Bulímia nervosa je psychiatrické ochorenie, ktoré sa najčastejšie objavuje u dievčat a mladých žien, zvyčajne medzi 15 a 30 rokmi. Je charakterizované záchvatmi nadmerného jedenia nasledovanými snahou kontrolovať váhu, často prostredníctvom vyvolaného vracania. Vznik bulímie je často spojený s inými psychickými problémami, traumatickými udalosťami či vysokým stresom. Liečba zahŕňa psychoterapiu, niekedy spolu s farmakoterapiou.

Obdobie prejedania môže striedať neprimerané hladovanie. Bulimik pri kontrole svojej váhy využíva napríklad:

• vracanie po príjme stravy
• obdobie hladovania
• nadmernú až nebezpečnú fyzickú aktivitu
• preháňadlá
• diuretiká, teda látky na podporu močenia

Človek s bulímiou trpí chorobnou kontrolou príjmu stravy, kalórií. Pokúša sa o diéty, aby udržal svoje telesnú váhu a proporcie. Bulímia sa spája aj s inými psychickými ťažkosťami. Ako je napríklad nízke sebahodnotenie, úzkosť, emočná nestabilita a dlhodobý stres. Ale aj nervozita, frustrácia či osamotenosť. A aj pre tieto psychické ťažkosti sa bulímia prehlbuje.

Bulímia sa rozdeľuje na dva typy:

• purgatívny, čiže očistný, keď sa bulimik očisťuje od jedla zvracaním, preháňadlami či diuretikami
• nepurgatívny typ, nie je očistný, ale na reguláciu využíva hladovanie, nadmernú fyzickú aktivitu

Príznaky

K jej hlavným črtám patrí charakteristické obdobie prejedania sa, na ktoré nadväzuje vyvolanie vracania. Obdobie nadmerného príjmu stravy predchádza úzkosť či depresia. Po etape nadmerného príjmu potravy nastupuje fáza výčitiek. A opäť sa prehlbuje zlý psychický stav.

Medzi psychické prejavy mentálnej bulímie patria aj iné ťažkosti ako sú:

• depresia
• úzkosť
• sebapoškodzovanie
• samovražedné myšlienky a sklony
• túžba po štíhlosti
• skreslený pohľad na váhu a postavu
• chorobný záujem o váhu, kalórie
• redukčné diéty
• selekcia jednotlivých potravín
• strata záujmov, obľúbených činností
• nezáujem o vzťahy, kamarátov, rodinu, vyhýbanie sa im
• samotársky spôsob života
• poruchy koncentrácie
• znížená psychická kondícia
• nekritické správanie
• znížené sebavedomie, nedôvera
• nervozita, emočná labilita
• pocity hanby
• únava

Bulímia má dopad na telesnú stránku. Komplikácie vznikajú ako následok hladovania, vracania, ale aj dehydratácie. K tomu sa pridružuje znížená hladina minerálov a stopových prvkov.

Telesné ťažkosti:

• časté vracanie, kolísanie váhy, nadmerná až škodlivá fyzická záťaž, dehydratácia a porucha vnútorného prostredia (hypochlorémia, hypokalémia, alkalóza)
• srdcovo - ciene ťažkosti, arytmia, nízky krvný tlak
• riziko vdýchnutia zvratkov, zápal pľúc
• bolesť brucha, nafúknuté brucho, ruptúra pažeráka
• poruchy menštruácie, strata libida, neplodnosť
• poškodenie zubnej skloviny, žlté zuby, zubné kazy, poškodenie ďasien
• spomalenie rastu
• postihnutie svalov, svalová slabosť, ochabnutosť
• postihnutie kostí, rednutie kostí
• lámavé nechty
• zlá kondícia vlasov a ich rednutie, vypadávanie, suchá koža
• popraskané ústne kútiky
• odreniny na rukách, hlavne na hánkach - Russellove značky (po vkladaní prstov do úst na vyvolanie vracania)
• celková slabosť

Príčiny

Ochorenie je  multifaktoriálne, to znamená, že sa na vypuknutí podieľajú sociálne, telesné, ale aj psychologické faktory. Sociálny znamená, že vzniká vplyvom spoločenského presvedčenia, že človek musí byť štíhly aby bol zdravý a šťastný. Následkom čoho vzniká chorobná snaha schudnúť. Veľký sociálny efekt má televízia, módne časopisy, modeling. Dievčatá v pubertálnom veku sa porovnávajú s modelkami, misskami, herečkami. Multimédiá sú preto silným faktorom. Hlavnú úlohu hrá psychologická a genetická predispozícia. Medzi biologické faktory patrí genetická predispozícia, individuálne telesné predpoklady, hormonálne poruchy. 

V neposlednom rade psychologický faktory:

• úzkosť
• depresia 
• neprimeraná psychická záťaž
• nesplnené očakávania
• dôsledok ťažkého stresu
• labilná povaha
• nedostatočná rodičovská starostlivosť, zanedbávanie. 
• zneužívanie
• rodinný výskyt obezity a obezita u dieťaťa
• alkoholizmus rodičov
• stresujúca životná udalosť
• rozvod rodičov
• nepríjemný traumatický zážitok

Diagnostika

Bulímia sa hodnotí na základe kritéria, ktoré určuje, že epizódy prejedania sa trvajú počas troch mesiacov, pričom ich frekvencia je aspoň 2 krát za týždeň. V krátkom časovom úseku skonzumuje nadmerné množstvo jedla. Diagnostika poruchy príjmu potravy je zložitá. V inom prípade môže obmedzený príjem stravy dávať za vinu bolestiam brucha alebo iným ťažkostiam.

Bulímia je síce porucha príjmu potravy, avšak, jej vznik predchádza iná psychická porucha. Dôležité je v rámci diagnostiky, aby sa určila táto prvotná psychická príčina. Ak ide o depresívnu poruchu a pridružené sebapoškodzovanie či pre riziko samovražedných sklonov.

Pri diagnostike má úlohu anamnéza. Dôležité sú údaje od rodinných príslušníkov a blízkych. Tí si môžu ako prvé všimnúť zaostávanie vývinu dieťaťa, stratu záujmu, má smutnú náladu, je utiahnuté, vyhýba sa stravovaniu, zahadzuje desiatu a jedným znakom môže byť aj časté chodenie sa na toaletu.

Význam má aj laboratórne vyšetrenie krvi. Diagnostickým ukazovateľom môže byť aj kolísanie telesnej váhy a viditeľné zmeny na koži či vlasoch. Dôležitá je aj diferenciálna diagnostika, ktorá má odhaliť, že ide o iné ochorenie ako poruchu príjmu potravy. V tom prípade môžu byť nápomocné vyšetrenia ako napríklad USG, RTG, CT, EKG.

Liečba

Zahŕňa psychickú a fyzickú stránku. Terapia sa skladá zo psychoterapie, z liekovej terapie a aj z úpravy režimových opatrení. Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou, nakoľko domáca svojpomocná liečba je vo väčšine prípadov neúspešná. Rodina sa musí spolupodieľať a vplývať podporne. Psychoterapia zahŕňa viaceré oblasti. Musí zmeniť postoj postihnutého k sebe samému, ale aj k jeho okoliu. Dôležité je zmeniť názor na jedlo. Psychoterapia môže prebiehať samostatne, s rodinou alebo v rámci skupín.

Lieky sa využívajú ako podporná liečba, ako liečba prvotnej psychickej poruchy. A to sú skupiny liečiv ako antidepresíva či anxiolytiká.

Režimové opatrenia zahŕňajú aj zmenu stravovacích návykov a úpravu jedálničku.

Menej závažné stavy sa môžu liečiť v rámci domáceho prostredia a navštevovania odbornej pomoci. Závažné štádium poruchy, keď sa pridružia aj telesné ťažkosti je potrebná hospitalizácia. Dôležitá je zmena myslenia, zdravý životný štýl a podpora od blízkeho okolia.