• Ministerstvo zdravotníctva chce zakázať predaj jednorazových e-cigariet, ochutených výrobkov s lákavými príchuťami

• V UNB prvýkrát zoperovali pacienta s rakovinou prostaty metódou HIFU

• Iba každá tretia mamička predčasne narodeného dieťaťa má prístup k psychológovi, rodičia aj odborníci volajú po zmenách.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško spolu s odborníkmi a Úradom verejného zdravotníctva SR predkladá návrh zákona, ktorým chce zakázať predaj jednorazových e-cigariet, ochutených výrobkov s lákavými príchuťami. Nová legislatíva sprísňuje aj niektoré reklamné aktivity a sankcie. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je znížiť výskyt užívania elektronických cigariet a výrobkov obsahujúcich nikotín najmä u zraniteľných skupín obyvateľstva (deti a mládež). Zaviesť by sa mal aj zákaz predaja súvisiacich predmetov, ktoré sa obvykle predávajú s tabakovými výrobkami. Zvýšiť chce MZ aj sankcie z úrovne 100 eur na 1000 eur za správne delikty v oblasti uvádzania varovných označení, porušenia limitov na zložky či uvedenia na trh výrobkov, ktoré obsahujú zakázané prídavné látky. Meniť by sa mali aj sankcie pre podnikateľov a právnické osoby, a to z pôvodných 10.000 eur na 50.000 eur, najmä v prípade nesprávneho označenia spotrebiteľských balení. Minister zdravotníctva Kamil Šaško v utorok 15. apríla na tlačovej konferencii priblížil, že návrh novely zákona o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a takisto novely zákona o ochrane nefajčiarov by sa mal dostať do medzirezortného pripomienkového konania po veľkonočných sviatkoch. Viac už v nasledujúcom zostrihu z tlačovej konferencie ministerstva zdravotníctva.

Všetky zdravotné poisťovne na Slovensku plánujú v roku 2025 hospodáriť so ziskom. Vyplýva to z obchodno-finančných plánov, ktoré predložili Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Najväčším rizikom pre ich hospodárenie však naďalej zostávajú vysoké náklady na lieky a možné zlyhanie úsporných opatrení. Zdravotná poisťovňa Dôvera zároveň plánuje vyplatiť dividendu z nerozdelených ziskov vo výške 29,4 milióna eur. Ostatné poisťovne výplatu dividend vo svojich plánoch neuviedli. Podľa hovorkyne úradu Moniky Beťkovej poisťovne upozorňujú aj na rastúce výdavky spojené s drahšími liekmi a tlak na zvýšenie platieb pre ambulantných poskytovateľov. Upozorňujú, že výdavky naplánované v rozpočte nezodpovedajú realite a že nemajú priamu kontrolu nad realizáciou úsporných opatrení, ktoré stanovil štát. Ďalšie riziká podľa poisťovní predstavuje neistý vývoj ekonomiky a možné nedočerpanie platieb za poistencov štátu. Aj v tomto prípade, podobne ako v minulom roku, môže byť vyplatenie celej sumy podmienené legislatívnou zmenou. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva o rozdelení výdavkov na zdravotnú starostlivosť vstúpila do platnosti 1. apríla a zdravotné poisťovne z nej vychádzali pri tvorbe svojich plánov. Podľa nich však bude naplnenie úsporných opatrení veľmi náročné – a zrejme nereálne. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude vývoj hospodárenia poisťovní pozorne sledovať. Ak by sa ich ekonomická situácia zhoršila a vlastné imanie by kleslo pod zákonom stanovené minimum, pristúpi úrad k nariadeniu ozdravného plánu.

Finančná situácia nemocníc je napätá. Peniaze majú len na niekoľko mesiacov a nevystačia im do konca roka. V súvislosti so zmluvnými vzťahmi so zdravotnými poisťovňami to uviedla Asociácia nemocníc Slovenska po rokovaní svojej rady. „V súčasnej situácii a pri súčasných ponukách zo zdravotných poisťovní majú nemocnice peniaze na ďalšiu prevádzku len na niekoľko ďalších mesiacov. Niektoré už teraz nemajú na výplaty pre zamestnancov a snažia sa to riešiť inými zdrojmi. To je reálna situácia, s ktorou sa stretávame. Scenár, ktorý sme predpovedali už v januári, sa žiaľ napĺňa,“ upozornil prvý viceprezident ANS Igor Pramuk. Asociácia poukázala, že v súčasnosti majú jej členské nemocnice platné zmluvy s najväčšou zdravotnou poisťovňou - štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, len do konca apríla 2025. Potreby ANS na navýšenie financovania za všetky poisťovne sú v objeme minimálne 130 miliónov eur. Momentálne sú podľa asociácie vyrokované prostriedky vo výške 80 až 85 miliónov eur. Asociácia tvrdí, že dodatočnú záťaž pociťujú zdravotnícke zariadenia aj v dôsledku memoranda Lekárskeho odborového združenia s vládou. „Memorandum malo generovať ďalšie zdroje v rezorte, ale namiesto toho spôsobilo neuveriteľné problémy. Financie, ktoré si memorandum vyžiadalo, neboli aktualizované v rozpočte, a v konečnom dôsledku na to doplatia pacienti,“ zdôraznil Pramuk.

Podľa najnovších dát VšZP je účasť na preventívnych prehliadkach naprieč celým spektrom lekárskych odborností alarmujúco nízka. Na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára prišlo len 30,64 % poistencov, ktorí na ňu majú nárok. U stomatológa sa na preventívnej prehliadke zúčastnilo 42,7 % poistencov a u gynekológa 38,3 % poisteniek. Ešte výraznejšie zaostáva prevencia u urológa, kde sa na preventívnej prehliadke zúčastnilo iba 10,24 % oprávnených poistencov. Jediným pozitívnym ukazovateľom je vysoká účasť (viac ako 90 %) u pediatra. Dáta za uplynulé obdobie ukazujú znepokojivý trend – na skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka reagovalo iba 12,5 % pozvaných poistencov. Napriek nízkej účasti sa v roku 2024 podarilo diagnostikovať 388 prípadov kolorektálneho karcinómu. Pri skríningu rakoviny krčka maternice sa na vyšetrenie dostavilo len 11 % pozvaných žien, pričom v 27 prípadoch sa potvrdilo onkologické ochorenie. Ešte nižšia účasť (4,4 %) bola zaznamenaná pri mamografických vyšetreniach. Podľa údajov VšZP je rozdiel v nákladoch na prevenciu a liečbu rakoviny markantný. „Kým test na skryté krvácanie do stolice stojí poisťovňu 12 eur, liečba rozvinutého štádia rakoviny hrubého čreva a konečníka stojí približne 5-tisíc eur ročne na jedného pacienta. V terminálnom štádiu ochorenia môžu ročné náklady na poistenca dosiahnuť aj 25-tisíc eur," vysvetlil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových. Tieto čísla jasne potvrdzujú finančnú výhodnosť prevencie. Náklady na liečbu kolorektálneho karcinómu poistencov v uplynulom roku predstavovali viac ako 62 miliónov eur, zatiaľ čo náklady na pozvánky, testy a preventívne výkony boli vo výške 5,7 milióna eur. 

Štátny ústav pre kontrolu liečiv je otvorený odbornej diskusii vedenej s rešpektom k vedeckým poznatkom. Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 a poslanec Národnej rady SR Peter Kotlár svoje tvrdenia vedeckými dôkazmi doteraz nepodložil. Nezmení to ani fotografia neznámeho pôvodu či emotívne osobné útoky. „Štátny ústav pre kontrolu liečiv považuje za svoju povinnosť poskytovať verejnosti overené a zrozumiteľné informácie o regulácii a bezpečnosti vakcín, a to v celom kontexte vedeckého poznania. Rovnako za svoju povinnosť považujeme udržiavať ťažisko verejnej diskusie v odbornej rovine - minimálne na úrovni overiteľných faktov,“ uviedla hovorkyňa ŠÚKL Lucia Balážiková. Splnomocnenec vo štvrtok 10. apríla vyzval koalíciu a premiéra Roberta Fica na ukončenie očkovania mRNA vakcínami na princípe distribúcie pomocou nanotechnológie. Tvrdil, že ak by bol ministrom zdravotníctva, Slovensko by okamžite vystúpilo zo Svetovej zdravotníckej organizácie. Kotlár takisto odmieta podpísanie pandemickej zmluvy, pokým bude vo funkcii. „Veľmi ochotne roztrhám svoj originálny diplom, ak podpíšeme pandemickú zmluvu alebo neprestaneme očkovať mRNA vakcínami a ŠÚKL a Slovenská akadémia vied neodpovedia na tie otázky, na ktoré bol zvolaný nový špeciálny vyšetrovací tím,“ povedal Kotlár.

Slovenská lekárska komora odmieta tvrdenia splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára. Nepovažuje ho za autoritu v danej oblasti. "Prezídium SLK dôrazne odmieta tvrdenia splnomocnenca vlády Kotlára, ktoré doteraz nepodložil žiadnymi vedeckými poznatkami. Zároveň ho nepovažujeme za autoritu v danej oblasti, pretože nespĺňa kvalifikačné predpoklady," uviedla SLK vo vyhlásení.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško, zástupcovia cirkví a nemocníc v stredu 16. apríla podpísali Memorandum o spolupráci v oblasti podpory duchovnej služby v zdravotníctve. Po 29-tich rokoch sa tak  duchovná služba stáva súčasťou komplexnej zdravotnej starostlivosti.  Memorandum  podpísali minister zdravotníctva Kamil Šaško, predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober, predseda Ekumenickej rady cirkví na Slovensku Ivan Eľko, prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Igor Pramuk a prezident Asociácie štátnych nemocníc SR Mongi Msolly v priestoroch Košickej arcidiecézy v metropole východu. Ako je napísané v preambule memoranda, jeho CIEĽOM je rozvoj vzájomnej spolupráce všetkých dotknutých subjektov pri zabezpečovaní duchovnej služby v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti na území Slovenskej republiky na strane jednej, UVEDOMUJÚC si nezastupiteľný význam starostlivosti o duchovné potreby pacienta, ktorá pri poskytovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti tvorí významnú zložku komplexnej starostlivosti na strane druhej, REŠPEKTUJÚC rôznorodosť vierovyznaní pacientov, ich rodinných príslušníkov a zdravotníckych pracovníkov.

Práce na výstavbe novej vojenskej nemocnice v Prešove pokračujú podľa harmonogramu. V pondelok 14. apríla navštívil stavenisko premiér Robert Fico. Spolu s vedením Fakultnej nemocnice J. A. Reimana v Prešove sa oboznámil s postupom prác. „Dnes vidíme v podstate polorozostavanú stavbu. Máme veľmi dobré pocity z toho všetkého. Samozrejme, je to na úkor nášho diskomfortu, ktorý v nemocnici momentálne máme. Už aj pred samotnou stavbou sme sa v podstate tlačili v nemocnici a dnes sme sa museli ešte viacej stlačiť. Aj pri tejto príležitosti dovoľte, aby som požiadal všetkých zamestnancov, pacientov a návštevníkov nemocnice o trpezlivosť,“ uviedol riaditeľ FNsP J. A. Reimana v Prešove Juraj Smatana. Ako doplnil stavebný dozor Stanislav Kováč: „Zatiaľ práce prebiehajú presne podľa harmonogramu. Nie sme v omeškaní. Pracuje tu priemerne približne 100 ľudí denne. Zatiaľ sme robili do 18.00 h, už teraz máme osvetlenie, tak sa dá robiť do 21.00 h, aby sme to stíhali presne v tom termíne, ako máme. Držíme termín tak, aby sme v lete stavbu do troch podlaží ukončili.“

Na Urologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava zrealizovali prvýkrát na Slovensku unikátny výkon fokálnej liečby karcinómu prostaty pomocou inovatívnej metódy HIFU. Ide o vysoko fokusovaný ultrazvuk, ktorý s veľkou presnosťou dokáže zničiť nádorové tkanivo s minimálnym poškodením okolitej žľazy. Metóda je podľa odborníkov šetrnejšia, rýchlejšia a komfortnejšia pre pacienta. Ako ozrejmil primár urologického oddelenia UNB Branislav Trebatický, pri tejto miniinvazívnej metóde nejde o odstránenie celej prostaty, ale len o presné zničenie nádorového ložiska v jej vnútri. „Aj keď sa akokoľvek šetrne snažíte vybrať prostatu, vždy dochádza k poškodeniu jemných štruktúr. Dôsledkom týchto operácií býva vo veľkom percente prípadov únik moču, teda porušenie kontinencie, a takmer v 100 percentách prípadov aj narušenie alebo vymiznutie erektilnej funkcie,“ uviedol Trebatický. Dodal, že práve vďaka šetrnosti HIFU tieto problémy po zákroku nevznikajú. Zákrok na Slovensku viedol Eduard Baca z Urologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Osle, kde túto metódu používajú už 20 rokov. Vysvetlil, že vysoká teplota a tlak ultrazvuku vytvárajú v nádorových bunkách mikroskopické póry, ktoré ich zničia v priebehu sekundy. Metódu je možné v prípade potreby opakovať, napríklad ak sa nádor objaví v inej časti prostaty. Výsledky liečby sa vyhodnocujú približne po roku pomocou magnetickej rezonancie. Pacienti sú aj po zákroku dôsledne sledovaní, pričom na HIFU môže nadviazať aj iná liečba, ak to bude potrebné. Prístroj je momentálne zapožičaný z Nórska, nemocnica však plánuje jeho zakúpenie. Cena sa pohybuje okolo jedného milióna eur. Financovanie zákrokov bude podľa námestníka pre zdravotnú starostlivosť Igora Tibenského predmetom ďalších rokovaní so zdravotnými poisťovňami.

Nový prieskum občianskeho združenia Malíček ukázal pozitívny posun v dostupnosti psychologickej pomoci pre rodičov predčasne narodených detí. Kým v roku 2020 takúto podporu dostalo len 11 % respondentov, dnes je to už 26 %. Napriek zlepšeniu odborníci upozorňujú na potrebu systematických zmien. Odborná rada oz Malíček zdôrazňuje, že psychologická starostlivosť by mala byť bežnou súčasťou zdravotnej starostlivosti na všetkých neonatologických oddeleniach a oddeleniach rizikovej gravidity. Psychológ by mal byť súčasťou zdravotníckeho tímu a psychologická pomoc by mala byť ponúkaná automaticky – už od prvého dňa hospitalizácie. Dôležité je, aby sa konzultácie konali v bezpečnom a diskrétnom prostredí a rešpektovali individuálne potreby každej rodiny. Združenie tiež upozorňuje, že pomoc potrebujú nielen matky, ale aj otcovia či súrodenci, ktorí čelia vlastným emocionálnym výzvam. V prípade potreby by mala byť rodina presmerovaná na špecialistov alebo laických poradcov. OZ Malíček apeluje aj na lepšiu informovanosť – nemocnice by mali rodičom poskytovať informačné materiály už pri prijatí a tie by mali byť súčasťou sprievodných dokumentov. „Tieto odporúčania budeme distribuovať na gynekologické a neonatologické oddelenia po celom Slovensku,“ uviedla Ľubica Kaiserová z oz Malíček. Dodala, že cieľom je podporiť duševné zdravie rodín už od prvých chvíľ po predčasnom pôrode, aby sa mohli naplno sústrediť na starostlivosť o svoje dieťatko. Na Slovensku sa každoročne narodí približne 4 000 detí pred 37. týždňom tehotenstva. Tieto bábätká prichádzajú na svet s nízkou pôrodnou hmotnosťou a často si vyžadujú intenzívnu lekársku aj psychologickú starostlivosť. Aktuálne u nás funguje šesť perinatologických centier, ktoré poskytujú špecializovanú pomoc novorodencom aj ich rodinám.

Počet detí užívajúcich imunologickú liečbu každoročne stúpa. Vypláva to z dát poisťovní, ktoré poskytli TASR. V rámci Všeobecnej zdravotnej poisťovne bolo minulý rok imunológmi vyšetrených 8050 detí do šiestich rokov. Union zdravotná poisťovňa eviduje 8989 detí v tejto vekovej kategórii a z údajov Dôvery vyplýva, že vlani absolvovalo imunologické vyšetrenie až 19.282 detí. „Približne 15 percent detí nakoniec musí pre opakované infekty navštíviť aj imunologickú ambulanciu, kde polovica z týchto malých pacientov odíde domov aj s receptom na lieky na podporu imunity,“ ozrejmila hovorkyňa Unionu Beáta Dupaľová Ksenzsighová (Ksenžigová). Podľa údajov Unionu užívalo vlani lieky na podporu imunity 4172 detí do šesť rokov, čo predstavuje 0,6 percenta z celkového počtu ich poistencov. V roku 2022 poisťovňa zaznamenala takmer dvojnásobný nárast (3204 pacientov), v roku 2023 sa ich počet zvýšil na 4129. V rámci Dôvery bolo v predchádzajúcom roku imunológmi vyšetrených 11,53 percenta detí do šiestich rokov, pričom lieky na podporu imunity predpísali lekári 8691 pacientom. Celkovo užívalo v roku 2024 imunologickú liečbu 33.785 detí, čo predstavuje takmer trojnásobný nárast oproti roku 2020. VšZP uviedla, že minulý rok bolo imunológom vyšetrených 5,47 percenta detí vo veku nula až šesť rokov. Lieky na podporu imunity dostalo 6553 z nich. Poisťovňa zároveň upozornila, že najväčší nárast počtu detí užívajúcich imunologickú liečbu zaznamenala vo vekovej kategórii od nula do 18 rokov - zatiaľ čo v roku 2021 išlo približne o 23.000 detí, v roku 2024 ich počet vzrástol na takmer 40.000.

Ľudia by sa mali o svoje duševné zdravie starať. Urobiť by z neho mali prioritu. Poukázala na to Liga za duševné zdravie. Upozornila pritom na to, že duševné zdravie ovplyvňuje všetko a keď ľudia zanedbajú psychiku, telo im to skôr či neskôr pripomenie. „Tvoja psychika si zaslúži rovnakú starostlivosť ako tvoje telo. Staraj sa o ňu každý deň,“ apelovala liga na sociálnej sieti. LDZ zároveň pripomenula viaceré spôsoby, ako sa ľudia môžu o duševné zdravie starať. Odporučila im napríklad, aby si dopriali digitálny detox a hovorili o tom, čo ich trápi. Rovnako na nich apelovala, aby si dovolili hovoriť „nie“ bez vysvetľovania a cítiť všetky svoje emócie. „Emócie nie sú problémom, sú správou, ktorú treba vypočuť,“ dodala. 

Členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) dosiahli dohodu o návrhu historickej dohody, ktorá má posilniť globálnu pripravenosť na budúce pandémie. Tento právne záväzný dokument, vypracovaný po viac ako troch rokoch rokovaní, reaguje na nedostatky odhalené počas pandémie COVID-19. Dohoda sa zameriava na spravodlivé zdieľanie patogénov a zabezpečenie rovnakého prístupu k diagnostike, liečbe a vakcínam. Zavádza tiež mechanizmus, podľa ktorého by WHO mala rezervovať 20 % týchto zdrojov pre krajiny s nižšími príjmami. Napriek pokroku zostáva otázna vymáhateľnosť dohody, keďže chýbajú sankcie za jej porušenie. Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa sa z rokovaní stiahli a oznámili svoj odchod z WHO k 22. januáru 2026. Návrh dohody bude predložený na schválenie na nadchádzajúcom Svetovom zdravotníckom zhromaždení v Ženeve. Ak bude prijatý, pôjde o druhú medzinárodnú zmluvu v 75-ročnej histórii WHO, po Rámcovom dohovore o kontrole tabaku z roku 2003. Dovedna 32-stranovú dohodu a všetky jej časti kompletne schválili členské štáty WHO.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.