Kašeľ je ochranný reflexný mechanizmus dýchacieho systému, ktorý pomáha odstraňovať nečistoty, hlien a cudzie látky z dýchacích ciest. Pri kašli dochádza k rýchlym a koordinovaným sťahom svalov hrudníka a brucha, čo vedie k vynútenému výdychu vzduchu. Tým dochádza k odstráneniu dráždivých častíc a hlienu z dýchacích ciest.

Rozdelenie:

1. Delenie podľa produkcie hlienu:

Suchý (neproduktívny) kašeľ

• je charakterizovaný absenciou vykašliavania hlienu alebo iných sekrétov
• ide o druh kašľa, pri ktorom dochádza k reflexným sťahom svalov hrudníka a brucha, ale nevedie k úplnému vykašliavaniu hlienu alebo sekrétov z dýchacích ciest
• môže byť spôsobený dráždivými látkami vo vzduchu, alergiami, podráždením dýchacích ciest alebo infekciami

            Mokrý (produktívny) kašeľ

• je charakterizovaný vykašliavaním hlienu alebo iných tekutín z dýchacích ciest
• jeho hlavnou funkciou je odstránenie nadbytočného hlienu a cudzích látok z dýchacích ciest
• mokrý kašeľ často sprevádza infekcie dýchacích ciest, ako je bronchitída alebo pneumónia

 

       2. Rozdelenie podľa dĺžky trvania:

           Akútny kašeľ

• trvá obvykle menej než tri týždne
• často je spôsobený infekciami dýchacích ciest, ako sú prechladnutie, chrípka alebo bronchitída
• môže byť tiež spôsobený dráždivými látkami vo vzduchu alebo podráždením dýchacích ciest

            Subakútny kašeľ

• trvá od troch do ôsmich týždňov 
• príčiny subakútneho kašľa môžu byť rôznorodé, vrátane infekcií dýchacích ciest, dráždivých látok vo vzduchu, alergií alebo iných faktorov ovplyvňujúcich dýchací  systém

     Chronický kašeľ

• trvá dlhšie ako osem týždňov alebo je opakovane sa vracajúci
• môže byť príznakom vážnejšieho zdravotného problému, ako sú chronické ochorenia dýchacieho systému, napr. chronická obštrukčná choroba pľúc, astma bronchiale, reflux žalúdočnej kyseliny, chronické srdcové zlyhávanie, fajčenie a iné

Príčiny:

Existuje veľké množstvo rôznych príčin, ktoré sa prejavujú rozvojom kašľa. Medzi najčastejšie príčiny patria:

• Infekcie dýchacích ciest: Chrípka, bronchitída, pneumónia a iné infekcie môžu dráždiť dýchacie cesty a spôsobovať kašeľ.
• Alergie: Alergická reakcia na peľ, prach, plesne alebo iné alergény.
• Chronický nikotinizmus: Aktívne alebo pasívne fajčenie dráždi dýchacie cesty a vedie k chronickému kašľu.
• Gastroezofageálny reflux (GERD): Je stav, pri ktorom kyselina žalúdočná uniká zo žalúdka späť do  pažeráka, čo vyvolá jeho podráždenie a rozvoj kašľa.
• Astma bronchiale: Astmatický kašeľ je spôsobený zúžením dýchacích ciest.
• Chronická obštrukčná choroba pľúc: Spôsobuje vznik chronického kašľa.
• Inhalačné dráždivé látky: Vystavenie sa dráždivým látkam, ako sú chemikálie, prach, a znečistený vzduch, môže vyvolať kašeľ.
• Zápal hrtana (laryngitída): Zápal hrtana je často spojený s dráždivým kašľom.
• Srdcové zlyhávanie: Chronický kašeľ je jeden zo základných príznakov chronického srdcového zlyhávania.
• Lieky: Nežiadúcim účinkom niektorých liekov, napríklad ACE inhibítorov, je chronický kašeľ. 

Diagnostika 

Diagnostika kašľa zahŕňa sériu postupov s cieľom identifikovať príčinu a typ kašľa. Medzi základné spôsoby, ktorými lekár môže diagnostikovať kašeľ patria:

• Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: Lekár zhromažďuje informácie o príznakoch pacienta a vykonáva fyzikálne vyšetrenie, ktoré zahŕňa posúdenie stavu dýchacích ciest.
• Laboratórne testy: Umožňujú identifikovať príznaky infekcie alebo zápalu v tele.
• Vyšetrenie spúta: Pri produktívnom kašli je možné odobrať vzorku spúta na mikrobiologické vyšetrenie.
• Zobrazovacie metódy: Röntgen hrudníka sa používa na posúdenie stavu pľúc a identifikáciu príčin kašľa, ako sú infekcie alebo nádory. CT hrudníka poskytuje detailnejší obraz pľúc, ktorý môže pomôcť pri diagnostike zložitejších prípadov.
• Spirometria: Meria objem a rýchlosť vzduchu, ktorý prechádza pľúcami. Používa sa pri diagnostike astmy alebo chronickej obštrukčnej choroby pľúc.
• Bronchoskopia: Je endoskopické vyšetrenie dýchacích ciest za pomoci tenkého nástroja (bronchoskopu).
• Alergologické testy: Využívajú sa v prípade podozrenia na alergickú príčinu kašľa.
• Gastroezofageálny refluxný test: Realizuje sa v prípade, že lekár považuje GERD za príčinu kašľa.

Je dôležité spolupracovať s lekárom a podstúpiť všetky nevyhnutné vyšetrenia na stanovenie presnej príčiny kašľa. Na základe diagnostických výsledkov  môže lekár následne navrhnúť správnu liečbu.

Terapia:

Liečba kašľa závisí na jeho type a príčine. Rozlišujeme medzi liečbou produktívneho a suchého kašľa.

Liečba produktívneho kašľa:

• Zvýšený príjem tekutín: Príjem dostatočného množstva tekutín pomáha zriediť hlien a uľahčiť jeho odstránenie z dýchacích ciest.
• Expektoranciá: Lieky, ktoré pomáhajú uvoľňovať hlien a uľahčujú jeho vykašliavanie, sa nazývajú expektoranciá. 
• Mukolytiká: Tieto lieky pomáhajú zriediť hlien a uľahčujú jeho vykašliavanie. Patrí sem napríklad acetylcysteín.
• Vlhké prostredie: Udržiavanie dostatočnej vlhkosti v miestnosti alebo používanie zvlhčovača vzduchu môže pomôcť uvoľniť hlien.
• Antitusiká: Lieky na potlačenie kašľa, známe ako antitusiká, potláčajú kašeľ. Do tejto skupiny patria napríklad dextrometorfán alebo kodeín.
• Hydratácia: Pitie teplých nápojov, ako napríklad bylinný čaj s medom, môže pomôcť zmierňovať podráždenie v hrdle.
• Vlhkosť vzduchu: Používanie zvlhčovača vzduchu alebo inhalácie nad parou pomáha zmierniť suchý kašeľ.

Liečba suchého kašľa:

Je dôležité neváhať konzultovať lekára v prípade, že kašeľ u pacienta pretrváva dlhodobo, zhoršuje sa alebo sa objavujú ďalšie príznaky. Samoliečba by mala byť vykonávaná opatrne, aby sa minimalizovali možné vedľajšie účinky a komplikácie.