Jedenie vlasov, odborne nazývané trichofágia, je porucha správania, pri ktorej jedinec vedome žuje a prehĺta svoje (alebo cudzie) vlasy. Tento stav sa často spája s trichotilomániou, čo je nutkavé vytrhávanie vlasov. Hoci sa na prvý pohľad môže javiť ako neškodný zlozvyk, z medicínskeho hľadiska predstavuje vážny problém s možnými život ohrozujúcimi následkami.

Psychiatrické súvislosti

Trichofágia patrí medzi impulzívne poruchy správania a často sa radí do spektra obsedantno-kompulzívnych porúch (OCD). Často sa objavuje u detí, dospievajúcich dievčat a u ľudí s psychickými poruchami, ako sú:

• Trichotilománia – až 30–50 % ľudí s týmto ochorením vlas nielen vytrhne, ale ho aj požuje alebo prehltne.
• Úzkostné poruchy.
• Stresové reakcie a posttraumatické stavy.
• Mentálna retardácia alebo autizmus.

Trichofágia môže byť aj vedomým správaním bez duševnej poruchy, no ak je chronická, zvyčajne signalizuje psychologický problém.

Fyziologické dôsledky

Ľudské vlasy sú nestráviteľné, preto sa v tráviacom trakte môžu hromadiť a vytvárať takzvané trichobezoáre – hmoty spletených vlasov.

Najzávažnejšou komplikáciou je:

Rapunzelin syndróm

• Ide o veľký trichobezoár, ktorý sa nachádza v žalúdku a jeho „chvost“ siaha až do tenkého čreva.
• Môže spôsobiť závažné črevné upchatie (ileus), perforáciu, zápaly alebo dokonca peritonitídu (zápal pobrušnice).
• Príznaky zahŕňajú: bolesti brucha, nevoľnosť, vracanie, chudnutie, nechutenstvo, zápchu alebo krv v stolici.

Diagnostika

Diagnóza trichofágie sa opiera o:

• Anamnézu a pozorovanie správania.
• Zobrazovacie vyšetrenia (RTG brucha, ultrazvuk, CT)
• Endoskopiu – umožňuje priamy nález trichobezoára v žalúdku

Liečba

Liečba trichofágie je komplexná a často vyžaduje interdisciplinárny prístup:

1. Chirurgické odstránenie

• Pri veľkých bezoároch alebo Rapunzelovom syndróme je nutný chirurgický zákrok (gastrotómia, enterotómia).

2. Psychiatrická a psychologická starostlivosť

• Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) je najefektívnejšia.

• V niektorých prípadoch sú indikované lieky – najmä antidepresíva alebo stabilizátory nálady.

3. Prevencia recidívy

• Edukácia pacienta a rodiny.

• Monitorovanie stresových faktorov.

• Nácvik alternatívnych mechanizmov zvládania.