MEDI Noviny 20. 07. 2024

Sezóna 2 - Epizóda 29

20.07.2024

Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

  • do zahraničia odchádza až polovica absolventiek zdravotníckych škôl.
  • Prešovská nemocnica rieši kritickú epidemiologickú situáciu v súvislosti so žltačkou typu A. 
  • horúčavy na pracoviskách môžu spôsobiť zdravotné problémy.

Slovensko má málo mladých zdravotných sestier. Inštitút pre stratégie a analýzy poukázal na výsledky Národného centra zdravotníckych informácií. Podľa nich vo vekovej kategórii 20 až 29 rokov máme 8 % sestier a ich podiel sa od roku 2018 nemení. Vo veku 30 až 39 rokov je ich 14 %, pričom v roku 2018 ich bolo 16 %. Od roku 2020 zároveň klesal aj podiel sestier vo veku 40 až 49 rokov. Naopak, postupne rastie podiel zdravotných sestier vo veku nad 50 rokov. Celkový počet sestier v roku 2022 medziročne poklesol o 0,9 % z 31 190 na 30 910. Nízky podiel mladých sestier je spôsobený odlivom až polovice absolventiek zdravotníckych škôl do zahraničia. Hlavným lákadlom je podľa prieskumu INštitútu pre stratégie a analýzy nielen vyššie finančné ohodnotenie, ale aj prijateľnejšie pracovné podmienky. Jedným z nástrojov na udržanie sestier sú zmeny v platovom automate v rokoch 2023 a 2024, ktoré zvýšili úroveň priemernej mesačnej mzdy. Na prilákanie mladých sestier INštitút odporúča v automate posilniť odmeňovanie za výsledky práce, systematicky merať spokojnosť pacientov s prácou sestier a výsledky zohľadniť pri ich odmeňovaní. 

Fakultná nemocnica s poliklinikou Jána Adama Reimana v Prešove rieši kritickú epidemiologickú situáciu. Dôvodom je žltačka typu A. Nemocnica má aktuálne naplnenú kapacitu infekčného oddelenia pacientmi trpiacimi práve „chorobou špinavých rúk“. O pomoc s riešením problému požiadala aj regionálnych hygienikov. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa Fakultnej nemocnice Martina Pavliková, zvýšený počet pacientov hospitalizovaných v súvislosti s výskytom hepatitídy typu A eviduje nemocnica od vlaňajšej jesene. Ako dodala, aktuálne je na infekčnom oddelení hospitalizovaných 45 pacientov s touto diagnózou a väčšina sú deti. Kapacita oddelenia je naplnená. Najviac hospitalizovaných prípadov má nemocnica z okresu Stará Ľubovňa. Podľa údajov regionálnych hygienikov je k dnešnému dňu hlásených za posledné dva mesiace celkovo 154 ochorení na hepatitídu typu A.

Detská fakultná nemocnica v Košiciach eviduje v súčasnosti 19 hospitalizovaných detí predškolského a mladšieho školského veku s hepatitídou typu A. Vzhľadom na počet lôžok na infekčnom oddelení je kapacita naplnená a príjem iných infekčných diagnóz výrazne limitovaný. Pre TASR to uviedla hovorkyňa nemocnice Zuzana Baníková s tým, že v poslednom období zaznamenali aj nárast počtu detských pacientov s tuberkulózou. "Trend je stabilný, neklesajúci, postupuje smerom na západ regiónu. V súčasnosti majú najviac pacientov z obce Rudňany v okrese Spišská Nová Ves. V Detskej fakultnej nemocnici sú hospitalizovaní aj detskí pacienti so závažnou formou tuberkulózy. Baníková pripomenula, že so žltačkou bojujú už druhý rok, pričom v danom období došlo aj k preťaženiu jej infekčného oddelenia. Vlani celkovo evidovali viac ako 545 pacientov s vírusovou hepatitídou typu A, ktorí tu boli hospitalizovaní. "Od začiatku roka 2024 evidujeme už viac ako 300 pacientov s diagnózou akútnej hepatitídy A. Priemerne je za mesiac s touto diagnózou prepustených 50 pacientov. Najmenej pacientov so žltačkou evidovali v máji, a to 39.

Lekári z Univerzitnej nemocnice Bratislava dosiahli nový míľnik v oftalmológii. Ako prví na Slovensku úspešne implantovali teleskop do očí pacientov s vekovo podmienenou makulárnou degeneráciou.Toto ochorenie je najčastejšou príčinou nezvratného poškodenia zraku u ľudí nad 50 rokov. Zrak je podľa slov riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexandra Mayera jedným z najdôležitejších ľudských zmyslov. Vedomosť, že už aj na Slovensku je dostupná operácia, ktorá prináša nádej na zlepšenie zraku a kvality života, je veľmi dobrou správou pre pacientov z celého Slovenska. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková je hrdá, že odborníci na Očnej klinike poskytujú pacientom najmodernejšie spôsoby liečby. Ako ďalej uviedla, táto unikátna operácia ponúka pacientom s makulárnou degeneráciou v poslednom štádiu nádej na kvalitný život. Špecialisti z očnej kliniky implantovali teleskop, ktorý zväčšuje obraz dopadajúci na sietnicu trojnásobne.

Všeobecná zdravotná poisťovňa v súčasnosti hospodári lepšie, ako hospodárila v roku 2023. Minulý rok v máji predikovala štátna poisťovňa kumulatívnu stratu vo výške 171 miliónov eur bez dofinancovania sektora. Tento rok v máji to nakoniec bolo 169 miliónov eur. Štátna poisťovňa vníma, že všetky tri zdravotné poisťovne čelia tento rok nedostatku zdrojov na pokrytie zdravotnej starostlivosti a odmieta, aby sa zodpovednosť za tento stav neprimerane pripisovala VšZP. V záujme zlepšenia hospodárenia, štátna poisťovňa aktívne spolupracuje s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri hľadaní takých konsolidačných riešení, ktoré sa v prvom rade nedotknú pacientov. Tá ďalej považuje za nekorektné a nezodpovedné zo strany opozičných politikov v čase prepoisťovacej kampane zneisťovať poistencov najväčšej zdravotnej poisťovne výrokmi, že „nemajú istotu, že im bude zaplatená zdravotná starostlivosť a že sa dostanú k liekom, ktoré potrebujú“.

Predstavenstvo VšZP trápi, že diskusia o zlepšení hospodárenia poisťovne s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa zmenila na mediálne odkazovanie. Štátna poisťovňa si okrem zabezpečovania kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov dáva za prioritu aj aktívne hľadanie riešení na zlepšenie hospodárenia poisťovne. Intenzívne preto spolupracuje s úradom pre dohľad. Tento týždeň mu predložila 38 opatrení, ktoré by mali v roku 2024 priniesť úspory vo výške 49 miliónov eur a s celkovým očakávaným ročným dopadom 389 miliónov eur. Napriek tomu ich Úrad označil ako nedostatočné. Podľa predstavenstva štátnej poisťovne budú preto vo vzájomnej diskusii pokračovať a sú otvorení ich návrhom. 

Opozičné hnutie KDH podalo podnet na Ústavný súd SR v súvislosti s podpisom zákona o zdravotných poisťovniach. Ten upravuje vyplácanie príspevkov pre zdravotnícke organizácie a mení aj zákon o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Novela zákona podľa nich hrubým spôsobom zasahuje do nezávislosti úradu. Podanie podali aj v mene niektorých poslancov z Progresívneho Slovenska a hnutia Slovensko. TASR o tom informoval Stano Župa z komunikačného oddelenia KDH. Poslanec KDH Peter Stachura konštatoval, že novela zákona okrem iného môže spôsobiť aj preťaženie inštitútu tým, že po novom bude skúmať všetky nové lieky a technológie prichádzajúce na slovenský zdravotnícky trh bez ohľadu na ich finančný dosah, nielen tie najdrahšie. Ako dodal, ministerstvo zdravotníctva však nevyčlenilo dodatočné zdroje na činnosť inštitútu. Môže to podľa jeho názoru negatívne vplývať na kvalitu a početnosť hodnotení úradu a spôsobiť výrazne menej ušetrených zdrojov pri dohodovaní sa o cenách nových liekov a technológii. V konečnom dôsledku to môže podľa Stachuru poškodiť záujmy pacientov na Slovensku. 

Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená nepožiada o rozšírenie povolenia o doplnkový bod Ambulantná pohotovostná služba v okrese Námestovo a nebude čerpať dotáciu vlády, nakoľko nebude oprávneným žiadateľom. Ako informovala hovorkyňa žilinského kraja Eva Lacová, podľa platnej legislatívy nemocnica  Trstená ako zriaďovateľ pevného bodu pohotovostnej služby pre deti a dorast môže zriadiť doplnkový bod v poliklinike Námestovo, ktorý však musí fungovať v rovnakom režime ako pevný bod - každodenne počas doby platnosti licencie, to znamená päť rokov. Služba v doplnkovom bode ambulantnej pohotovostnej služby je pre lekárov dobrovoľná, čo znamená, že by muselo dôjsť k zhode prevažnej väčšiny lekárov. Nemocnica Trstená skonštatovala, že z dôvodu neudržateľnosti financovania doplnkového bodu pri pevnom bode nedokáže prevádzku v Námestove zabezpečiť.

Extrémne zvýšené teploty môžu u zamestnancov spôsobiť pokles výkonnosti či zvýšenú únavnosť.Úrad verejného zdravotníctva SR tvrdí, že horúčavy na pracoviskách môžu spôsobiť aj zdravotné problémy, ako prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním. Najdôležitejším opatrením, ktoré úrad zdravotníctva odporúča je dostatok pitnej vody, ktorý musí zamestnávateľ zabezpečiť na vlastné náklady. Súčasná legislatíva jednoznačne nestanovuje teplotnú hranicu, kedy zamestnávateľ musí vykonávať jednotlivé opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Vo všeobecnosti však platí, že ak na pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca, nemožno zabezpečiť optimálne alebo aspoň prípustné mikroklimatické podmienky. Zamestnávateľ musí vykonať ochranné a preventívne opatrenia, ako napríklad úprava času práce, posun začiatku pracovnej zmeny, rotácia/striedanie zamestnancov, zaraďovanie prestávok, pitný režim či klimatizácia a nútené vetranie.

Úpal, salmonelóza či zápal stredného ucha vedia potrápiť najmenších najmä počas leta. Union zdravotná poisťovňa upriamila pozornosť na najčastejšie choroby, ktoré počas letných prázdnin postihujú deti a zároveň radí, ako im predchádzať. Prvou z najčastejších ochorení je zápal stredného a vonkajšieho ucha. Nepríjemné bolesti ucha potrápili v minulom roku takmer 42-tisíc poistencov Unionu, čo je ešte o 9-tisíc detských pacientov viac než v roku 2022. Štatistiky Unionu potvrdzujú, že u detí s príchodom leta pribúdajú aj úrazy. Úrazy sa najčastejšie u detí stávajú počas mesiaca jún. Medzi tie najpočetnejšie patria poranenia hlavy, rúk, členka a nôh. V minulom roku utrpelo cez prázdniny úraz takmer 13-tisíc detí, podobný počet dokazujú aj čísla za rok 2022. 

Počet úrazov u detí počas letných mesiacov rastie. Každoročný nárast eviduje aj Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR, ktoré vysiela záchranárov k deťom tradične viac ako v iných mesiacoch v roku. Od júna do septembra 2023 uskutočnili záchranári 8 172 výjazdov k detským pacientom s rôznymi zdravotnými ťažkosťami. Z dát Všeobecnej zdravotnej poisťovne vyplýva, že počas vlaňajšieho leta sa zranilo 17 154 detí. Najčastejšie išlo o poranenia zápästia a ruky, hlavy a tiež členka a nohy. Zranení počas minuloročných letných mesiacov boli častejšie chlapci ako dievčatá. Kým počas júla až augusta 2023 sa zranilo 6 830 dievčat, úraz malo až 10 324 chlapcov. Záchranka pritom minulý rok najčastejšie smerovala k dvoj- až troj- ročným deťom a následne k deťom starším ako 12 rokov. Výraznú skupinu zásahov tvoria úrazy a pády. Objavujú sa tiež prípady topenia či úrazy v domácom prostredí a na nebezpečných miestach, kam sa deti bez dozoru dospelých osôb zatúlajú. U bábätiek sa záchranári najčastejšie stretávajú s prehriatím organizmu.

Národný ústav detských chorôb pripomína, že urgentný príjem je určený pre stavy s vysokou pravdepodobnosťou hospitalizácie alebo potrebou sledovania detí. V súčasnosti na urgentoch eviduje časté črevné infekcie, najmä stavy sprevádzané horúčkou, hnačkou a vracaním, alergické reakcie s prejavom na koži a dýchacích cestách či zápaly pľúc. Počet prípadov v súvislosti s vysokými teplotami oproti predošlým rokom klesol. Pre TASR to uviedla hovorkyňa ústavu Dana Kamenická. "Ojedinele ošetrujeme aj akútne intoxikácie náhodné alebo alkoholové a návykovými látkami u starších detí, tiež úrazy. Dobrou správou je, že lekári sledujú oproti minulosti menej stavov u detí v súvislosti s horúčavami, napríklad prehriatí. Evidujeme tiež veľa prípadov, keď k nám prichádzajú rodičia pre istotu pred cestou lietadlom alebo odchodom na dovolenku, aby lekári zhodnotili zdravotný stav dieťaťa s nezávažnými ťažkosťami." doplnila hovorkyňa. “Samozrejme, každá náhla zmena zdravotného stavu s dosahom na dýchanie, vedomie, celkový prejav dieťaťa, neznesiteľná bolesť, opakované dlhodobé vracanie, opakované hnačky, nezvládnutá horúčka, ťažkosti s dýchaním, neschopnosť prijímať stravu a tekutiny, to všetko sú stavy, ktoré majú byť ošetrené na urgente. dodala Kamenická. Všetky ostatné stavy by mali byť podľa odborníkov riešené v ambulanciách pediatrov či v ambulanciách ambulantných pohotovostných služieb.

Používame súbory cookies pre zlepšenie funkčnosti našich stránok. Dodatočné súbory cookies používame na vykonávanie analýz používania webových stránok a na kontrolu účinnosti marketingových opatrení. Súhlas s používaním súborov cookies vyjadríte kliknutím na tlačidlo "Súhlasím".