Bolesť hlavy

Bolesť hlavy je veľmi častý a dobre známy príznak, s ktorým sa v živote stretne asi každý. Patrí taktiež medzi jeden z najbežnejších dôvodov návštevy lekára. Dôležité je správnym klinickým postupom rozpoznať o aký druh bolesti hlavy sa jedná. To môže predstavovať niekedy veľmi náročnú úlohu a to vďaka počtu možných príčin ako aj typov samotnej bolesti. 

Všeobecne platí, že sa zväčša nejedná o život ohrozujúci stav, avšak bolesť hlavy môže znamenať výrazné ovplyvnenie kvality života pacienta. Lekár musí pri diagnostike a manažmente pacienta vychádzať z najnovších poznatkov v oblasti fungovania nervového systému a farmakológie. 

Príčiny

Príčiny bolesti hlavy sa v dnešnej dobe môžu rozdeliť na primárne a sekundárne. Primárne príčiny sú také, ktoré vyvolávajú bolesť hlavy bez prítomnosti iného ochorenia alebo dôvodu akým by sa bolesť dala vysvetliť. Medzi najčastejšie z primárnych príčin patria tenzná bolesť hlavy a migréna. Naopak sekundárne príčiny sú charakteristické tým, že sú príznakom inej choroby, typicky pri infekciách. 

Samotná bolesť nepochádza priamo z mozgu, pretože mozog nemá receptory pre bolestivé stimuly. Štruktúrami zodpovednými za pocit bolesti sú mozgové obaly a  vnútrolebečné cievy spolu s trojklanným nervom (nervus trigeminus), ktorý k nim vysiela svoje nervové vlákna.  

Typy bolesti 

Na typy bolestí hlavy sa môžeme pozerať viacerými spôsobmi. Veľmi dôležitá je časová stránka a to najmä vznik a trvanie bolesti. Bolesť sa môže opakovať mnoho rokov a pacient sa s ňou postupne naučí žiť, alebo môže byť náhla s veľmi prudkým a silným začiatkom. Táto časová charakteristika je veľmi dôležitá, pretože spolu s intenzitou a dĺžkou trvania rozhoduje o prístupe lekára k pacientovi. 

Pacient prichádzajúci s veľmi rýchlo vzniknutou a silnou bolesťou hlavy má pravdepodobne omnoho vážnejšiu príčinu, aká môže natrvalo poškodiť jeho zdravie. Medzi jej vyvolávateľov patria ochorenia ako meningitída, subarachnoideálne krvácanie (najčastejšie je jeho príčinou prasknutie aneuryzmy mozgovej artérie) a mnohé ďalšie. Takéto diagnózy vyžadujú rýchlu diagnostiku a liečbu, pretože môžu ohroziť život pacienta. Z tohto dôvodu, pri takomto type bolesti, je nutné bezpodmienečne vyhľadať pomoc lekára. Ten navrhne okamžité vykonanie diagnostických metód medzi ktoré patria napríklad CT vyšetrenie alebo odobratie mozgovomiechového moku ( lumbálna punkcia). 

U týchto vážnych ochorení môžu byť taktiež prítomné aj ďalšie symptómy. Ak je bolesť sprevádzaná  príznakmi akými sú nevoľnosť a vracanie, zhoršenie bolesti pri predklone či kašli, prebúdzanie sa na bolesť počas spánku alebo ak sú prítomné akékoľvek iné nezvyčajné telesné a neurologické príznaky (stuhnutie krku, zmeny videnia, zmätenosť, závrat, problémy s motorikou a rečou), vyžaduje sa okamžitá pozornosť lekára a nemožno tento stav podceňovať.

Pri dlhotrvajúcej a opakujúcej sa bolesti uvažujeme nad inými a nie život ohrozujúcimi ochoreniami. V takýchto prípadoch je rozhodujúci najmä správny manažment pacienta, ktorý mú dokáže výrazne zvýšiť kvalitu života. 

Tenzná bolesť hlavy je najčastejším typom vyskytujúcim sa v populácii. Je charakterizovaná miernou až strednou intenzitou bolesti, môže byť chronická ( prítomná viac ako 15 dní v mesiaci) alebo opakujúca sa (menej ako 15 dní v mesiaci). 

Jej presná príčina dosiaľ nie je známa aj keď prevláda názor že spúšťačom je zvýšené napätie svalov hlavy a krku. Vykonávanie určitých aktivít alebo nesprávny životný štýl môžu zvyšovať riziko vzniku takejto bolesti. Ide napríklad o dlhú prácu za počítačom, stres, poruchy spánku a podobne. 

Liečbou tenznej bolesti je podanie voľne dostupných analgetík, najčastejšie s obsahom paracetamolu alebo ibuprofenu. K úľave by malo dôjsť približne o pol hodinu po užití. 

Viac obmedzujúcim dlhodobým ochorením prejavujúcim sa primárnou bolesťou je migréna. Bolesť býva silná, môže byť pulzujúca a iba na jednej strane hlavy. U pacienta sa zároveň veľmi často objavuje zvýšená citlivosť na vonkajšie podnety- svetlo, zvuky alebo pachy. Rovnako môžu byť prítomné ďalšie rozmanité príznaky, zhoršujúce celkový telesný stav. 

Na rozdiel od tenznej bolesti, náchylnosť človeka na migrénu sa môže zvyšovať s genetickou záťažou, Zaujímavé je tiež, že migréna môže pacienta varovať pred svojím začiatkom. Takéto varovanie, čo je v podstate určitý špecifický symptóm (poruchy videnia, reči, pocit mravčenia, zmeny čuchu a chuti...) nazývame aura. Avšak typov migrény je mnoho a iba menšiu časť z nich tvoria v populácii migrény s aurou. 

Ľahšie migrény je možné potlačiť voľne dostupnými liekmi, ale z hľadiska účinnej a dlhodobej terapie je potrebné navštíviť lekára. Ten navrhne komplexný liečebný plán, ktorý pacientovi pomôže vysporiadať sa s týmto nepríjemným ochorením. 

Kedy treba okamžite vyhľadať lekára? 

• ak sa jedná o náhlu a veľmi intenzívnu bolesť hlavy, akú pacient nikdy predtým nezažil 

• ak sú prítomné neurologické príznaky, najmä poruchy reči, zraku, motoriky alebo závraty či zmätenosť

• v prípade bolesti po úraze hlavy