Horúčka

Horúčka je definovaná ako dočasné zvýšenie telesnej teploty, pričom zjednodušene platí, že o horúčke môžeme hovoriť ak nameriame teplotu nad 38 °C. Normálna teplota tela sa pohybuje v rozmedzí 36,2 °C až 37,2 °C a v priebehu dňa sa jej hodnota mení. Najnižšie hodnoty je možné namerať skoro ráno a vrchol dosahuje v popoludňajších až podvečerných hodinách.

Pokiaľ je teplota tela nižšia ako pri horúčke (<38°C) ale zároveň vyššia ako najvyššia normálna teplota (>37,2°C), tak v tomto prípade hovoríme o subfebrilnej teplote. Tá môže byť sprievodným príznakom rôznych infekčných i neinfekčných ochorení a preto treba zistiť jej príčinu.  

Vznik horúčky

Teplota organizmu je kontrolovaná a udržiavaná pomocou centrálneho nervového systému, ktorý ju neustále monitoruje jednak z povrchu tela, ale aj z vlastnej teploty krvi. Medzi najväčších producentov tepla v organizme patria, kvôli ich vysokému metabolizmu, pečeň a svaly. Naopak, teplo sa prirodzene najviac stráca dýchaním a najmä telesným povrchom, teda kožou. 

Horúčka vo svojej podstate predstavuje obranný mechanizmus, ktorý sprevádza imunitnú reakciu organizmu, ako odpoveď na prítomnosť pre telo škodlivých faktorov. Vôbec najčastejším faktorom vyvolávajúcim stav horúčky jeinfekcia. Vo väčšine prípadov sa jedná o bakteriálne a vírusové infekcie, menej často sa vyskytujú infekcie spôsobené parazitmi a hubami. 

Netreba však zabúdať na to, že vyvolávateľmi horúčky môžu byť aj mnohé ďalšie príčiny, ktoré majú schopnosť navodiť zápal a zároveň sú neinfekčného charakteru (napr. autoimunitné ochorenia). Môže sa taktiež jednať o prítomnosť nádorového ochorenia alebo poškodenia spôsobeného úrazom.  

Priebeh horúčky

Činnosť imunitného systému či samotná prítomnosť infekcie dokážu v organizme zmeniť normálne nastavenie udržiavania telesnej teploty. Takto sa začína prvá fáza vzniku horúčky, ktorú človek pociťuje ako zimnicu a triašku. Organizmus sa počas týchto prejavov snaží zvýšiť svoju vnútornú teplotu. Telo zníži odovzdávanie tepla do okolia menším prekrvením kože, čo je pociťované ako chlad, najvýraznejšie na rukách a nohách. Zároveň môže, ale aj nemusí byť prítomná triaška, ktorou zvyšuje aktivitu svalov a tým narastá ich príspevok k produkcii tepla. 

Keď telo dosiahne svoju požadovanú hodnotu zvýšenej telesnej teploty, hovoríme o plnom rozvinutí horúčky.

Naopak, po zmiznutí vyvolávajúceho podnetu alebo podaní liekov sa organizmus snaží opätovne dostať na normálne hodnoty telesnej teploty. V tomto prípade dôjde k výraznému prekrveniu kože a poteniu, čím sa teplo stráca. 

Počas priebehu horúčky sa okrem vyššie spomenutých príznakov môžu vyskytovať ďalšie, pričom ich prítomnosť závisí aj od príčiny ktorá horúčku vyvolala. Nešpecificky sa vyskytujúce sprievodné príznaky sú najmä bolesť hlavy, bolesti kĺbov a svalov, celková slabosť a strata chuti do jedla. 

Ak sa nameria u pacienta teplota tela nad 41,5 °C, tomuto stavu hovoríme hyperpyrexia a okamžite vyžaduje pozornosť lekára. 

Rozdiel medzi horúčkou a prehriatím organizmu

Teplota sa zvyšuje aj počas fyzickej záťaže či vplyvom podmienok vonkajšieho prostredia. Pokiaľ sa telo nedokáže dostatočne efektívne zbavovať nadbytočného tepla, dôjde k prehriatiu organizmu- hypertermii. V tomto prípade sa teda nejedná o horúčku a rovnako nebude ani efektívne samostatné podávanie liekov proti horúčke. Jedná sa ale o vážny stav a v úvode liečby je preto dôležité jeho správne odlíšenie.  

Meranie teploty 

Telesná teplota sa dá merať rôznymi spôsobmi. Klasické lekárske ortuťové teplomery sa dnes už nepoužívajú a sú nahradené digitálnymi. Dôležité je aj miesto samotného merania, pretože výsledná hodnota nameranej teploty sa môže na rôznych miestach líšiť. 

Najčastejšie meranie realizujeme v pazuchovej jame alebo uchu, rovnako však teplotu môžeme merať aj na čele, pod jazykom, v konečníku alebo v pošve. Platí že teplota meraná v konečníku je približne o 0,4 °C vyššia ako v pazuchovej jame. Najpresnejší výsledok pri bežnom meraní poskytuje práve meranie pod jazykom alebo v konečníku. Menej presné bývajú merania realizované na čele alebo v uchu. Samozrejme netreba zabúdať na správne používanie a kvalitu konkrétneho teplomera, ktoré taktiež môžu ovplyvniť výsledky.  

Liečba

Liečba horúčky spočíva v podávaní liekov - antipyretík. Táto skupina liekov pôsobí na znižovanie horúčky ovplyvnením mechanizmov riadenia teploty tela v mozgu. Dôležité je uvedomiť si že neovplyvňujú príčinu ani trvanie samotného ochorenia, iba jeho prejav, ktorým je v tomto prípade horúčka. 

Väčšina bežne sa vyskytujúcich vírusových infekcií po čase sama odznie, bez nutnosti ďalšieho zásahu zo strany lekára. Avšak, niekedy treba po príčine ďalej pátrať, pričom je dôležité sledovať aj samotný priebeh a charakter horúčky. Horúčka je však považovaná za nešpecifický príznak a jej prítomnosť býva sprevádzaná mnohými ďalšími ťažkosťami. Preto je dôležité celkové zhodnotenie stavu pacienta a ak je to možné, aj zameranie liečby na vyvolávajúcu príčinu.