Depresia (depresívna nálada)

01.11.2023

Duševné poruchy patria k hlavným príčinám zníženej kvality života na celom svete. Až okolo 40% sa pripisuje práve depresiám. Všeobecne je teda depresívna porucha zo všetkých psychiatrických porúch najčastejšia. Vyskytuje sa asi dvakrát viac u žien ako u mužov.

Táto porucha zahŕňa zväčša pocity smútkubeznádeje„nijakej“ náladyzvýšenej únavy a spavosti(alebo naopak poruchy spánku s problematickým zaspatím), u pacientov sa vyskytuje aj prebúdzanie v skorých ranných hodinách a negatívne myšlienky bránia opätovnému zaspatiu. Tieto stavy sa nazývajú ranné pesimá. Prítomné býva znížené sebahodnotenie a sebavedomie, a častokrát pacienta už akoby v živote nič nenapĺňalo a nebavilo tak ako predtým (prítomná anhedónia – neschopnosť pociťovať radosť).

Ak sú tieto pocity krátkodobé, teda trvajú menej ako 2 týždne, a sú sprevádzané traumatizujúcim zážitkom alebo nepríjemným pocitom, nejedná sa ešte o depresívnu poruchu, ale skôr bežný „smútok“.

Depresia je však vážna choroba, ktorá je v dnešnej dobe ešte stále vo veľkom percente neskoro diagnostikovaná a neliečená, keďže sa mnoho ľudí za svoj stav hanbí a bojí názorov okolitej spoločnosti. 

Typy:

  •  Endogénna – bez zjavnej príčiny, spôsobené vnútornou zmenou v organizme
  •  Exogénna – prehnaná, neprimerane dlhá (viac ako 2 mesiace) reakcia na ťažkú životnú situáciu (napr. strata blízkeho)
  •  Larvovaná – tzv. „depresia bez depresie“, v popredí sú skôr poruchy telesného zdravia (spomalenie pohybov, únava, zápcha, poruchy spánku, príjmu potravy)
  •  Reaktívna – príčiny vzniku zrozumiteľné pre pacienta
  •  Atypická – odlišuje sa od klasickej najmä oveľa vyššou spavosťou a zvýšenou chuťou do jedla/priberanie

Sprievodné príznaky môžu byť:

  •  anhedónia (neschopnosť tešiť sa)
  •  ranné pesimá
  •  porucha príjmu potravy, aj chuti do jedla
  •  znížené libido
  •  zvýšená celková únava
  •  hypoaktivita (robí menej vecí, keďže sa mu do ničoho nechce, nič mu nerobí radosť)
  •  hypobúlia (pocit, že sa do každej bežnej aktivity musí nútiť)
  •  spomalené myslenie
  •  zhoršená pamäť
  •  poruchy spánku (skoré ranné prebúdzanie, ťažšie zaspávanie, denný spánok)
  •  depresívne, suicidálne myšlienky (myšlienky na sebapoškodzovanie a samovraždu)
  •  pri ťažkej depresii aj depresívne halucinácie alebo bludy

Príčiny vzniku:

Príčiny vzniku nie sú vždy jasné, ako je to v prípade endogénnej depresívnej poruchy.

Je to skôr multifaktoriálne ochorenie, kde dominuje genetická predispozíciaenviromentálne, sociálne, ekonomické faktory, aj telesné ochorenia a organické poškodenia mozgu.

Hlavné spúšťače sú často traumatizujúce udalosti alebo zážitky z detstva. 

Depresia vzniká na základe poruchy regulácie neurotransmiterov ako je najmä serotonín, ale aj noradrenalín či dopamín, taktiež je podstatná dostupnosť receptorov a ich citlivosť na tieto látky.

Spúšťačom tzv. sezónnej afektívnej poruchy je obdobie jesene a zimy, kedy prichádzajú výkyvy neurotransmiterov následkom zmien cirkadiánneho rytmu (horšie počasie, väčšia, skoršia tma), tiež zníženým pobytom na slnku

Medzi ochorenia, ktoré môžu spustiť depresiu zaraďujeme:

  •  epilepsia
  •  sclerosis multiplex
  •  chronické bolesti
  •  Alzheimerova choroba
  •  Parkinsonova choroba
  •  onkologické ochorenia
  •  cievna mozgová príhoda
  •  infekčné ochorenia (encefalitída, hepatitída, mononukleóza)

Depresívnu poruchu môže vyvolať aj požívanie väčšieho množstva alkoholu, ale aj užívanie niektorých liekov ako sú napríklad amfetamínové deriváty, barbituráty, antikoncepcia, beta-blokátory, kortikosteroidy a mnoho ďalších. 

Diagnostika:

Prvoradé je všímať si, ako dlho takáto porucha nálady trvá a taktiež spomínané sprievodné príznaky. Lekár teda v prvom rade dôkladne odoberie anamnézu. Duševné poruchy zväčša pramenia z pacientovho vnímania seba a okolia, preto je dôležitý kvalitný rozhovor medzi pacientom a lekárom.

Potom sa robí fyzikálne vyšetreniezobrazovacie a laboratórne vyšetrenia, aby sa vylúčili prípadné organické poruchy mozgu a iné ochorenia.

Liečba:

Depresia si vyžaduje liečbu, ktorá zvyčajne pozostáva z akútnych fáz terapie a udržiavacej fázy, ktorá je prevenciou opakovania (rekurencie) daného stavu. Okrem medikamentóznej liečby by sme mali zaradiť do procesu aj psychoterapiu. Antidepresíva fungujú na základe ovplyvňovania, regulácie už vyššie spomínaných neurotransmiterov, ktorých dysregulácia spôsobuje tieto afektívne poruchy. Ich účinok sa ukáže až po 2 – 3 týždňoch, preto netreba strácať nádej, ak nezaberú ihneď. Ak mal pacient počas života epizódu depresie, je veľká pravdepodobnosť, že sa bude opakovať.

Používame súbory cookies pre zlepšenie funkčnosti našich stránok. Dodatočné súbory cookies používame na vykonávanie analýz používania webových stránok a na kontrolu účinnosti marketingových opatrení. Súhlas s používaním súborov cookies vyjadríte kliknutím na tlačidlo "Súhlasím".