Obsedantno-kompulzívna choroba (OCD)

Chronické ochorenie, ktoré charakterizujú vtieravé myšlienky (obsesie). Práve takéto myšlienky nútia pacienta vykonávať opakované činnosti. Jedinec pociťuje psychickú nepohodu a úzkosť počas vykonávania takýchto rituálov. Problémom je, že človek s OCD cíti bezmocnosť voči myšlienkam a nedokáže sa im ubrániť. Zo štatistík vyplýva, že ochorenie sa častejšie vyskytuje u mužov. 

Príznaky

Obsesie bývajú najčastejšie spájané so strachom z mikroorganizmov, ublíženia sebe aj ostatným, symetrickým usporiadaním vecí alebo neverou zo strany svojho partnera.

• Neschopnosť ovládať svoje myšlienky a správanie
• Problémy v každodennom živote
• Čas, ktorý zaberajú obsesie prekonáva aspoň hodinu denne
• Úzkosť
• Agresia
• Počítanie (ideálne číslné vzory)
• Nadmerné umývanie rúk
• Prehnané kontrolovanie
• Bezmocnosť
• Žmurkanie
• Vokálne tiky

Príčiny

Presné príčiny vzniku sú stále celkom nejasné, avšak genetický vplyv, kedy prvostupňový príbuzný má OCD, predstavuje vysoký stupeň predispozície. Existuje aj spojitosť medzi traumatickými zážitkami, ktoré viedli k vzniku ochorenia. Medzi takéto traumy môžu patriť sexuálne alebo fyzické zneužívanie v detstve. OCD v súvislosti s postreptokokovou infekciou je ojedinelá.

Diagnostika

Odborník ako psychológ či psychiater posudzuje symptómy a klinický obraz jedinca. Nevyhnutné je vylúčiť zvyšné, do úvahy spadajúce, ochorenia. Aktuálne ale nepoznáme zjednotený test na určenie OCD. V počiatočnom štádiu je využívanie zobrazovacích metód, na určenie mozgovej aktivity.

Priebeh 

Ochorenie môže mať pomalý a nešpecifický začiatok. Vtieravé myšlienky sa postupne stupňujú a narúšajú kvalitu života. Pacienti majú nutkania opakovať činnosti, ktoré im ale stále neprinášajú pokoj. Denne im takéto obsesie zaberú viac ako hodinu života. U ľudí s OCD narastá pocit bezmocnosti, úzkosť i agresia. Medzi typické varianty nutkaní patria strach z ochorení alebo nečistoty, vyžadovanie nadmerného poriadku a symetricky usporiadané predmety, nedôvera voči partnerovi, katastrofické alebo sexuálne nevhodné predstavy. Prejavy u detí sú náročné na spozorovanie, preto je potrebná duchaprítomnosť rodičov alebo učiteľov.

Liečba

Podobne ako diagnostika, ani liečba, nemá pevne stanovený postup. Z liečiv sa používajú tie, ktoré sú schopné inhibovať spätné vychytávanie serotonínu alebo antipsychotiká. Pomerne úspešná je aj psychoterapia, ktorá spočíva vo vystavovaní pacienta dejom, ktoré spúšťajú obsesie, avšak nie je im umožnené prejsť ku svojim rituálnym činom.