Histopatologicky delíme karcinóm pľúc na dve skupiny: 

• Nemalobunkový karcinóm pľúc (NSCLC)– je častejší, vyskytuje sa približne v 75% prípadov. Máva spravidla pomalý rast a tým aj vyššie šance k operačnému riešeniu. Ďalej sa delí na adenokarcinóm, epidermoidný karcinóm nazývaný aj spinocelulárny alebo skvamózny a veľkobunkový karcinóm. Jeho presná  diagnostika podtypu má význam hlavne z hľadiska správnej terapie.
• Malobunkový karcinóm pľúc (SCLC) – ide o veľmi agresívnu formu , vyskytuje sa v 15 – 20% prípadov. Je charakteristický svojím rýchlym metastatickým potencionálom. Na chemoterapiu a rádioterapiu reaguje dobre, ale dosiahnutá liečebná odpoveď býva len dočasná.

Rizikové faktory 

Každé onkologické ochorenie je multifaktoriálne. To znamená, že na vzniku sa podieľa genetika a faktory vonkajšieho prostredia. Medzi rizikové faktory vonkajšieho prostredia pri karcinóme pľúc patrí:

• Fajčenie – je to príčina takmer 80 – 90 % karcinómov pľúc, hlavne u mužov. Riziko karcinómu je 30x vyššie u fajčiarov v porovnaní s nefajčiarmi. U exfajčiarov sa riziko pomaly znižuje, no zostáva trvalo zvýšené. Pasívne fajčenie, fajčenie cigár a marihuany rovnako zvyšuje riziko karcinómu pľúc. 
• Inhalácia organických a anorganických látok – expozícia azbestu, arzénu, benzpyrén, splodiny zo spaľovacích motorov, ťažké kovy, organické rozpúšťadlá. 
• Radiácia – rádioterapia, radón, ionizujúce žiarenie 

Prekonanie TBC, pľúcna fibróza ale aj chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) zvyšujú riziko karcinómu. 

Vysoko rizikového pacienta môžeme definovať ako:

• Fajčiar > 20 cigariet denne > 10 rokov
• Silný exfajčiar < 10 rokov
• Po liečbe karcinómu pľúc

Príznaky

Klinické príznaky karcinómu pľúc môžeme rozdeliť na lokálne, celkové a príznaky spôsobené inváziou nádoru do okolitých štruktúr. V pokročilých štádiách môže byť prítomnosť vzdialených metastáz. 

Medzi lokálne príznaky patrí:

1. Postihnutie dýchacích ciest:

• Kašeľ – môže ísť o novovzniknutý kašeľ alebo dlhodobo pretrvávajúci. Nápadné môžu byť zmeny v charaktere kašľa. Kašeľ trvajúci 3 – 4 týždne u doposiaľ zdravej osoby je indikáciou k ďalším vyšetreniam, vrátane RTG pľúc. 
• Hemoptýza – vykašliavanie krvi. V začiatočných štádiách býva mierneho charakteru, v pokročilom štádiu sa môžeme stretnúť s výrazným vykašliavaním krvi - hemoptoe. Pri masívnej hemoptýze hrozí riziko asfixie!
• Opakované zápaly pľúc – ide o dôsledok bronchiálnej obštrukcie, treba zvýšiť pozornosť pri neúspešnej empirickej ATB terapii trvajúcej dlhšie ako 2 týždne.
• Dušnosť – vzniká v dôsledku rastu alebo šírenia vlastného nádoru alebo rozvojom pleurálneho výpotku.

2. Celkové príznaky:
   • Nechutenstvo
   • Strata hmotnosti
   • Celková slabosť
3. Invázia do okolitých štruktúr:
   • Bolesť – rozlišujeme podľa lokalizácie a charakteru. Na hrudníku býva prítomná pri invázii nádoru do pleury, prípadnej hrudnej steny. Bolesti chrbtice bývajú prítomné v prípade metastatického rozsevu. 
   • Syndróm hornej dutej žily – vzniká útlakom na vena cava superior vlastným tumorom alebo metastaticky zväčšenými lymfatickými uzlinami. Prejavuje sa opuchom krku, tváre, cyanózou pier, opuchom hornej kočatiny
   • Paréza nervus phrenicus - ochrnutie jednej klenby bránice
   • Paréza nervus laryngeus recurrens- náhle vzniknuté zachripnutie
   • Hornerov syndróm - vzniká pri tzv. Pancoastovom tumore, dochádza k invázii do krčného sympatika, prejavuje sa ptózou viečka, miózou, enoftalmom a anhidrózou
   • Malígny pleurálny výpotok - v punktáte je prítomnosť malígnych buniek

Pri malobunkovom karcinóme sa môže objaviť paraneoplastický syndróm. Vzniká, kvôli neuroendokrinnej aktivite tumoru. Prejavuje sa syndrómom neadekvátnej sekrécie ADH, ktorá spôsobuje hyponatrémiu, ektopickou sekréciou ACTH- obraz Cushingovho syndrómu. Neuroendrokrinne aktívny je aj Skvamocelulárny karcinóm, ktorý môže produkovať PTH-like hormón a viesť ku hyperkalcémii.

Diagnostika 

Vždy je potrebná dôkladná anamnéza a klinické vyšetrenie. Auskultačne sa stretávame s piskotmi, vrzgotmi a oslabeným dýchaním na postihnutej strane. Dôležitou súčasťou vyšetrenia je vyhmatanie lymfatických uzlín. Zobrazovacím vyšetrením prvej voľby je RTG vyšetrenie hrudníku a následne CT vyšetrenie. Pod CT kontrolou je možné odobrať aj vzorku na histologické vyšetrenie pomocou transparietálnej punkcie. Bronchoskopia predstavuje dôležitú súčasť diagnostického procesu a vo väčšine prípadov umožňuje vykonanie aj bioptického odberu vzorky. Kvalitné histologické  a genetické vyšetrenie na prítomnosť niektorých mutácií má zásadný dopad na voľbu vhodnej onkologickej liečby. Karcinómy pľúc sa klasifikujú pomocou medzinárodnej TNM klasifikácie.  

Liečba 

Pre voľbu optimálnej terapie je zásadné presné určenie podtypu karcinómu, rozsah poškodenia a posúdenie celkového stavu pacienta vrátane pridružených ochorení. Malobunkový karcinóm vzhľadom k svojej agresivite nie je vždy indikovaný k chirurgickému odstráneniu. Využíva sa skôr chemoterapia a rádioterapia. Nemalobunkový karcinóm býva liečený hlavne chirurgicky s následnou systémovou liečbou. 

Screening 

Screening karcinómu pľúc zatiaľ neexistuje. Podľa výsledkov štúdií screening pomocou nízko dávkového CT vyšetrenia raz ročne u ťažkých fajčiarov a exfajčiarov. Pravidelné vyšetrovanie silných fajčiarov dáva šancu na častejšiu detekciu karcinómov vo včasnom štádiu. 

Radi by sme apelovali na fakt, že fajčenie významne prispieva k rozvoju karcinómu pľúc a aj mnohých iných nádorových aj nenádorových ochorení!