Nechutenstvo (odborne anorexia) je všeobecným príznakom, ktorý sprevádza celý rad ochorení a ktorý môže viesť aj k podvýžive. Najmä u starších ľudí, ktorí tvoria značnú časť interných pacientov, sa môže nechutenstvo objaviť aj u mnohých úplne banálnych chorôb. Je dôležité odlíšiť nechutenstvo od straty chuti ako jedného zo zmyslov. 

Príčiny

1. Infekčné ochorenia – prakticky každá infekcia (či už vírusová alebo bakteriálna) spojená s horúčkami a celkovými prejavmi je obvykle sprevádzaná stratou chuti do jedla. Typicky vyvolávajú nechutenstvo infekcie postihujúce tráviacu sústavu (infekčné zápaly žalúdka a klasická črevná viróza), kedy je chorý postihnutý nevoľnosťou a vracaním.
2. Nádorové ochorenia – nádorové ochorenia, kedy dochádza ku generalizácii procesu (rozšírenie nádoru po tele formou metastáz), sú takmer vždy spojené so stratou na váhe a s nechutenstvom.
3. Srdcové zlyhávanie – nechutenstvo prakticky vždy sprevádza zlyhávanie pravej komory srdca. Narušenie funkcie pravej polovice srdca vedie k hromadeniu krvi v žilovom systéme, teda aj v žilách v tráviacom trakte. To narúša vstrebávanie živín a výrazne znižuje chuť do jedla. Odborný termín pre tento stav je kardiálna anorexia. Jej pokročilé formy môžu chorého prakticky zdevastovať. 
4. Zlyhávanie pečene a obličiek – zlyhávanie týchto orgánov býva spojené s hromadením splodín metabolizmu v našom tele. Celkové pôsobenie týchto látok na mozog okrem iného znižuje chuť do jedla.
5. Autoimunitné ochorenia – tieto choroby môžu byť spojené so zápalovými procesmi postihujúcimi celý organizmus. V tele vznikajú zápalové zlúčeniny, ktorých efekt okrem iného tlmí chuť do jedla a vedie k zníženiu telesnej hmotnosti.
6. Polypragmázia – polypragmázia znamená užívanie príliš mnohých liekov. Ide o čoraz častejší problém modernej internej medicíny, kedy u polymorbídneho pacienta pokročilého veku liečime narastajúci rad ochorení stále väčším množstvom liekov. Vzájomné pôsobenie medzi 10 a viac liekmi je však úplne nevyspytateľné a vedie k pocitom nevoľnosti a nechutenstva. Nakoniec je potrebný lekár s odvahou, ktorý preruší tento bludný kruh a rad liekov jednoducho vysadí (niekedy vrátane tých teoreticky odporúčaných, ale nie životne dôležitých).
7. Ochorenie tráviaceho traktu – do tejto veľmi širokej skupiny chorôb sa radia najrôznejšie ochorenia tráviacej trubice (pažerák, žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo) a pankreasu. Prakticky všetky príčiny bolestí brucha sú zároveň spojené so zníženou chuťou do jedla.
8. Psychické problémy– psychická nepohoda môže byť spojená so stratou chuti do jedla. Dôležitú úlohu zohrávajú depresívne a úzkostné stavy, typické najmä u žien vyššieho veku. U starých pacientov v pokročilom veku (ktorý je napokon sám o sebe pôvodcom zníženej chuti do jedla) v mnohých prípadoch nastupuje demencia, ktorá k nechutenstvu prispieva tiež. U mladých dievčat a žien je nechutenstvo najčastejšie spojené s mentálnou anorexiou. 

Diagnostika

Vyšetrovať príznak, ako je nechutenstvo, je veľmi zložité. Vzhľadom na obrovské množstvo možných príčin je nutné začať zoširoka. Anamnéza by sa mala sústrediť na ďalšie pridružené ochorenia, s ktorými sa chorý lieči a na lieky, ktoré užíva. Podstatné je opýtať sa na akékoľvek ďalšie príznaky, z ktorých veľký význam majú príznaky nádorových ochorení. Aj fyzikálne vyšetrenie je skôr všeobecné, ťažko budeme hľadať jednu konkrétnu príčinu. Iste sa dá bez obáv vyhlásiť, že dôraz by sa mal klásť najmä na vyšetrenie brucha, jeho bolestivosť a citlivosť. 

Z krvných vyšetrení je určite dôležité vyšetriť základné hodnoty, najmä obličkové parametre a pečeňové hodnoty. O najrôznejších zápalových procesoch sa najľahšie presvedčíme vyšetrením zlúčeniny CRP, či zo zvýšenej sedimentácie. 

Zo zobrazovacích metód možno určite použiť aspoň tie najzákladnejšie, medzi ktoré patrí RTG vyšetrenie pľúc a ultrazvuk brucha. Presnejšie zhodnotenie srdcovej funkcie nám umožní echokardiografické vyšetrenie srdca (ECHO) a detailnejšie informácie o organických poruchách tráviaceho traktu nám poskytne gastrofibroskopia a kolonoskopia. Ďalšie zacielenie vyšetrenia je vhodné až podľa podozrenia, ktoré získame z vyššie uvedených diagnostických postupov.