Hepatitída
01.05.2023
Sú to ochorenia, ktoré sú vyvolané skupinou vírusmi, ktoré sa nazývajú aj ako hepatotropné vírusy alebo inými vírusmi, ktoré majú vyššiu afinitu k pečeni. Afinita znamená, že si dominantne vyberú práve určité tkanivo. V pečeňovom parenchýme následne spôsobujú nekrotické zmeny, ktoré vedú k funkčným poruchám.
Primárne hepatotropné vírusy po vstupe do organizme primárne smerujú a kolonizujú pečeňový parenchým a označujeme ich veľkými písmenami abecedy, ako A, B, C, D, E. Iné afinitou blízke k pečeni vírusy sú napríklad EBV (Epstein – Barr vírus), CMV (cytomegalovírus), herpes simplex vírus HSV alebo parvovírus B19.
Hepatitída typu A
Vstupnou bránou pre vírus hepatitídy A je črevná sliznica a prenáša sa fekálno - orálnou cestou. Vírus sa následne replikuje v hepatocytoch - pečeňových bunkách, odtiaľ preniká do krvi a žlče. Najviac vírusových častí sa nachádza v stolici počas inkubačnej doby, asi 14 dní pred vznikom prvých prejavov ochorenia. Práve v tomto štádiu je človek aj najviac infekčný. Infekcia je endemická a vyskytuje sa na celom svete. Postihuje a šíri sa hlavne v predškolskom veku a zdrojom nákazy je chorý a infikovaný človek. Neprechádza do chronicity a je možné aj očkovanie.
Hepatitída typu B
Infekcia je celosvetovo rozšírená a svetovo predstavuje najčastejšiu príčinu vzniku cirhózy pečene a hepatocelulárneho karcinómu. Šíri sa predovšetkým krvou - tetovanie, piercing, narkomanstvo a pohlavným stykom. Ochorenie prestupuje aj do chronického nosičstva. Chronicita je vyššia u imunodeficientných pacientov, ako sú napríklad pacienti s HIV, Diabetes Mellitus alebo hemodialyzovaní pacienti. Možný je aj prenos z matky na dieťa. U nás je zavedené povinné očkovanie proti hepatitíde B vrámci poviennej hexavakcíny, ktorá sa podáva v prvých mesiacoch života a zároveň je očkovanie povienné pre ľudí exponovaných vrámci povolania, hlavne u zdravotníkov.
Hepatitída typu C
Pri tomto type infekcie je vysoké riziko prestupu do chronického štádia. Prenáša sa rovnako ako hepatitída typu B, teda parenterálnou cestou. Najrizikovejší sú narkomani, ale dôležité je dbať aj na to, aby sa nepoužívali predmety kontaminované krvou medzi viacerými ľuďmi, ide napríklad o zubnú kefku alebo holiaci strojček. Rovnako ako hepatitída B, aj hepatitída C predstavuje významný celosvetový problém.
Hepatitída typu D
Samostatná vírusová hepatitída D neexistuje, vždy musí byť súčastne prítomná hepatitída B. Endemická je v niektorých krajinách Južnej Ameriky alebo strednej Afriky a v Rumunsku. Problém je hlavne u narkomanov. Očkovanie proti hepatitíde B je zároveň účinné proti hepatitíde D, vzhľadom na to, že bez takejto infekcie nie je možný výskyt.
Hepatitída typu E
Ochorenie neprestupuje do chronicity a prenos je podobný ako pri hepatitíde A ale priebeh je dlhší a zároveň je to veľmi rizikové ochorenie pre tehotné, u ktorých má až 20% letalitu. Endemicky sa vyskytuje hlavne v strednej Ázii, centrálnej Afrike a v krajinách Južnej Ameriky. Prenos prebieha hlavne cez kontaminovanú vodu.
Hepatitída TTV
Vírus bol 1. krát izolovaný v Japonsku v roku 1997, u ktorého je potvrdený fekálno - orálny prenos ale zároveň aj prenos krvnou cestou. Vzhľadom na možnosť prenosu je prevalencia ochorenia vysoká, hlavne u pacientov po transfúzii a u hemodialyzovaných pacientov. Rovnako rýchlo sa šíri aj u detí alebo v skupinách s nižším hygienickým štandardom. Vírus je rovnako prítomný aj u zvierat, preto sa môže prenášať aj nedostatočne tepelne upravenou stravou. Koinfekcia je potvrdená vrámci TTV a hepatitídy typu C.
Hepatitída SENV
Vírus SEN bol potvrdený u ľudí po transplantácii (30 %), u narkomanov a po pečeňových trasplantáciách (viac ako 50 %). Prenáša sa parenterálne ale predpokladá sa aj iný spôsob prenosu, pretože sa vyskytuje aj u nerizikových osôb. Súbežne sa môže vyskytovať aj s inými hepatitídami, hlavne typu C a B alebo spolu s HIV infekciou.
Klinický priebeh hepatitíd
Hepatitídy napriek tomu, že su vyvolané rozličnými vírusmi, majú rovnaký klinický obraz, ktorý sa odlišuje len vrámci dĺžky inkubačnej doby. Inkubačná doba je čas od preniknutia vírusu (alebo iného mikroorganizmu) do človeka a od prejavenia sa prvých príznakov. Vrámci priebehu hepatítíd odlišujeme:
- prodromálne štádium - vrámci príznakov je to veľmi rôznorodé štádium a typicky sa vyskytujú aj nešpecifické príznaky, ako napríklad gastrointestinálne ťažkosti, kožné, nervové prejavy alebo príznaky nazývané ako “flu - like” pripomínajúce chrípku.
- manifestná forma ochorenia – môže by't prítomný ikterus, nechutenstvo, slabosť, zväčšená pečeň - hepatomegália - alebo aj slezina, spolu sa to nazýva ako hepatosplenomegália.
- rekonvalescenčné štádium - nie sú prítomné subjektívne ťažkosti, laboratórne zmeny postupne ustupujú.
Diagnostika
V rámci diagnostiky má hlavné postavenie laboratórna diagnostika. V krvnom obraze sú zvýšené biele krvinky, neskôr sa ale môžu znižovať. K hlavným biochemickým parametrom zaraďujeme pečeňové enzýmy, ako sú AST a ALT a zároveň ich vzájomný pomer má veľkú výpovednú hodnotu. Pomer nám napovie o priebehu ochorenia a zároveň o prognóze. Ďalej sa vyšetruje albumín, bielkovina, ktorá má významné postavenie v udržiavaní onkotického tlaku. Vyšetrujú sa aj celkové bielkoviny, bilirubín alebo rôzne enzýmy.
Pri diagnostike je dôležité serologické vyšetrenie, kde sa vyšetrujú príslušné protilátky proti infekcii. Pomocou serológie je možné vyšetriť aj prípadné nosičstvo ochorenia. Ďalej je možné vyšetrovať antigén zo stolice.
Liečba
Pri akútnej hepatitíde je dôležitý pokoj na lôžku a diétne opatrenia. Využívajú sa lieky na podporu rekonvalescencie pečeňového tkaniva, ako napríklad Lagosa alebo Flavobion, alebo rôzne voľno predajné lieky alebo bylinné preparáty. Niekedy sa môžu objaviť aj nežiadúce účinky:
- laxatívny účinok
- dyspeptické ťažkosti
- alergické reakcie
