Trichotillománia

20.03.2024

Garant MUDr. Kristína Drugová MUDr. Kristína Drugová

Trichotillománia je typ poruchy ovládania impulzov, pri ktorej majú ľudia neodolateľné nutkanie vytrhávať si vlasy, zvyčajne z vlasatej časti hlavy, mihalníc a obočia, ochlpenie na tvári (napríklad z brady alebo fúzov) alebo podpazušia, nôh. K vytrhávaniu vlasov dochádza najmä, keď sú v strese alebo sa nudia. Pre pacientov vytrhávanie vlasov predstavuje formu upokojenia. Terapia môže spočívať v psychoterapii, ale aj v medikamentóznej liečbe. 

Prejavy

  • Opakované vytrhávanie vlasov, či už je to automatické alebo zámerné, zvyčajne v oblasti vlasatej časti hlavy, obočia alebo mihalníc, ale niekedy aj z iných častí tela. Oblasti vytrhávania sa môžu časom líšiť.
  • Rastúci pocit napätia pred vytrhnutím vlasov, alebo pri snahe odolať vytrhnutiu.
  • Pocit potešenia alebo úľavy po vytrhnutí vlasov.
  • Strata vlasov, ktorá je ľahko viditeľná a prejavia sa oblasťami preriedených alebo chýbajúcich vlasov, čo môže spôsobovať u pacientov úzkosť, čím sa zhoršuje stav pacienta.
  • Hryzenie, žuvanie alebo jedenie vytrhaných vlasov.
  • Pohrávanie sa s vytrhnutými vlasmi, trenie vytrhnutých vlasov o pery či tvár.

Príčiny

Presná príčina vzniku trichotillománie nie je jasná. Medzi niektoré rizikové faktory zvyšujúce pravdepodobnosť výskytu ochorenia patria::

  • Vek – u malých detí sa niekedy stretávame s vytrhávaním vlasov, ako formu adaptácie na stres. Závažnejšie formy trichotillománie sa často prvýkrát objavujú v tínedžerskom veku, vo veku 10 až 13 rokov. Predpokladá sa, že by to mohlo súvisieť s hormonálnymi zmenami, ku ktorým dochádza počas puberty. Trichotillománia môže pretrvávať celý život, avšak môže dochádzať k striedaniu období zlepšenia a zhoršenia.
  • Genetika – pozitívna rodinná anamnéza je spojená s vyšším rizikom vzniku trichotillománie.
  • Pohlavie –  trichotillománia postihuje mužov i ženy. U detí a dospievajúcich je miera trichotillománie rovnaká medzi oboma pohlaviami. U dospelých žien je však riziko vzniku trichotillománie až deväťkrát vyššie v porovnaní s mužmi. Toto sa niekedy pripisuje hormonálnym zmenám, ku ktorým dochádza v priebehu menštruačného cyklu.
  • Iné duševné poruchy –  súčasný výskyt úzkosti, depresie alebo obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD) zvyšujú riziko vzniku trichotillománie.
  • Stres – extrémne stresujúce situácie môžu u niektorých ľudí viesť k vzniku trichotillománie. 
  • Nudenie sa –  u niektorých ľudí sa stretávame s tým, že si začnú vytrhávať vlasy z nudy, až sa to napokon stane zvykom. 

Diagnostika 

Trichotillománia je klinická diagnóza, pri jej určovaní využívame anamnézu a fyzikálne vyšetrenie. U niektorých pacientov sa môžeme stretnúť s chýbajúcim kritickým náhľadom na svoje ochorenie. V týchto prípadoch môže byť nutný rozhovor s blízkou osobou, ktorá vie stav posúdiť objektívnejšie. 

Rozlišujeme päť základných diagnostických kritérií:

  • Vytrhávanie si vlasov.
  • Pokúšanie sa nutkanie vytrhnúť vlasy potlačiť, toto je však neúspešné.
  • Vytrhávanie je sprevádzané negatívnym dopadom na život pacienta. Zhoršený pracovný výkon, zhoršenie prospechu v škole a iné.
  • Vytrhávanie vlasov nie je spôsobené iným zdravotným stavom.
  • Vytrhávanie vlasov nie je spôsobené iným dušeným ochorením.

Terapia 

Terapia trichotillománie môže byť nefarmakologická a farmakologická. Medzi nefarmakologické metódy patria rôzne metódy psychoterapie. Využívame napríklad kognitívno-behaviorálna terapiu. Cieľom týchto metód je priniesť náhľad pacienta na svoje ochorenie. Cieľom týchto metód môže byť aj zlepšenie komunikácie a pochopenia medzi pacientom a blízkymi. V terapii sa tiež využívajú rôzne relaxačné techniky, dychové cvičenia, ktoré slúžia na odbúranie a zlepšenie zvládania stresu. Pri zlyhaní konzervatívnej liečby môže byť nutná farmakologická liečba, v ktorej možno využiť antidepresíva a antipsychotiká.