• Na Slovensku sa každé dvanáste až trináste dieťa narodí predčasne
• Antimikrobiálnu rezistenciu spôsobuje zlé užívanie antibiotík
• Strata prístupu k sociálnym sieťam vyvoláva u detí úzkosť

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Na Slovensku sa každé dvanáste až trináste dieťa narodí predčasne, teda pred 37. týždňom tehotenstva. Vlani to bolo 3751 detí, čo predstavuje 8 % všetkých novorodencov, informovalo NCZI pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí. V roku 2004 tvorili predčasniatka 6,5 %, v roku 2014 už 7,3 % a v roku 2024 ich podiel stúpol na 8 %. Príčiny predčasného pôrodu sú rôzne – častejšie sa vyskytujú pri vyššom veku matiek, pri chronických ochoreniach, po umelom oplodnení či pri viacpočetných tehotenstvách. Riziko zvyšujú aj infekcie močových a pohlavných ciest, no niekedy sa príčina nezistí. Podľa neonatologičky Dariny Chovancovej je kľúčová kvalitná predpôrodná starostlivosť. Skúsený gynekológ vie zachytiť riziko včas a tehotnú ženu poslať na špecializované pracovisko, kde môžu pôrod oddialiť alebo pripraviť bábätko podaním kortikoidov. Predčasne narodené deti nie sú pripravené na život mimo maternice – čím sú narodené skôr, tým nezrelejšie majú orgány. Po pôrode ich treba stabilizovať, zabezpečiť dobré dýchanie, teplotu a chrániť pred svetlom a hlukom. Slúžia na to inkubátory s „hniezdom“ a špeciálnymi prikrývkami. Nezrelí novorodenci potrebujú aj špeciálnu výživu, spočiatku cez žilu, keďže nedokážu stráviť dostatok mlieka. Ideálne je mlieko vlastnej matky, ktoré má pri predčasnom pôrode špecifické zloženie a podporuje imunitu aj ochranu čriev pred nebezpečnou nekrotizujúcou enterokolitídou.

Ministerstvo školstva považuje duševné zdravie detí a mladých ľudí za mimoriadnu prioritu. Uviedlo, že pomer jeden psychológ na 710 žiakov je zlepšením oproti roku 2023, keď pripadalo na jedného psychológa 935 detí. Reagovalo tak na zistenia NKÚ. Podľa rezortu odporúčania americkej profesijnej organizácie nie sú v Európe štandardom a mnohé krajiny majú ešte vyššie pomery. Slovensko preto zaviedlo zdieľaných psychológov a rozšírilo model terénnych odborníkov. V novom školskom zákone po prvý raz zavádza systematickú ochranu duševného zdravia. Od septembra 2026 bude štát financovať 2892 úväzkov školských podporných tímov. Zvýšilo sa aj financovanie centier poradenstva a ministerstvo podporuje budúcich psychológov štipendiami. Rezort posilňuje aj prevenciu. V projekte Duševné zdravie a prevencia vzdeláva pedagógov, vytvoril národnú databázu preventívnych programov a manuál na plánovanie prevencie. Vydal príručky pre ranné kruhy aj materiály na rozvoj sociálnej a emocionálnej gramotnosti. Od februára 2025 platí nová smernica k prevencii a riešeniu šikanovania s jasnejšími postupmi pomoci. Ministerstvo tiež zverejnilo metodickú príručku na spoluprácu školy a rodiny. Buduje sa aj systém podpory založený na dátach. Predbežná správa z projektu Dáta o duševnom zdraví má viesť k pravidelnému zberu údajov a presnejšiemu zameraniu opatrení. Nová legislatíva posilňuje ochranu učiteľov, odborníkov aj žiakov pri riešení rizikového správania. NKÚ v utorok zverejnil zistenia, podľa ktorých sa rezortu nepodarilo zabezpečiť dostatok psychológov. Normu do 500 žiakov na jedného splnilo v roku 2024 len 13 okresov. Kontrola sa týkala rokov 2023 – 2025.

Poľská farmaceutická spoločnosť Celon Pharma prostredníctvom svojej slovenskej dcérskej spoločnosti pripravuje spustenie závodu na plnenie liečiv v priemyselnom parku pri žilinskom letisku. Ako informoval Ján Rakovský zo spoločnosti CTPark Žilina, investícia do technologického vybavenia dosahuje takmer 16 miliónov eur. Doplnil, že spoločnosť Celon Pharma Slovakia má vlastný tím vedcov, ktorý sa zameriava na moderný farmaceutický výskum v oblastiach ako onkológia, neurológia, kardiológia či endokrinológia. „Teší nás, že takto náročnému klientovi vieme ponúknuť technicky prispôsobené priestory na mieru a zároveň ho podporiť v dôležitej misii - prinášať zdravotné benefity a inovácie do bežného života ľudí,“ uviedol Rakovský. Podľa jeho slov v žilinskom CTParku aktuálne prebiehajú posledné úpravy haly s kanceláriami a súbežne prebieha proces schvaľovania stavebného povolenia pre inštaláciu technológií. „Hala bola postavená v roku 2024 a spĺňa najprísnejšie environmentálne požiadavky na industriálny development,“ dodal Rakovský. Po spustení prevádzky sa tam budú plniť liečivá do antiseptických obalov. Konkrétne pôjde o semaglutid GLP-1, ktorý poznajú cukrovkári, keďže slúži pri liečbe diabetes mellitus 2. typu. Je tiež súčasťou liečiv, ktoré sa využívajú pri liečbe obezity.

Dýchavičnosť je jedným z hlavných príznakov chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP), ktorá je treťou najčastejšou príčinou úmrtí na svete. Lekára treba vyhľadať, ak dýchavičnosť ovplyvňuje bežné činnosti, trvá viac ako mesiac, sprevádza ju bolesť na hrudníku, chronický kašeľ alebo únava. Upozornil na to pri príležitosti Svetového dňa CHOCHP pneumológ Štefan Laššán. CHOCHP je zápalové ochorenie, ktoré zužuje priedušky, obmedzuje prúdenie vzduchu a postupne zhoršuje funkciu pľúc. Okrem rizika predčasnej smrti spôsobuje aj veľkú záťaž, znižuje kvalitu života a má sociálne či psychologické dôsledky. Dýchavičnosť sa spočiatku objavuje pri námahe, neskôr aj pri bežných aktivitách a v pokročilých štádiách dokonca v pokoji. Prejavuje sa nedostatkom vzduchu, sťaženým dýchaním, tlakom na hrudi, pískaním a zníženou výkonnosťou. Okamžitú pomoc treba vyhľadať pri náhlej či zhoršenej dýchavičnosti. Pri prvých ťažkostiach alebo chronickom kašli je vhodné navštíviť všeobecného lekára. K pneumológovi treba ísť, ak to odporučí všeobecný lekár, ak sa stav nezlepšuje, zhoršuje, ak ide o podozrenie na vážne ochorenie pľúc alebo ak má problémy fajčiar nad 40 rokov. Hlavnou príčinou CHOCHP je fajčenie, dlhodobé vystavenie škodlivinám a znečistenému ovzdušiu. Riziko zvyšuje aj astma, tuberkulóza či časté respiračné infekcie. Podľa Laššána neexistuje bezpečná miera fajčenia – rizikové sú aj elektronické cigarety či zahrievaný tabak.

Antimikrobiálna rezistencia vzniká najčastejšie v dôsledku nesprávneho alebo príliš častého užívania antibiotík a iných antimikrobiálnych liekov. Upozornil na to Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) pri príležitosti Svetového týždňa povedomia o antimikrobiálnej rezistencii a Európskeho dňa antibiotík. Rezistencia podľa odborníkov vzniká vtedy, keď si mikróby - baktérie, parazity či plesne - vybudujú odolnosť na lieky, ktoré ich kedysi dokázali zničiť. „Témou tohtoročnej kampane je Konajme teraz: chráňme prítomnosť, zabezpečme budúcnosť a upozorňuje na to, že hrozba antibiotickej rezistencie je reálna tu a teraz. Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že bez zmeny prístupu môžu rezistentné infekcie do roku 2050 spôsobiť viac úmrtí ako rakovina,“ priblížila hovorkyňa ŠÚKL Lucia Balážiková. Podotkla, že antibiotiká sa často nadužívajú aj v chove zvierat, čo taktiež prispieva k šíreniu rezistencie. 

Čo je nové vo svete medicíny nám v exkluzívnom komentári pre TV Doktor zhrnul expert na oblasť zdravotníctva, Prof. Róbert Babeľa.

A pokračujeme krátkym prehľadom správ z uplynulého týždňa.

Strata prístupu k sociálnym sieťam môže u mladých vyvolať úzkosť a napätie. Podľa výskumníčky VÚDPaP Annamárie Brijákovej niektorým sociálne siete škodia, najmä ak nemajú podporu dospelých, iní sú voči nim odolní. Rizikové je hlavne obdobie dospievania, keď deti hľadajú identitu a chcú zapadnúť medzi rovesníkov. Sociálne siete sú pre mladých kľúčovým priestorom komunikácie a sebaprezentácie, preto je prirodzené, že ich výpadok môže spôsobiť stres. Podľa Brijákovej je užitočné o týchto pocitoch otvorene hovoriť doma aj v škole. Upozorňuje, že obsah na sieťach je často idealizovaný a neregulovaný, čo môže byť pre mladšie deti rizikové. V puberte sa navyše prirodzene porovnávajú s ostatnými a najzraniteľnejšie sú dievčatá vo veku 10 až 14 rokov. Dospievajúci hľadajú svoju rolu v rodine, škole či medzi kamarátmi. Preto je dôležité, aby dospelí ich pocity nebagatelizovali. Poznámky typu „prečo toľko času trávi na mobile“ môžu narušiť dôveru. Ak dieťa nenájde vlastnú identitu, môže byť náchylnejšie na radikalizáciu alebo nezdravé správanie. O sociálnych sieťach by sa malo s deťmi hovoriť ešte pred tým, ako ich začnú používať. Rodičia by mali byť deťom sprievodcami, nie len kontrolórmi. Diskusia o technológiách by podľa odborníčky mala byť súčasťou vzdelávania už na prvom stupni. Rodičia by mali spozornieť, ak dieťa kvôli sociálnym sieťam zanedbáva spánok, školu alebo je úzkostné pri obmedzení technológií. Pomáha nastavenie spoločných pravidiel a ich postupné uvoľňovanie s vekom dieťaťa, aby sa učilo technológie používať zodpovedne.

Nemecko sa zaviazalo vyčleniť počas nasledujúcich desiatich rokov každý rok 50 miliónov eur na výskum long covidu a na zlepšenie starostlivosti o pacientov. Informovala o tom DPA. Long covid sprevádza silná únava a znížená výdrž, pričom príčiny tohto stavu zatiaľ nie sú úplne pochopené a neexistuje naň špecifická liečba. Iniciatívu na riešenie „postinfekčných chorôb“ predstavili ministerka zdravotníctva Nina Warkenová a ministerka výskumu Dorothee Bärová. Warkenová uviedla, že cieľom je pomôcť pacientom v každodennom živote, zvýšiť povedomie lekárov a tam, kde je to možné, využiť už existujúce lieky. Plánom je aj vznik viac ambulancií, ktoré budú dostupné a poskytnú rýchlu pomoc, a lepšia spolupráca lekárov a výskumníkov. Chronický covid je ochorenie, ktoré pretrváva aj po odoznení akútnej infekcie. Väčšina ľudí má po covide len mierne ťažkosti, no asi desať percent pociťuje príznaky aj po 12 týždňoch. Identifikovaných je viac ako 200 symptómov zasahujúcich rôzne orgánové systémy.

V Česku sa od začiatku roka do 16. novembra nakazilo žltačkou typu A už 2597 ľudí, čo je štvornásobne viac než vlani. Najviac prípadov hlási Praha a Stredočeský kraj. Podľa Štátneho zdravotného ústavu bolo hospitalizovaných približne 80 percent pacientov a na žltačku zomrelo 29 ľudí. V októbri pribudlo osem úmrtí, v novembri zatiaľ žiadne. Zo zomretých je 26 mužov a všetci boli dospelí. Ústav uvádza, že väčšina úmrtí nastala u ľudí s rizikovým správaním alebo s chronickým ochorením pečene, pri ktorých môže mať ochorenie ťažší až fatálny priebeh. Riziko rastie s vekom a pri oslabenej imunite. Z celkového počtu nakazených bolo 2032 hospitalizovaných na infekčných oddeleniach a 150 v iných zariadeniach. Hospitalizovaných nebolo 322 ľudí, niekedy aj z kapacitných dôvodov. Počty prípadov v roku 2025 výrazne prevyšujú priemery z rokov 2018 – 2024. Nakazení sú vo všetkých vekových skupinách, najviac vo veku 35 – 39 rokov. U detí do jedného roka eviduje SZÚ 11 prípadov. Najviac nakazených je v Prahe (1108) a v Stredočeskom kraji (418). Najmenej v kraji Vysočina (28) a v Královohradeckom a Libereckom kraji (po 41).

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.