú žiadosť bez jasnej diagnózy. Počet predpísaných trojdňových antibiotík vystúpil z 446 balení v marci na viac ako 5 500 balení v máji, pričom v júni a júli ostal vysoko a v auguste sa vrátil na bežnú úroveň. Podľa VšZP ide o zásobovanie "do zásoby" pred dovolenkou, čo zvyšuje riziko ich užitia bez konzultácie s lekárom a bez potrebného vyšetrenia, napríklad CRP testu. Takáto samoliečba môže poškodiť črevnú mikroflóru a prispieť k rozvoju antibiotickej rezistencie – závažného globálneho zdravotného problému, ktorý ročne spôsobuje úmrtia viac ako 35-tisíc Európanov. VšZP apeluje na pacientov, aby pred predpísaním antibiotík absolvovali dôkladnú konzultáciu so svojím lekárom, ktorý zohľadní zdravotný stav, destináciu dovolenky a dostupnosť liečby. Okrem toho analýza zaznamenala prirodzený letný nárast receptov pri liečbe kožných infekcií, lymskej boreliózy a infekcií močových ciest, ale tento trend výrazne neprekrýva údaje o nadmernom obstarávaní antibiotík bez oprávnenia.

Slovensko má od nového roka jednu z najvyšších daní z pridanej hodnoty na menštruačné pomôcky v celej Európskej únii. Po zvýšení základnej sadzby DPH z 20 na 23 percent sa v rebríčku vyšvihlo medzi päť najhorších krajín – tampóny a vložky sú tak na Slovensku zdaňované rovnako ako luxusný tovar. Viac ich zdaňuje už len Maďarsko, Dánsko, Švédsko a Grécko. Väčšina európskych krajín pritom pristúpila k znižovaniu DPH na tieto hygienické potreby – zaradila ich medzi bežné spotrebné produkty, alebo ich úplne oslobodila od dane. Priemer v EÚ je dnes približne 13 percent. Výskum Viedenskej univerzity potvrdzuje, že znížená daň pomáha zmierňovať menštruačnú chudobu, najmä v nízkopríjmových domácnostiach. Na Slovensku sa o zníženie DPH pokúsila opozičná poslankyňa Martina Bajo Holečková, ktorá navrhovala, aby sa na menštruačné pomôcky uplatnila päťpercentná sadzba – podobne ako pri základných potravinách. Jej návrh však v parlamente neprešiel, hoci ho podporila väčšina opozičných poslancov aj veľká časť verejnosti. Podľa prieskumu agentúry NMS zo záveru roka 2024 zníženie DPH podporuje 60 percent obyvateľov, vrátane väčšiny voličov strán Hlas a SNS. Výnimkou sú voliči Smeru, no aj tam sa za návrh vyslovilo takmer 50 percent respondentov.

Týmto sme uzavreli dnešný prehľad zo sveta zdravotníctva. Ďakujeme za vašu pozornosť a dovidenia pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.