Otrava antimónom

27.12.2024

Garant MUDr. Michal Hovanjec MUDr. Michal Hovanjec

Antimón (Sb) je chemický prvok zo skupiny polokovov,  ktorý je podobný arzénu. Používanie antimónu siaha do čias Chaldejcov. V ázijských krajinách a krajinách Blízkeho východu sa antimón používal v kozmetike. Lokálne sa antimón používal na liečbu herpesu, lepry, mánie a epilepsie, zatiaľ čo orálne sa antimón využíval pri liečbe horúčky, pneumónie, zápalov a na sedáciu. Používanie antimónu bolo nakoniec zastavené kvôli pozorovanej toxicite. V súčasnosti sa zlúčeniny antimónu  môžu použiť na rôzne účely, vrátane výroby textilu, smaltov, keramiky, pigmentov, ohňostrojov, ako aj ako katalyzátory chemických reakcií. 

Príčiny

K intoxikácii antimónom zvyčajne dochádza po vdýchnutí prachových častíc alebo výparov obsahujúcich antimón. S významnou expozíciou antimónu sa stretávame u pracovníkov recyklujúcich elektronický odpad alebo pracujúcich v hutníctve. Antimón je často nájdený vo vzorkách moču u pracovníkov rafinérií, chemických tovární a výrobcov batérií. Hoci k otravám najčastejšie dochádza v súvislosti s pracovnou expozíciou, ľudia žijúci v blízkosti zdrojov antimónu mu môžu byť exponovaní prostredníctvom vzduchu, pôdy a vegetácie. 

Prejavy

Klinické prejavy otravy antimónom sú rôznorodé a v prípade dlhodobej expozície často nenápadné. 

  • Gastrointestinálny trak – sú veľmi časté, typicky zahŕňajú nevoľnosť, vracanie a bolesť brucha. Niektoré zlúčeniny antimónu môžu reagovať so slinami a vies k vzniku žieravých popálenín tráviaceho traktu. 
  • Kardiovaskulárne systém – zlúčeniny antimónu znižujú kontrakčnú schopnosť srdca a vedú k vzniku hypotenzie (nízkeho krvného tlaku), bradykardii (spomaleniu srdcovej činnosti) a prípadne aj k vzniku arytmií.
  • Respiračný trak – vdýchnutie antimónu môže spôsobovať laryngitídu (zápal hrtana), tracheitídu (zápal priedušnice) a pneumonitíde (neinfekčnému zápalu pľúc). Chronická expozícia môže spôsobovať antimoniálnu pneumokoniózu a vznik chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP).
  • Obličky – antimón a jeho zlúčeniny môžu pôsobiť nefrotoxicky, a teda môžu viesť k akútnemu zlyhaniu obličiek s rozvratom vnútorného prostredia alebo vzniku tubulointersticiálnej nefritíde.
  • Pečeň – akútna intoxikácia môže viesť k akútnemu zlyhaniu pečene.
  • Oftalmologické prejavy  pri kontakte očí s antimónom môže dôjsť k vzniku popálenín rohovky, poškodeniu zrakového nervu a sietnice.
  • Hematologické prejavy  anémia (chudokrvnosť), trombocytopénia (nedostatok krvných doštičiek), hemolýza (rozpad červených krviniek).
  • Neurologické prejavy – tinitus (hučanie v ušiach), neuropatii periférnych nervov, vertigu či vzniku kŕčov.

Diagnostika

V anamnéze pacienta pátrame po možných zdrojoch a ceste intoxikácie antimónom. Dôležité je posúdiť celkový zdravotný stav pacienta, vrátane preexistujúcich ochorení obličiek, pečene, srdca. Klinický obraz intoxikácie môže byť veľmi variabilný, a preto pacienta dôkladne vyšetrujeme „od hlavy po päty“. Laboratórne vyšetrenie zahŕňa krvný obraz, koagulačné parametre a kompletný metabolický panel s vyšetrením elektrolytov, hepatálnych a renálnych parametrov, ako aj stavu acidobázickej rovnováhy organizmu. V niektorých prípadoch môžu byť indikované zobrazovacie vyšetrenie, napríklad röntgen pľúc či endoskopické vyšetrenie gastrointestinálneho traktu.

Terapia

Základným krokom v liečbe je vždy zabrániť ďalšej expozícii a ďalšiemu vstrebávaniu antimónu. Terapia je najmä podporná a spočíva v zabezpečení dýchania a krvnej cirkulácie. V niektorých prípadoch môže byť potrebná intubácia, podávanie infúzií alebo dokonca krvných transfúzií. Ak dôjde k akútnemu zlyhaniu obličiek, môže byť nevyhnutná hemodialýza.

Používame súbory cookies pre zlepšenie funkčnosti našich stránok. Dodatočné súbory cookies používame na vykonávanie analýz používania webových stránok a na kontrolu účinnosti marketingových opatrení. Súhlas s používaním súborov cookies vyjadríte kliknutím na tlačidlo "Súhlasím".