Akútna bronchitída je zápal priedušnice a dýchacích ciest, ktorý sa prejavuje kašľom a trvá zvyčajne dva až tri týždne. Ide o klinickú diagnózu, ktorá sa odlišuje od zápalu pľúc, pričom postihuje hlavne horné dýchacie cesty.

Kašeľ je najčastejším dôvodom návštev ambulantnej starostlivosti súvisiacim s ochorením. Akútna bronchitída je klinická diagnóza charakterizovaná akútnym kašľom s tvorbou spúta (hlienu) alebo bez neho.

Príčiny

Akútna bronchitída je najčastejšie spôsobená vírusovou infekciou. Najčastejšie identifikované vírusy sú rinovírus, enterovírus, chrípka A a B, parainfluenza, koronavírus, ľudský metapneumovírus a respiračný syncyciálny vírus. Baktérie sa detegujú u 1 % až 10 % prípadov akútnej bronchitídy. Atypické baktérie, ako sú Mycoplasma pneumoniae, Chlamydophila pneumoniae a Bordetella pertussis, sú zriedkavými príčinami akútnej bronchitídy. 

Príznaky

Kašeľ je prevládajúcim a určujúcim príznakom akútnej bronchitídy. Primárnou diagnostickou úvahou u pacientov s podozrením na akútnu bronchitídu je vylúčenie závažnejších príčin kašľa, ako je astma, exacerbácia chronickej obštrukčnej choroby pľúc, srdcové zlyhanie alebo zápal pľúc. Diagnózy, ktoré sa najviac prekrývajú s akútnou bronchitídou, sú infekcie horných dýchacích ciest a zápaly pľúc. 

Okrem kašľa patria medzi ďalšie príznaky a symptómy akútnej bronchitídy tvorba spúta, dýchavičnosť, upchatý nos, bolesť hlavy a horúčka. Prvých pár dní akútnej bronchitídy môže byť na nerozoznanie od bežnej nádchy. Pacienti môžu mať bolesť pod hrudnou kosťou pri kašli. 

Pacienti a lekári môžu podceniť čas potrebný na úplné zotavenie z akútnej bronchitídy. Trvanie kašľa súvisiaceho s akútnou bronchitídou je zvyčajne dva až tri týždne.

Diagnostika

Vyšetrením prvej voľby je auskultácia (posluch), ktorou vieme rozlíšiť postihnutie bronchov alebo pľúc. Pri zápale priedušiek môžu byť prítomné piskoty v oblasti postihnutia bronchov. Pri zápale pľúc a postihnutí pľúcneho parenchýmu bývajú prítomné chrôpky až oslabené dýchanie.

Laboratórne vyšetrenie zvyčajne nie je indikované pri hodnotení akútnej bronchitídy. 

U pacientov s príznakmi akútnej bronchitídy sa zobrazovanie používa predovšetkým na vylúčenie zápalu pľúc. Pacienti s pneumóniou majú zvyčajne tachypnoe (zrýchlené dýchanie), tachykardiu (zrýchlená srdcová frekvencia) alebo dyspnoe (pocit nedostatku vzduchu). 

Liečba

Podporná starostlivosť a manažment symptómov sú základom liečby akútnej bronchitídy. Úloha antibiotík je obmedzená. 

Voľne predajné lieky sa často odporúčajú ako liečba prvej línie akútneho kašľa.  Antitusiká pôsobia tak, že znižujú reflex kašľa a možno ich rozdeliť na centrálne opioidy a periférne pôsobiace látky. Kodeín je centrálne pôsobiaci, slabý opioid, ktorý potláča kašeľ. 

Dextrometorfan je neopioidný, syntetický derivát morfínu, ktorý pôsobí centrálne na zmiernenie kašľa.  Benzonatát je periférne pôsobiace antitusikum, o ktorom sa predpokladá, že potláča kašeľ prostredníctvom anestézie receptorov natiahnutia dýchacích ciest. 

Guaifenezín je bežne používaný expektorans. Stimuluje sekréciu dýchacieho traktu, čím zvyšuje objem dýchacích tekutín a znižuje viskozitu hlienu.

Najmenej 90 % epizód akútnej bronchitídy je vírusových, napriek tomu sa bežne predpisujú antibiotiká. Zbytočné predpisovanie antibiotík má za následok nepriaznivé účinky a prispieva k rastúcim nákladom na zdravotnú starostlivosť a antimikrobiálnej rezistencii. Nedávna štúdia trendov v predpisovaní antibiotík od roku 1996 do roku 2010 zistila, že antibiotiká boli predpísané v 71 % návštev na akútnu bronchitídu a že miera predpisovania sa počas sledovaného obdobia zvýšila.