Trichotillománia
20.03.2024

Trichotillománia je typ poruchy ovládania impulzov, pri ktorej majú ľudia neodolateľné nutkanie vytrhávať si vlasy, zvyčajne z vlasatej časti hlavy, mihalníc a obočia, ochlpenie na tvári (napríklad z brady alebo fúzov) alebo podpazušia, nôh. K vytrhávaniu vlasov dochádza najmä, keď sú v strese alebo sa nudia. Pre pacientov vytrhávanie vlasov predstavuje formu upokojenia. Terapia môže spočívať v psychoterapii, ale aj v medikamentóznej liečbe.
Prejavy
- Opakované vytrhávanie vlasov, či už je to automatické alebo zámerné, zvyčajne v oblasti vlasatej časti hlavy, obočia alebo mihalníc, ale niekedy aj z iných častí tela. Oblasti vytrhávania sa môžu časom líšiť.
- Rastúci pocit napätia pred vytrhnutím vlasov, alebo pri snahe odolať vytrhnutiu.
- Pocit potešenia alebo úľavy po vytrhnutí vlasov.
- Strata vlasov, ktorá je ľahko viditeľná a prejavia sa oblasťami preriedených alebo chýbajúcich vlasov, čo môže spôsobovať u pacientov úzkosť, čím sa zhoršuje stav pacienta.
- Hryzenie, žuvanie alebo jedenie vytrhaných vlasov.
- Pohrávanie sa s vytrhnutými vlasmi, trenie vytrhnutých vlasov o pery či tvár.
Príčiny
Presná príčina vzniku trichotillománie nie je jasná. Medzi niektoré rizikové faktory zvyšujúce pravdepodobnosť výskytu ochorenia patria::
- Vek – u malých detí sa niekedy stretávame s vytrhávaním vlasov, ako formu adaptácie na stres. Závažnejšie formy trichotillománie sa často prvýkrát objavujú v tínedžerskom veku, vo veku 10 až 13 rokov. Predpokladá sa, že by to mohlo súvisieť s hormonálnymi zmenami, ku ktorým dochádza počas puberty. Trichotillománia môže pretrvávať celý život, avšak môže dochádzať k striedaniu období zlepšenia a zhoršenia.
- Genetika – pozitívna rodinná anamnéza je spojená s vyšším rizikom vzniku trichotillománie.
- Pohlavie – trichotillománia postihuje mužov i ženy. U detí a dospievajúcich je miera trichotillománie rovnaká medzi oboma pohlaviami. U dospelých žien je však riziko vzniku trichotillománie až deväťkrát vyššie v porovnaní s mužmi. Toto sa niekedy pripisuje hormonálnym zmenám, ku ktorým dochádza v priebehu menštruačného cyklu.
- Iné duševné poruchy – súčasný výskyt úzkosti, depresie alebo obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD) zvyšujú riziko vzniku trichotillománie.
- Stres – extrémne stresujúce situácie môžu u niektorých ľudí viesť k vzniku trichotillománie.
- Nudenie sa – u niektorých ľudí sa stretávame s tým, že si začnú vytrhávať vlasy z nudy, až sa to napokon stane zvykom.
Diagnostika
Trichotillománia je klinická diagnóza, pri jej určovaní využívame anamnézu a fyzikálne vyšetrenie. U niektorých pacientov sa môžeme stretnúť s chýbajúcim kritickým náhľadom na svoje ochorenie. V týchto prípadoch môže byť nutný rozhovor s blízkou osobou, ktorá vie stav posúdiť objektívnejšie.
Rozlišujeme päť základných diagnostických kritérií:
- Vytrhávanie si vlasov.
- Pokúšanie sa nutkanie vytrhnúť vlasy potlačiť, toto je však neúspešné.
- Vytrhávanie je sprevádzané negatívnym dopadom na život pacienta. Zhoršený pracovný výkon, zhoršenie prospechu v škole a iné.
- Vytrhávanie vlasov nie je spôsobené iným zdravotným stavom.
- Vytrhávanie vlasov nie je spôsobené iným dušeným ochorením.
Terapia
Terapia trichotillománie môže byť nefarmakologická a farmakologická. Medzi nefarmakologické metódy patria rôzne metódy psychoterapie. Využívame napríklad kognitívno-behaviorálna terapiu. Cieľom týchto metód je priniesť náhľad pacienta na svoje ochorenie. Cieľom týchto metód môže byť aj zlepšenie komunikácie a pochopenia medzi pacientom a blízkymi. V terapii sa tiež využívajú rôzne relaxačné techniky, dychové cvičenia, ktoré slúžia na odbúranie a zlepšenie zvládania stresu. Pri zlyhaní konzervatívnej liečby môže byť nutná farmakologická liečba, v ktorej možno využiť antidepresíva a antipsychotiká.