SARS (ťažký akútny respiračný syndróm)

25.11.2023

Ťažký akútny respiračný syndróm (SARS) sa prvýkrát objavil v novembri 2002. Ako pôvodca bol identifikovaný nový koronavírus, koronavírus súvisiaci so SARS (SARS-CoV). Tento vírus mal zrejme zoonotický pôvod (prenášal sa na ľudí zo zvierat). 

Celosvetová reakcia na epidémiu bola rozsiahla. V krátkom čase sa podarilo identifikovať patogén, vyvinuli sa nové diagnostické testy, vytvorili sa systémy dohľadu, zaviedli sa opatrenia na kontrolu infekcie a prevenciu a zastavil sa prenos medzi ľuďmi. Organizácie verejného zdravia, vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), zaviedli postupy, ktoré pomáhajú pri diagnostike a prevencii.

Priebeh pandémie

V rokoch 2002 a 2003 predtým neznámy infekčný agens spôsobil rozsiahle celosvetové prepuknutie život ohrozujúcich respiračných infekcií. Choroba sa nazývala závažný akútny respiračný syndróm (SARS) a bola jednou z prvých objavujúcich sa infekcií v nedávnej histórii, ktorá testovala globálnu reakciu verejného zdravia. 

Stratégie používané na prevenciu a kontrolu SARS pomohli formovať budúcu reakciu verejného zdravia na núdzové situácie infekčných chorôb, ako bola pandémia chrípky H1N1 v roku 2009. 

SARS sa objavil v provincii Guangdong v Číne v polovici novembra 2002 a prvýkrát bol oficiálne nahlásený WHO vo februári 2003. V polovici marca 2003 WHO vydala varovanie, ktoré upozorňovalo na niekoľko prepuknutí ťažkej atypickej pneumónie v Hong Kongu, Hanoji a Singapur. Do polovice apríla 2003 bol pôvodcom identifikovaný nový koronavírus SARS-CoV. V júli 2003 WHO oznámila, že epidémia SARS skončila

Takmer všetky osoby so SARS boli hlásené z Číny, Hongkongu, Taiwanu, Singapuru alebo Toronta.  Celkovo k decembru 2003 WHO dostala hlásenia o SARS z 29 krajín a regiónov

Koronavírusy

Koronavírusy sú obalené jednovláknové vírusy s pozitívnym reťazcom ribonukleovej kyseliny (RNA), ktoré infikujú široké spektrum cicavcov a vtákov. Existujú tri skupiny koronavírusov: skupina I a skupina IIpostihujú cicavce a skupina III postihuje vtáky

U ľudí sú koronavírusy primárne spojené s infekciami horných dýchacích ciest. Počas vypuknutia SARS v rokoch 2002-2003 bolo identifikovaných a izolovaných z klinických vzoriek niekoľko kmeňov koronavírusu, ktoré nesúvisia s predtým opísanými koronavírusmi.

Tento nový vírus bol identifikovaný ako nový koronavírus skupiny II a pomenovaný koronavírus spojený so SARS. 

Netopiere boli identifikované ako prirodzené rezervoáre vírusov podobných SARS-CoV a s najväčšou pravdepodobnosťou sú prirodzenými rezervoármi SARS-CoV, preto je SARS zoonóza. Štúdie ekológie zvierat a vývoja vírusov odhalili, že vírusy podobné SARS-CoV sú prítomné aj u iných zvierat, vrátane tých, s ktorými sa bežne obchoduje na trhoch so živými zvieratami v južnej Číne (napríklad cibetka maskovaná, psík medvedíkovitý, líška obyčajná). 

Prenos

Odhadovaná inkubačná doba SARS je 2 až 10 dní. Vírus je detekovaný v nízkych hladinách v respiračných sekrétoch počas prvých dní po nástupe choroby a vrcholové hladiny vírusu sa vyskytujú počas druhého týždňa choroby.

Po tejto vírusovej replikačnej fáze (fáza, v ktorej dochádza k množeniu vírusu) nasleduje imunitná hyperreaktívna fáza (vystupňovaná odpoveď imunitného systému na infekciu). V tejto fáze sa závažnosť ochorenia zvyšuje a vírusová záťaž klesá. Progresia ochorenia je variabilná a nie všetci pacienti postupujú do konečnej fázy deštrukcie pľúc.

Primárna cesta prenosu SARS-CoV je cez dýchacie cesty. Pri blízkom kontakte s infikovaným pacientom môžu dýchacie kvapôčky prísť do kontaktu so sliznicami buď priamo, alebo nepriamo cez kontaminované plochy. 

Štúdie ukázali, že SARS-CoV môže zostať stabilný na povrchoch životného prostredia niekoľko dní, hoci vírus možno ľahko inaktivovať dezinfekčnými prostriedkami.

Vírus bol izolovaný z respiračných sekrétov, slín, sĺz, moču a stoliceVylučovanie vírusu vo všeobecnosti nepretrváva dlhšie ako 4 týždne. Izolácia vírusu viac ako mesiac po nástupe ochorenia je zriedkavá. 

Keď sa pacienti klinicky zlepšujú a vírusová záťaž klesá, znižuje sa aj prenos vírusu. Na rozdiel od iných respiračných vírusových infekcií, ako je chrípka, nebol hlásený prenos pred nástupom symptómov.

Rizikové faktory

V ohnisku v rokoch 2002-2003 bol primárnym rizikovým faktorom kontakt s osobou, ktorá bola infikovaná SARS-CoV. 21% všetkých hlásených infekcií SARS-CoV sa vyskytlo medzi zdravotníckymi pracovníkmi. Nozokomiálny prenos (prenos v rámci zdravotníckeho zariadenia) SARS-CoV bol bežný na začiatku epidémie, ale následne sa výrazne znížil v dôsledku včasnej diagnózy a posilnenia postupov kontroly infekcií. Prenos bol zdokumentovaný aj v lietadle, v bytovom komplexe (pravdepodobne sekundárne v dôsledku chybného potrubia a aerosólu fekálií) a medzi laboratórnymi pracovníkmi manipulujúcimi so SARS-CoV. Prenos vírusu nebol hlásený prostredníctvom potravín alebo vody.

Ako je vidieť pri iných infekčných ochoreniach, riziko prenosu ovplyvňujú faktory prostredia a hostiteľa.

Príznaky

Závažnosť ochorenia u pacientov so SARS sa líši od asymptomatickej infekcie až po fatálny syndróm akútnej respiračnej tiesne (ARDS)

SARS postihuje osoby všetkých vekových skupín. Väčšina infekcií sa vyskytuje u dospelých (stredný vek približne 42 až 57 rokov). Infekcie medzi deťmi, najmä mladšími ako 12 rokov, sú menej časté. V porovnaní s dospelými je ochorenie u detí podstatne menej závažné a výsledok je oveľa priaznivejší.

Počiatočné príznaky SARS sú nešpecifické a podobné chrípke

  • Horúčka
  • bolesť hlavy
  • zimnica
  • nevoľnosť
  • bolesť svalov

SARS primárne postihuje dýchací systémrespiračné symptómy (typicky vrátane neproduktívneho kašľa a dýchavičnosti) sa objavujú častejšie počas druhého týždňa choroby. U niektorých pacientov boli prítomné gastrointestinálne symptómy, predovšetkým hnačka. 

Do druhého týždňa choroby môže dôjsť k zhoršeniu klinického stavu s pneumóniou a hypoxémiou(nedostatok kyslíka v krvi), ktoré si vyžadujú hospitalizáciu.

Počas epidémie v rokoch 2002-2003 boli respiračné zlyhanie a ARDS najčastejšími dôvodmi prijatia na jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS)

Typické röntgenové snímky hrudníka majú vzhľad brúseného skla

Diagnostika

V Spojených štátoch CDC vypracovalo usmernenia pre klinický manažment a manažment verejného zdravia SARS, vrátane špecifických kritérií a algoritmov pre laboratórne testovanie.

V reakcii na prepuknutie SARS sa rýchlo vyvinula laboratórna diagnostika na detekciu novoidentifikovaného koronavírusu. Metódy voľby v súčasnosti zahŕňajú detekciu protilátok špecifických pre SARS-CoV v sére a detekciu SARS-CoV RNA v klinických vzorkách pomocou RT-PCR v reálnom čase.

Vírus, ktorý spôsobuje SARS, možno detegovať z množstva klinických vzoriek

Sérologické testovanie je užitočným nástrojom na diagnostiku, pretože umožňuje detekciu protilátok proti SARS, ako aj pomáha potvrdiť alebo vylúčiť diagnózu SARS a lepšie charakterizovať imunitnú odpoveď SARS. Imunitná odpoveď hostiteľa zahŕňa vývoj IgG (prekonaná infekcia) a IgM (akútna infekcia) špecifických protilátok proti SARS-CoV, ako aj neutralizačných protilátok proti SARS-CoV.  

Manažment a liečba

Klinický manažment SARS sa primárne opiera o poskytovanie podpornej starostlivosti pri akútnom respiračnom ochorení, jeho komplikáciíprevenciu a liečbu sekundárnych bakteriálnych infekcií.

Ako pri väčšine vírusových ochorení je dôležitá symptomatická liečba, ktorá zahŕňa lieky od bolesti a horúčky, dostatočný pitný režim, suplementácia vitamínov C, D a zinku. Netreba podceňovať kľudový režim. Pri rozvoji zápalu pľúc s potvrdenou nasadajúcou bakteriálnou infekciou sa do terapie pridávajú aj antibiotiká

U pacient s progresiou ochorenia a rozvojom ARDS je nevyhnutná kyslíková terapia a v najťažších stavoch umelá pľúcna ventilácia. 

Prognóza

Približne 30 % pacientov so SARS sa klinicky zlepší do týždňa alebo dvoch od začiatku ochorenia, zatiaľ čo u 70 % sa vyvinie pretrvávajúca horúčka a zhoršujú sa respiračné symptómy a môže si vyžadovať hospitalizáciu

U hospitalizovaných pacientov sú bežné komplikácie SARS kardiovaskulárne abnormality (napr. hypotenzia, tachykardia) a dysfunkcia pečene

Pri prepuknutí SARS v rokoch 2002 – 2003 boli zlé výsledky spojené so zvyšujúcim sa vekom a prítomnosťou komorbidných stavov (napr. diabetes mellitus, hypertenzia, kardiovaskulárne ochorenie, chronické ochorenie obličiek). Úmrtnosť bola vyššia u osôb vo veku 60 rokov a starších v porovnaní s osobami mladšími ako 60 rokov. 

Používame súbory cookies pre zlepšenie funkčnosti našich stránok. Dodatočné súbory cookies používame na vykonávanie analýz používania webových stránok a na kontrolu účinnosti marketingových opatrení. Súhlas s používaním súborov cookies vyjadríte kliknutím na tlačidlo "Súhlasím".