Leptospiróza

14.04.2023

Je najbežnejšou zoonózou na celom svete. Infekcia sa vyskytuje najmä v trópoch a subtrópoch. Charakteristické príznaky môžu zahŕňať horúčku, bolesť hlavy, svalov, žltačku a začervenanie spojiviek.Často sa prejavuje ako nešpecifické horúčkovité ochorenie. Väčšina prípadov je relatívne mierna a spontánne vymizne. 5 % až 10 % pacientov sa vyvinie ťažké, potenciálne život ohrozujúce ochorenie charakterizované horúčkou, žltačkou, zlyhaním obličiek, krvácaním alebo závažným pľúcnym krvácaním.

Prenos a riziko infekcie

Leptospiróza je spirochétová infekcia, ktorá sa vyskytuje na celom svete okrem polárnych oblastí. Prenášače infekcie môžu byť  divoké ale aj domáce zvieratá (potkany, myši, ošípané a hovädzí dobytok). Po infekcii môžu zvieratá vylučovať leptospiru močom celé mesiace alebo dokonca roky. 

Infekcia u ľudí nastáva po priamom kontakte s kontaminovaným zvieracím močom alebo kontaminovanou vodou a pôdou. Významným zdrojom infekcie môže byť aj kontaminovaná pitná voda. Infekcia sa do tela dostáva cez poškodenú kožnú bariéru alebo sliznice.

Leptospiróza bola chorobou z povolania (napr. farmári, pracovníci kanalizácie a baníci). Nedávno sa však rekreačná expozícia (napr. turistom, rafterom na divokej vode a triatlonistom) považovala za dôležité riziko šírenia infekcie. Väčšina hlásených prípadov bola spojená s cestovaním do juhovýchodnej Ázie. Ohniská leptospirózy sa čoraz častejšie objavujú po obdobiach silných dažďov alebo záplav.

Klinické príznaky

Inkubačná doba je zvyčajne 5 až 14 dní. Niektoré prípady u ľudí sú úplne asymptomatické a viac ako 90 %symptomatických prípadov je miernych a spontánne vymiznú. Zostávajúce prípady však môžu byť závažné a spojené so žltačkou, krvácaním, zlyhaním obličiek a myokarditídou (zápalom srdcového svalu) alebo masívnym pľúcnym krvácaním.

Ochorenie môže byť dvojfázové. Prvá fáza-leptospiremická zvyčajne trvá 3 až 7 dní a predstavuje obdobie, kedy sú v krvi prítomné mikroorganizmyDruhá fáza-imunitná môže byť bez klinických príznakov a môže trvať 4 až 30 dní alebo dlhšie. Táto fáza sa zhoduje s tvorbou cirkulujúcich protilátok imunoglobulínu M (IgM). 

Akútna leptospiremická fáza začína náhle vysokou horúčkou (často > 39 °C), zimnicou a silnou bolesťou hlavy. Pacienti často uvádzajú jednu z najhorších bolestí hlavy, aké kedy zažili. Bežné sú aj bolesti svalov. Začervenanie spojiviek sa objavuje na tretí alebo štvrtý deň choroby. Široká škála iných symptómov je bežná a môže sťažiť diagnostiku. Gastrointestinálne symptómy zahŕňajú bolesť brucha, nechutenstvo, nevoľnosť, vracanie a hnačku. Včasné respiračné symptómy môžu zahŕňať bolesť hrdla, kašeľ, dyspnoe a bolesti na hrudníku. Ochorenie sa často prejavuje ako chrípkové ochorenie bez typických symptómov horných dýchacích ciest spojených s chrípkou alebo inými respiračnými vírusmi. Menej časté príznaky počas tejto fázy zahŕňajú zväčšenie uzlín, pečene a sleziny.

Imunitná fáza je charakterizovaná nešpecifickými symptómami ako zvýšená teplota, bolesť hlavy, stuhnutosť krku, nevoľnosť, vracanie a fotofóbia. Ďalšie klinické znaky počas tejto fázy môžu zahŕňať žltačku, renálnu insuficienciu, srdcové arytmie a rôzne pľúcne symptómy. U 50% pacientov sa môže rozvinúť aseptická meningitída.  

Príznaky leptospirózy:

  • Vysoká horúčka
  • Silné bolesti hlavy
  • Zimnica
  • Bolesť svalov
  • Začervenanie spojiviek- bez prítomnosti infekcie
  • GIT: bolesti brucha, nechutenstvo, hnačka, vracanie, nevoľnosť
  • Respiračné symptómy: bolesť hrdla, kašeľ, dyspnoe (subjektívny nedostatok vzduchu), bolesti na hrudníku
  • Fotofóbia
  • Aseptická meningitída
  • Žltačka
  • Renálna insuficiencia
  • Srdcové arytmie 

Weilová choroba

Pôvodcom ochorenia je Leptospira icterohemorrhagica. Ochorenie je typické prítomnosťou žltačky, poškodením obličiek a krvácavosťou. Patrí k najznámejším ochoreniam vyvolaným leptospirou. Typicky sa vyskytuje po povodniach.

Diagnostika

Diagnostika prebieha na základe pozitívnej cestovateľskej anamnézy, prítomnosti špecifických imunoglobulínov v sére a dôkaz mikroorganizmu pomocou mikroskopu.  

Liečba

Menej závažné formy si nevyžadujú špecifickú terapiu a stačí symptomatická liečba. V niektorých prípadoch sa podávajú antibiotiká.