• Rezort zdravotníctva rozšíril úhradu liekov na cystickú fibrózu
• SaS kritizuje návrh o registračnom poplatku v komorách minister hovorí o zavádzaní
• V zdravotníctve má byť menej peňazí, ako sa plánovalo

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Polícia podľa opozičnej strany Sloboda a Solidarita začala trestné stíhanie vo veci šírenia poplašnej správy v súvislosti so spochybňovaním bezpečnosti a účinnosti mRNA vakcín splnomocnencom vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petrom Kotlárom. V stredu 15. 10. o tom informovali predstavitelia SaS. „Stojím si za všetkými vyjadreniami, ktoré som doteraz povedal, aj za tými, ktoré oni označili ako šírenie poplašnej správy,“ vyhlásil splnomocnenec vlády na tlačovej konferencii 16. októbra. Ozrejmil, že trestné oznámenie bolo podané po tom, ako predniesol závery vyplývajúce zo súdnoznaleckého posudku o vakcínach proti COVID-19, pre ktoré sa obrátil aj na generálnu prokuratúru. Informoval, že v tejto veci už vypovedal. Krajská prokuratúra v Bratislave v stredu (15. 10.) potvrdila začatie trestného stíhania vo veci šírenia poplašnej správy v súvislosti s vyjadreniami Kotlára. Konanie vedie vo veci, obvinenie nezniesla voči žiadnej osobe. 

Ministerstvo zdravotníctva SR rozšírilo úhradu inovatívnej liečby cystickej fibrózy z verejného zdravotného poistenia. Liečba bude po novom dostupná od nového roka pre deti od dvoch rokov a pre širšie spektrum genetických mutácií spôsobujúcich toto ochorenie. Zvyšuje sa tak šanca na spomalenie progresie ochorenia a zlepšenie kvality života pacientov. Informoval o tom minister zdravotníctva Kamil Šaško s tým, že Slovensko bolo poslednou európskou krajinou, kde doteraz nebolo možné nastaviť pacientov na túto novú liečbu od dvoch rokov. Cystická fibróza je závažné dedičné ochorenie postihujúce dýchací, tráviaci a reprodukčný systém. Včasná diagnostika a dostupnosť modernej liečby môžu významne ovplyvniť dĺžku a kvalitu života pacientov. Na Slovensku žije podľa MZ vyše 300 pacientov s cystickou fibrózou, z toho viac ako tretina sú deti. 

Minister zdravotníctva Kamil Šaško  predpokladá, že k diskusii o zmenách v systéme záchrannej zdravotnej služby dôjde po schválení štátneho rozpočtu na budúci rok. Minister o tom informoval na tlačovej konferencii 14. októbra. „Prioritou tieto dni je schválenie štátneho rozpočtu a ja predpokladám, že tá diskusia prebehne následne a potom vás budem informovať. Ja som to pomenoval opakovane, tie alternatívy sú tri alebo štyri, podľa toho, ako sa na to pozriete. Od štátneho systému, cez integráciu pod integrovaný záchranný systém až po rozmiestnenie v rámci urgentných príjmov rôzneho typu. Tie alternatívy sú, ja ich mám pripravené a rozpracované na úroveň v princípe posledného eura,“ povedal šéf rezortu. Pripomenul, že ide o systém, ktorý sa 20 rokov nemenil a prípadné zmeny si zaslúžia poctivú diskusiu. „V tom medzičase ja samozrejme diskutujem so všetkými súčasnými prevádzkovateľmi, tzn. my máme veľmi otvorenú komunikáciu a hneď, ako prebehne tá politická diskusia, tak vás budem informovať,“ doplnil Šaško.

V sektore zdravotníctva by v budúcom roku malo byť menej peňazí, ako sa pôvodne plánovalo. Upozornil na to ooslanec Národnej rady SR Oskar Dvořák. Poukázal pri tom na navrhované zmeny v návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu aj v návrhu novely o zdravotnom poistení. Podľa neho: „Je jasné, že sa bude zhoršovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti rovnako ako v minulosti.“ Obáva sa napríklad prehĺbenia čakacích lehôt na zákroky. Štát by mal nakoniec dať do rezortu zdravotníctva menej peňazí, ako pôvodne navrhoval. Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok by sa totiž mohol upraviť podľa zmien odsúhlasených na parlamentnom výbore. Znížiť by sa mala celková platba štátu v systéme zdravotníctva i výdavky Národného centra zdravotníckych informácií. Úprava súvisí aj s novelou zákona o zdravotnom poistení, ktorá hovorí o zmene mechanizmu pri platbe štátu a na rok 2026 ju určuje na sumu 2.050.813.944 eur. Pôvodne na tento účel plánovalo použiť 2,72 miliardy eur. Minister zdravotníctva Kamil Šaško vysvetlil, že zmena bola potrebná pre tzv. limit verejných výdavkov. Upozornil na to, že keby k úprave neprišlo, do systému by došli peniaze, no všetky by nebolo možné použiť. 

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský spúšťa celoslovenský prieskum zameraný na posúdenie transparentnosti, zákonnosti a spravodlivosti systému poplatkov v zdravotníctve. „Z podnetovej činnosti Kancelárie verejného ochrancu práv sú mi známe nielen prípady reálnej nedostupnosti niektorých zdravotných výkonov, ktoré majú byť plne uhrádzané zo zdravotného poistenia, ale aj prípady kreativity mnohých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri tvorbe ich cenníkov. Zvyšujúci sa počet podnetov ma primäl k tomu, aby som začal celoslovenský prieskum zameraný na posúdenie transparentnosti, zákonnosti a spravodlivosti systému poplatkov v zdravotníctve,“ uviedol Dobrovodský. V prieskume sa zameria na zber údajov od samosprávnych krajov. V prieskume sa chce zamerať na to, ako prebieha výkon dohľadu nad poskytovateľmi v oblasti dodržiavania cenníkov, či sa kontroly vykonávajú formou utajenej kontroly (tzv. mystery shopping, resp. pacienta v utajení) alebo či sa vyskytli prípady, keď poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neoprávnene účtoval poplatok za výkon plne hradený z verejného zdravotného poistenia. Závery a odporúčania prieskumu budú predstavené verejnosti do konca marca roku 2026 s cieľom zvýšiť právnu istotu a ochranu pacientov, presadiť zrozumiteľnosť a spravodlivosť v oblasti poplatkov, posilniť dohliadacie mechanizmy a koordináciu medzi inštitúciami a podnietiť verejnú diskusiu a politickú reakciu.

Opozičná SaS kritizuje návrh zvýšiť maximálny registračný poplatok v zdravotníckych komorách. Nesúhlasí s tým, že bol predložený bez diskusie, narýchlo a ako pozmeňujúci návrh, ktorý za vyššie poplatky negarantuje žiadnu protihodnotu. Takýto prístup voči zdravotníkom považuje SaS za nehorázny a drzý. Strana zároveň spustila petíciu proti zvyšovaniu registračných poplatkov a vyzvala na jej podpísanie. Rovnako vyzvala poslancov, aby za navrhované zmeny v súčasnom znení nezahlasovali. Na tlačovej konferencii 14. októbra o tom informovali poslanci Národnej rady SR za SaS Jana Bittó Cigániková a Tomáš Szalay. Výbor NR SR pre zdravotníctvo minulý týždeň odobril pozmeňujúci návrh z dielne poslanca Vladimíra Baláža k novele zákona o národnom zdravotníckom systéme. Ten hovorí o poplatkoch komorám v zdravotníctve za vedenie registra. Po novom by už maximálna výška poplatku nemala byť 15 eur, ale na úrovni troch percent z priemernej mesačnej mzdy stanovenej dva roky pred rokom, v ktorom sa maximálna výška poplatku určuje. Opozícia daný návrh kritizovala. Minister zdravotníctva Kamil Šaško hovorí o zavádzaní zo strany opozičnej SaS. Upozorňuje na to, že návrh má priniesť zvýšenie hornej hranice pre poplatok, nie zvýšenie poplatku. Pripomenul, že nastavenie výšky majú v rukách komory. Zároveň poukazuje na to, že nejde o návrh z dielne ministerstva, ale o poslanecký návrh. 

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek víta diskusiu o úpravách legislatívy, ktoré môžu zlepšiť reguláciu zdravotníckych povolaní. Zároveň však upozorňuje, že téma by sa mala komunikovať vecne a odborne – bez šírenia nepresností, ktoré môžu medzi zdravotníkmi vyvolávať zbytočné obavy. Reaguje tak na návrhy zvýšiť poplatok komorám za vedenie registra zdravotníckych pracovníkov. Komora pripomína, že registrácia zdravotníkov je zákonnou podmienkou výkonu povolania. Poplatok za vedenie registra nie je členský príspevok, ale administratívny poplatok za správu údajov, vydávanie potvrdení či aktualizáciu kvalifikácie. Jeho maximálna výška sa nemenila už deväť rokov, hoci náklady rástli. O konkrétnej výške poplatku rozhodujú delegáti komory – teda samotní zástupcovia zdravotníkov z celého Slovenska. Zákon určuje len horný limit, nie automatické zvýšenie. Tvrdenia o automatickom zdražení preto komora odmieta. Zároveň zdôrazňuje, že nezaplatenie poplatku neznamená automatické vyradenie z registra – každý prípad sa posudzuje individuálne. K stanovisku sestier sa pridala aj Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov. Tá pripomína, že registrácia zdravotníkov je nástrojom štátu na kontrolu ich spôsobilosti a kvality poskytovanej starostlivosti. Náklady s tým spojené znášajú komory, ktoré na to nedostávajú peniaze zo štátneho rozpočtu – zdrojom je práve registračný poplatok. Komora zvýšenie maximálnej výšky poplatku podporuje, no upozorňuje, že ide o apolitickú tému, ktorá súvisí s kvalitou zdravotnej starostlivosti, nie s nedostatkom personálu či nízkymi mzdami v zdravotníctve. Apeluje na poslancov, aby k zmenám pristupovali zodpovedne a riešili zákon komplexne. Zdravotníkov vyzýva k aktívnej účasti na rozhodovaní o výške poplatkov. 

Národná linka na podporu duševného zdravia prijala od mája do septembra 1041 hovorov a webovú stránku, ktorá bola k nej zriadená, navštívilo viac ako 4500 ľudí. Priblížil minister zdravotníctva Kamil Šaško. Rezort zdravotníctva doplnil, že bezplatnú a anonymnú odbornú pomoc vyhľadávali volajúci pre osamelosť, sociálnu izoláciu, dlhodobé zdravotné ťažkosti, depresívne stavy, závislosti, rodinné a partnerské problémy či domáce násilie. Hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre psychológiu Katarína Jandová uviedla, že sa aktuálne stretáva najmä s úzkostnými stavmi, depresiami a stresom podmienenými psychickými poruchami. Zaznamenala aj veľký počet prípadov tzv. vyhorenia. „Tým, že žijeme v takej exponovanej dobe, aj štatistické čísla sa rýchlo menia. Celkom presné údaje ani nemáme, pretože situácia je veľmi dynamická,“ podotkla. Pripomenula, že každý sa môže v určitom bode života dostať do krízovej situácie či zažiť nadmerný stres. „Táto linka je skutočne pre všetkých - nielen pre pacientov, ale aj pre ich blízkych, ktorí potrebujú poradiť, ako s človekom, ktorý má problém, komunikovať, alebo ako ho naviesť na to, aby si vedel pomôcť,“ spresnila. Inštitút zdravotných analýz (IZA) pri Ministerstve zdravotníctva SR v analýze o náraste pokusov o samovraždu medzi dospievajúcimi dievčatami na Slovensku upozornil, že kapacity poradenských služieb sú dlhodobo nedostatočné. „Preto rastie význam krízových liniek, ktoré sú anonymné, bezplatné a dostupné nonstop,“ uviedli autori. Online a telefonickú pomoc vnímajú preto ako dôležitú súčasť systému, ktorá si zasluhuje systematickú podporu vrátane možností dlhodobej online psychoterapie, dostupnej aj pre deti v regiónoch bez odborníkov. Národná linka na podporu duševného zdravia, ktorú ministerstvo zdravotníctva oficiálne spustilo 1. mája, poskytuje denne bezplatné dištančné psychologické poradenstvo od 10.00 do 22.00 h na telefónnom čísle 0800 193 193.

S expertom na oblasť zdravotníctva, Prof. Róbertom Babeľom aj tento týždeň nahliadneme do sveta inovácií a pokroku v oblasti medicíny. Čo sa dialo v zdravotníctve v uplynulom týždni zhrnul vo svojom pravidelnom komentári pre TV Doktor.

A pokračujeme krátkym prehľadom správ z uplynulého týždňa.

Skvalitnenie starostlivosti o pacienta a práce zdravotných záchranárov má priniesť desať nových sanitiek akciovej spoločnosti RZP Trenčín. Sanitky sú vybavené najmodernejšou technikou, niektoré prístroje sú na Slovensku unikátne. Informoval o tom záchranár RZP Martin Žiak. „Súčasťou vybavenia sanitky je defibrilátor s dotykovou obrazovkou, hydropneumatické nosidlá s nosnosťou až 320 kilogramov a elektricky ovládaný schodolez, ktorý používa RZP ako jediná na Slovensku, či zariadenie umožňujúce variabilné posúvanie zdravotníckej techniky vo vozidle. Všetko je zamerané na komfort pacienta a uľahčenie práce záchranárov,“ skonštatoval Žiak. Ako dodal, všetky prístroje sú najmodernejšími zariadeniami. Podľa riaditeľa spoločnosti RZP Trenčín Michala Bahelku každá z desiatich nových sanitiek stála aj s technickým vybavením asi 170.000 eur, financie na ich nákup boli z vlastných zdrojov spoločnosti a z paušálnych platieb, ktoré platia zdravotné poisťovne za prevádzkovanie 24 staníc RZP. 

Ročná prevádzka ambulancie záchrannej služby typu rendez-vous (RV) jednoznačne potvrdila, že systém funguje, je efektívny a dostupnosť lekára pre kriticky ohrozeného pacienta je výrazne lepšia. Povedala to hlavná záchranárka spoločnosti RZP Trenčín Beáta Macejková. „RV vnímame ako veľký prínos. Kvalifikovaný lekár so špecializáciou ARO alebo urgent sa dostáva k pacientovi včas. Ak ide o kritického pacienta, lekár RV ho vyšetrí, lieči ho a robí lekárske intervencie. Ak už je stabilizovaný, môže ho do nemocnice odviezť už len posádka rýchlej zdravotnej pomoci (RZP),“ doplnila Macejková. V prípade, že si pacient vyžaduje prítomnosť lekára, lekár RV nasadne do sanitky RZP a ide s pacientom do nemocnice. Ak pacient nepotrebuje prítomnosť lekára, ten je okamžite k dispozícii posádke RV pre ďalšie zásahy. Podľa vedúceho lekára posádky RV Trenčín Jakuba Hamšíka, dvojčlenná posádka RV (lekár a záchranár) pracuje v stretávacom režime, čo je iné, ako posádky „veľkých“ sanitiek. Vozidlá RV sú malé dodávkové vozidlá s pohonom všetkých štyroch kolies. Vďaka vyššiemu podvozku sú bezpečnejšie a vhodné aj do náročného terénu. „Takéto posádky máme momentálne na Slovensku tri - v Trenčíne, v Žiline a v Košiciach. Od budúceho roku bude na Slovensku takýchto posádok 13,“ zdôraznil Hamšík. 

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR pokračuje vo zvyšovaní dostupnosti očkovania novou vakcínou Comirnaty LP.8.1 proti aktuálne najviac rozšírenému variantu ochorenia COVID-19. K 18 očkujúcim miestam sa tento týždeň pridá ďalších šesť zdravotníckych zariadení v okresoch Rimavská Sobota, Galanta, Michalovce, Partizánske, Spišská Nová Ves a Poprad. „Vakcín proti COVID-19 je dostatok a na ministerstve robíme maximum pre to, aby bolo očkovanie čo najbližšie k ľuďom,“ uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško s tým, že každý, kto sa chce dať dobrovoľne zaočkovať, môže. K očkovacím miestam v zdravotníckych zariadeniach sa pridávajú aj ambulancie. Rezort má aktuálne podpísanú dohodu s 38 ambulanciami, v ktorých lekári budú môcť vykonávať očkovanie. Zoznam ambulancií MZ SR zverejní na svojej webovej stránke www.health.gov.sk.

V roku 2024 pacientom podali rekordný počet anestézií. Lekári ich podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) vykonali najviac za posledných pätnásť rokov. Vlani bolo pacientom aplikovaných viac než 358.000 anestézií, pričom takmer 80 percent tvorili tzv. narkózy - celkové anestézie. V roku 2024 bolo vykonaných 326.277 predanestetických vyšetrení, čo predstavuje nárast o 2,3 percenta oproti roku 2023 a zároveň najvyšší počet od roku 2009. Až 88,3 percenta týchto vyšetrení sa týkalo dospelých pacientov, prevažne ambulantných. Najviac vyšetrení pred plánovanou anestéziou vykázali zdravotnícke zariadenia v Bratislavskom a Košickom kraji. „Pacientom bolo vlani aplikovaných 358.183 anestézií, čo je o 5,9 percenta viac ako v roku 2023. Až 79,1 percenta z nich tvorili celkové anestézie, 15,3 percenta tzv. regionálne anestézie a 5,5 percenta kombinované anestézie,“ priblížila hovorkyňa NCZI Alena Krčová. Z celkového počtu bolo 319.197 anestézií aplikovaných pacientom vo veku 19 a viac rokov.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme touto správou vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.