Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• Minister zdravotníctva chce do konca roka zastabilizovať situáciu v zdravotníctve

• Organizácia podozrivá z obchodovania s pupočníkovou krvou odmieta obvinenia.

• Slovenské zdravotníctvo patrí medzi najslabšie v Európe.

Cieľom ministra zdravotníctva Kamila Šaška je do konca roka upokojiť a zastabilizovať situáciu, aby pacient nebol traumatizovaný spormi v slovenskom zdravotníctve. Uviedol to v súvislosti s rokovaním s riaditeľmi ústavných  zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva  zdravotníctva SR, ako aj so zástupcami Asociácie nemocníc Slovenska, ktoré sa uskutočnilo v stredu 30. októbra. 

Lekári začínajú podávať výpovede po celom Slovensku. Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský oznámil, že viac ako 2 700 lekárov z približne 34 nemocníc ide v týchto dňoch podať výpovede. Podľa jeho slov ich k tomu dotlačila nečinnosť slovenskej vlády. Lekári, ktorí sú ochotní podať  výpovede, sú zo všetkých fakultných a univerzitných nemocníc, z národného ústavu srdcových chorôb, z menších nemocníc, súkromných, ako aj z nemocníc Agelu a Penty. Poukázal tiež na to, že počas ich rokovania s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom mu predostreli svoje požiadavky. Chcú, aby sa zastavila transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, aby sa nekrátilo z výplat zdravotných sestier a iného zdravotníckeho personálu, ktoré majú zaviesť nové konsolidačné opatrenia, a rovnako trvajú na plnení bodov z memoranda podpísaného v roku 2022. Šéf odborárov pripomenul, že viac ako rok upozorňovali súčasnú vládu, aby riešila kolabujúci systém v slovenskom zdravotníctve, snažili sa o dialóg s viacerými ministrami, premiérom, no ich žiadosti neboli vypočuté. Visolajský zároveň vyzval lekárov, ktorí ešte nepodali výpovede, aby sa pridali k nim a zvážili to. Lekárski odborári zároveň pripustili, že stále sú otvorení diskusií s vládou a najmä s premiérom. 

Limit v rámci valorizácie platov lekárov je daný jasne, o všetkom ostatnom som ochotný diskutovať. Takýto odkaz poslal lekárskym odborárom minister zdravotníctva Kamil Šaško po návšteve Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Pripravuje viaceré systémové zmeny a postupne buduje aj svoj nový poradný tím. Jeho prvou členkou zodpovednou za oblasť vzdelávania sa stala Eliška Kubíková. Šaško je absolútne presvedčený, že efektivita tokov peňazí a zastavenie neustále sa prehlbujúceho dlhu a taktiež dôsledná lieková politika sú presne tie dve oblasti, v ktorých vidí najvýraznejší priestor na úspory a systémové zmeny. Ďalších poradcov zameraných na tieto problémy by chcel predstaviť v najbližších dňoch. Plánuje aj okrúhle stoly na tému efektivity financovania celého sektora. Od svojich poradcov pritom nový šéf rezortu zdravotníctva očakáva konkrétne návrhy a realistický plán na prijímanie krátkodobých i dlhodobých zmien. On osobne sa plánuje zamerať na rozvojové projekty, čoskoro sa vyjadrí aj ku koncovej nemocnici v hlavnom meste. 

Minister Šaško odvolal riaditeľa fakultnej nemocnice v Trenčíne Michala Plesníka. Pred rokovaním vlády minister oznámil, že po vzájomnej dohode sa rozhodol ukončiť spoluprácu so súčasným riaditeľom fakultnej nemocnice v Trenčíne. Nový riaditeľ by podľa Šaška mal prejsť riadnym výberovým konaním. Minister zdravotníctva zároveň oznámil, že došlo aj k dohode s primárom na pediatrii, ktorý predĺžil svoju dohodu s nemocnicou o tri mesiace. Šaško vyhlásil, že jeho jasným zadaním pre poverené ale hlavne budúce vedenie nemocnice bude, aby aj v tomto svetle personálnu situáciu zastabilizovali. Zároveň verí, že jeho ponuku na férovú a otvorenú spoluprácu na všetky témy príjmu aj lekári, aby spoločne dospeli ku konečnej dohode.

Medzi Psychiatrickou nemocnicou Philippa Pinela v Pezinku a štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou došlo k dohode týkajúcej sa predĺženia zmlúv. S pezinskou nemocnicou viedla štátna poisťovňa rokovania od apríla tohto roka. Napriek tomu sa stretávala s neprimeranými finančnými požiadavkami zo strany psychiatrickej nemocnice. 

Slovenské zdravotníctvo patrí medzi najslabšie v Európe. Ukázal to Index pripravenosti zdravotníckych systémov od GLOBSECu 2023. Napriek zlepšeniu v rebríčku o dve miesta na piate najhoršie, celkové skóre Slovenska kleslo na 46,1 bodu. Zaostávanie je evidentné v oblasti financovania, infraštruktúry a nedostatku zdravotníckych pracovníkov. Analytik GLOBSECu Martin Smatana upozornil, že okrem finančných problémov je slovenské zdravotníctvo ovplyvnené aj politickou nestabilitou. Ako dodal Smatana priemerná dĺžka pôsobenia ministrov zdravotníctva na Slovensku od roku 2000 do júla 2024 je len 537 dní, čo je jedno z najnižších čísel v Európe. Tento nedostatok kontinuity sťažuje realizáciu dlhodobých reforiem, ktoré sú kľúčové pre zlepšenie zdravotných výsledkov. Index hodnotí krajiny z dvoch pohľadov, z aktuálnej pripravenosti a z pripravenosti na budúce výzvy, pričom Slovensko zaostáva za krajinami ako Nórsko a Česko. Krajina míňa na zdravotníctvo len 1 592 eur na obyvateľa, čo je tretie najnižšie miesto v Európe. Podľa Smatanu je kľúčom k zlepšeniu situácie na Slovensku zvýšené financovanie považované za investíciu a stabilný líderšip v zdravotníckom sektore.

Strana Sloboda a solidarita iniciuje poslanecký prieskum vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Zároveň vyzvala nového ministra zdravotníctva Kamila Šaška, aby urýchlene riešil situáciu s odloženými operáciami na klinikách jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Poslanci SaS premiéra Fica opätovne žiadajú, aby urobil zo zdravotníctva premiérsku tému. Podľa VšZP optimalizáciou výkonov jednodňovej zdravotnej starostlivosti nie sú práva pacientov na zdravotnú starostlivosť nijako dotknuté. Tieto výkony sú realizované v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú má najväčšia zdravotná poisťovňa plne zazmluvnenú v každom regióne Slovenska tak, aby bola zabezpečená dostupnosť pacientov k zdravotnej starostlivosti. 

Poslankyňa z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita Vladimíra Marcinková na tlačovej konferencii oznámila, že po zverejnení jej blogu o pupučníkovej krvi slovenských novorodencov v Holandsku, sa jej ozvali viacerí odborníci a aj Slovenská hematologická spoločnosť. Na druhý deň, kedy poslankyňa prezradila verejnosti jej zistenia, sa títo odborníci zhodli na tom, že neodporúčajú spoplatnený odber pupočnej krvi. Tvrdia, že sa táto krv využije v 0,04 % prípadoch. Slovenská hematologická spoločnosť vydala stanovisko, že vlastné využitie pupočníkovej krvi nemá medicínsky význam. Vhodnejšia je darcovská pupočníková krv, ktorá bola práve predmetom obchodu v Holandsku. Poslankyňa tiež oznámila, že v súčasnosti má vecnú komunikáciu s Ministerstvom zdravotníctva SR a verí, že rezort dopomôže k dôvere pacientiek a rodičiek, aby sa obchodovaniu s pupočníkovou krvou zabránilo. 

Organizácia podozrivá z obchodovania s pupočníkovou krvou odmieta obvinenia, sú podľa nej zavádzajúce. Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek zverejnil aktuálne údaje o používaní pupočníkovej krvi na liečbu slovenských pacientov. Od svojho prvého použitia v roku 2004 na liečbu chlapca so zhubným nádorom mozgu meduloblastómom, sa množstvo darovanej alebo autológnej pupočníkovej krvi použilo už 39-krát. Riaditeľ Slovenského registra placentárnych krvotvorných buniek Zohdy Hamid uviedol, že kontroly zo strany dozorných orgánov jednoznačne vítajú a sú presvedčení, že vďaka nim bude možné vyvrátiť nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré sa objavujú vo verejnom priestore. Zdôraznil, že činnosť registra je transparentná a v súlade s právnymi predpismi už od roku 1997. Podľa Hamida dochádza k nárastu využívania pupočníkovej krvi. Čoraz viac sa využíva v regeneratívnej medicíne, najmä na liečbu detskej mozgovej obrny a autizmu. 

Počet inovatívnych onkologických liekov zahrnutých do systému úhrad zdravotnými poisťovňami na Slovensku od roku 2021 vzrástol z 31 na 60. Informoval o tom Inštitút pre stratégie a analýzy. Napriek tomu v rámci krajín Vyšehradskej štvorky stále výrazne zaostávame. Podľa Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu od augusta 2022 sa na Slovensku uvoľnili pravidlá vstupu inovatívnych liekov na trh. To umožnilo prístup k drahším liekom, ktoré boli predtým dostupné len na výnimku. Počet hradených onkologických liekov medziročne vzrástol k februáru 2024 o 13, z pôvodných 47 na 60 liekov. Slovensko má však stále najnižší počet registrovaných onkologických liekov v rámci V4. Lekári v Česku a v Slovinsku, ktoré je lídrom v EÚ, majú pre pacientov viaceré možnosti liečby pri každom druhu ochorenia. Ako príklad uvádza Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu, že Česko a Slovinsko majú k dispozícii šesť liekov na rakovinu hrubého čreva, zatiaľ čo Slovensko len jeden. 

Prvou členkou v tíme ministra zdravotníctva Kamila Šaška bude doc. Eliška Kubíková. Šaško o tom informoval v pondelok 28. októbra na tlačovej konferencii vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. "Pani doktorka Kubíková sa venuje zdravotníctvu či už v pozícii lekárky, manažérky, ale aj špecialistky viac ako 30 rokov. Pracovala osem rokov na detskej chirurgii, následne ako chirurgický onkológ a potom strávila v ambulantnom sektore viac ako 13 rokov. Kubíková má zodpovedať za oblasť vzdelávania na stredných zdravotníckych školách i lekárskych fakultách. Šaško očakáva jasný posun v oblasti systémovej podpory vzdelávania.  

Rakovina prostaty je denne diagnostikovaná takmer šiestim mužom a každý deň jej podľahnú dvaja pacienti. Ak sa zachytí včas, je liečiteľná s 97-percentnou úspešnosťou. Na tlačovej besede o tom informoval urológ Martin Romančík v súvislosti s novembrovou iniciatívou Movember, ktorá upozorňuje na mužské zdravie a prevenciu rakoviny prostaty. "Na Slovensku týmto ochorením trpí 9000 mužov, 2000 pacientov sa diagnostikuje ročne, 600 mužov zomrie ročne možno aj zbytočne. Preventívnu urologickú prehliadku pritom absolvuje len 15 percent mužov. Urologické vyšetrenia by mal podľa odborníkov absolvovať každý muž nad 50 rokov. "Štandardne sa odporúčajú po 40. roku života a najmä rizikovým pacientom, ktorí majú napríklad nádor prostaty v rodine. Doplnila urologička Lívia Lachkovičová s tým, že na prehliadku by mali muži chodiť každé tri roky. Prostata sa vyšetruje pohmatom, ale aj digitálnym rektálnym vyšetrením, ktoré je nebolestivé. Mužskému zdraviu a potrebe prevencie a samovyštrenia, nielen prostaty, ale aj semenníkov sme sa venovali aj v našom rozhovore vo vysielaní TV Doktor.