• Orgány prokuratúry sa zaoberajú záchrankovým tendrom
• Na zubné preventívne prehliadky chodí menej ako polovica Slovákov.
• Do spustenia pilotnej prevádzky nového zoznamu zdravotných výkonov pre ambulantný sektor sa zapojilo 156 ambulancií v piatich odbornostiach.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Na zubné preventívne prehliadky chodí menej ako polovica Slovákov. Vlani ich absolvovalo 46,3 % pacientov, čo je mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku. Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií. Podľa centra sa zároveň zlepšuje stav chrupu slovenských detí. Na informácie upozornila špecialistka komunikácie Simona Uhlárová Jarošová. Ambulancie zubných lekárov na Slovensku evidovali v minulom roku viac ako 5,7 milióna pacientov a nahlásili spolu vyše 7,3 milióna návštev. Pacienti tak navštívili zubnú ambulanciu v priemere 1,28-krát za rok. Z tých, ktorí absolvovali kontrolu u zubára, potrebovalo ošetrenie chrupu približne 1,7 milióna ľudí, čo predstavuje asi 65 % všetkých pacientov. Najviac návštev v prepočte na jednu osobu bolo vo vekovej skupine 15 až 18 rokov, nasledovali deti vo veku 6 až 14 rokov a najmladšie deti do 5 rokov. Najmenej chodili dospelí nad 19 rokov. Nižší index detského orálneho zdravia potvrdzuje, že stav chrupu detí sa zlepšuje. Dvanásťročné deti mali vlani priemerne 1,39 trvalého zuba postihnutého kazom, plombou alebo vytrhnutého. U pätnásťročných detí dosiahol index hodnotu 2,19, kým v roku 2009 to bolo 2,82. Najlepšie výsledky dosiahli deti v Bratislavskom kraji, najhoršie v Prešovskom a Žilinskom kraji. Najčastejšími výkonmi v zubných ambulanciách bolo liečenie parodontopatií, ošetrenia mäkkých tkanív a zubných kazov. Podľa hovorkyne Aleny Krčovej sa zrušenie zubných benefitov zdravotnými poisťovňami v máji 2024 neprejavilo na poklese počtu výkonov dentálnej hygieny. Naopak – ich počet stúpol. Kým v roku 2023 zaznamenalo centrum 466 693takýchto výkonov, vlani ich bolo už 525 999. Národné centrum zároveň upozorňuje, že zubnú prevenciu sa neoplatí podceňovať. Zlý stav ústnej dutiny a chronický zápal ďasien môžu súvisieť so zvýšeným rizikom infarktu alebo mozgovej príhody. Dospelí majú nárok na preventívnu prehliadku raz ročne, deti do 18 rokov a tehotné ženy dvakrát ročne.

Ministerstvo zdravotníctva SR pracuje na rozšírení miest na očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Šéf rezortu Kamil Šaško to uviedol po stredajšom rokovaní vlády 8. októbra. „Miesta sa neustále rozrastajú, pri každej žiadosti tlačím na to, aby nebola zdržovaná,“ vyhlásil minister. Zároveň deklaroval, že vakcín je na Slovensku dostatok. Od septembra sa v 16 nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach po celom Slovensku spustilo očkovanie novými vakcínami Comirnaty LP.8.1, ktoré sú upravené na nový, aktuálne najviac rozšírený variant ochorenia COVID-19. Záujemcom, ktorí sú registrovaní v „čakárni“ Národného centra zdravotníckych informácií, budú prideľované termíny podľa dostupných kapacít. Na očkovanie novou vakcínou sa ďalší záujemcovia môžu zaregistrovať prostredníctvom formulára na webe centra.

Na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 sa od septembra do utorka (7. 10.) zaregistrovalo 23.287 osôb. Najvyšší počet zaregistrovaných osôb je vo vekových kategóriách 61 až 70 rokov. Naopak, najnižší je u seniorov vo veku 91 až 100 rokov. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Alena Krčová. „Najvyšší počet evidujeme v Bratislavskom kraji - viac ako 10.000 osôb, naopak, najmenší v Prešovskom kraji, necelých 1500 osôb,“ doplnila hovorkyňa. 

Do spustenia pilotnej prevádzky nového zoznamu zdravotných výkonov pre ambulantný sektor sa zapojilo 156 ambulancií v piatich odbornostiach. Ide o odbory vnútorné lekárstvo, pneumológia, neurológia, dermatovenerológia a geriatria. Pilotný projekt podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR funguje plynulo.  Ministerstvo deklarovalo, že spolupracuje s testujúcimi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a poskytuje im maximálnu podporu podľa konkrétnych požiadaviek. „Taktiež eviduje podnety a požiadavky testujúcich lekárov, ako aj ďalšie poznatky z aplikačnej praxe k jednotlivým zdravotným výkonom,“ doplnilo. Ministerstvo zdravotníctva SR od 1. júla spustilo pilotnú prevádzku nového zoznamu zdravotných výkonov pre prvých päť odborností. Jedným z cieľov projektu je zistiť, akú zdravotnú starostlivosť reálne pacienti potrebujú, a verifikovať čas potrebný na poskytnuté zdravotné výkony. Nový katalóg výkonov by mal v budúcnosti priniesť najmä zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti v regiónoch a zníženie čakacích lehôt. Pilotný projekt bude trvať šesť mesiacov, nasledovať bude trojmesačná analytická fáza. Rezort naň vyčlenil päť miliónov eur.

Orgány prokuratúry sa zaoberajú záchrankovým tendrom a vykonávajú úkony v rámci svojej pôsobnosti – v trestnej aj v netrestnej oblasti. Vyplýva to z vyjadrenia hovorkyne Generálnej prokuratúry Jany Tökölyovej. Podľa jej slov prokurátor Generálnej prokuratúry vo veci, ktorá je v počiatočnom štádiu preverovania, koná v rámci netrestnej oblasti. Vec bude vybavená v zákonnej lehote. V časti, ktorá patrí do pôsobnosti trestného práva, koná Krajská prokuratúra v Bratislave. Krajská prokuratúra pre TASR potvrdila, že sa podnetom v súvislosti s tendrom zaoberá. Podľa jej hovorkyne Gabriely Kováčovej je trestné oznámenie v štádiu preverovania. Záchrankovým tendrom sa zaoberá aj polícia. Aktuálne preveruje viacero podaných trestných oznámení. Podľa hovorcu Prezídia Policajného zboru Romana Hájeka vyšetrovateľ v súčasnosti zabezpečuje potrebné podklady, aby mohol prijať rozhodnutie. V tejto veci zatiaľ nebolo začaté trestné stíhanie. Konanie sa nachádza v štádiu preverovania, teda v takzvanom predprípravnom konaní. Jeho cieľom je zistiť, či sú splnené dôvody na začatie trestného stíhania alebo na vydanie iného rozhodnutia podľa Trestného poriadku. Polícia zatiaľ nemôže poskytnúť viac informácií, aby nedošlo k zmareniu účelu konania. Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby vyhlásilo v máji výberové konanie na prevádzkovanie ambulancií. Tender však vyvolal kritiku – ozvala sa opozícia aj časť koalície, ktoré hovorili o netransparentnosti. Operačné stredisko napokon tender v auguste zrušilo. Minister zdravotníctva Kamil Šaško následne požiadal Generálnu prokuratúru o prešetrenie zákonnosti postupov pri výberovom konaní. Obrátil sa aj na Okresný súd v Žiline, aby preveril možné prepojenia uchádzačov alebo ich ovládanie totožnou osobou konečného užívateľa výhod. Záchrankovým tendrom sa okrem polície a prokuratúry zaoberá aj Úrad boja proti organizovanej kriminalite.

Psychiatrické ambulancie na Slovensku vlani vyšetrili 404 752 pacientov so stanovenou diagnózou. V porovnaní s rokom 2023 je to pokles o 5,4 %. Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií. Najčastejším dôvodom návštevy psychiatra boli v roku 2024 afektívne poruchy – teda depresie, mánie a poruchy nálad. Tvorili až 31 % všetkých vyšetrených pacientov. Na druhom mieste boli neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy, ktoré predstavovali 27 % prípadov. Podľa hovorkyne centra Aleny Krčovej medzi pacientmi prevažovali ženy. Muži častejšie trpeli poruchami psychického vývinu a poruchami správania spôsobenými užívaním psychoaktívnych látok. Novodiagnostikovaní pacienti sa najčastejšie liečili na neurotické a stresové poruchy. Nasledovali organické duševné poruchy vrátane tých, ktoré vznikajú ako následok iných ochorení, a afektívne poruchy. Najviac ľudí vyšetrených prvýkrát v živote bolo vo veku 75 a viac rokov, hneď za nimi mladí pacienti vo veku 15 až 19 rokov. Najvyšší počet vyšetrených pacientov vzhľadom na počet obyvateľov zaznamenali v Bratislavskom a Košickom kraji. Na psychiatrických oddeleniach bolo v roku 2024 hospitalizovaných 41 427 pacientov s duševnými poruchami. Väčšinu z nich – 56 % – tvorili muži. Počet hospitalizácií pritom medziročne stúpol o 1 107. Najčastejším dôvodom prijatia do ústavnej psychiatrickej starostlivosti boli poruchy správania a psychiky spôsobené užívaním alkoholu – išlo o 26 % prípadov. Nasledovali schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi, ktoré tvorili 19 % hospitalizácií. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií v posledných rokoch rastie aj spotreba liekov na nervový systém. V roku 2024 stúpla spotreba analgetík, antidepresív, hypnotík aj sedatív. Ako upozorňuje hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre medicínu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica, práve tieto lieky sú v 67 % prípadov hlavnou príčinou akútnych intoxikácií alebo úmrtí z predávkovania.

V utorok 7. októbra sa konal ďalší z kontrolných dní na stavbe budúcej Univerzitnej nemocnice svätého Martina, za účasti ministra zdravotníctva SR Kamil Šaško, štátnej tajomníčky Aleny Sabelovej, vedenia Univerzitnej nemocnice Martin, primátora mesta Martin a projektového tímu výstavby. Tlačová konferencia sa konala priamo v mieste stavby. Ako informoval minister, výstavba nemocnice napreduje dynamicky podľa platného harmonogramu. 

Na Klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach úspešne zrealizovali operáciu s totálnou náhradou čeľustného kĺbu. Výnimočnosť zákroku spočíva v tom, že implantát bol vyrobený na mieru konkrétnemu pacientovi. Košická univerzitná nemocnica sa tak zaradila medzi špičkové pracoviská, ktoré tento výkon poskytujú, a svojim pacientom ponúka liečbu na úrovni najvyspelejších európskych krajín. „Ide o významný krok v modernej chirurgii čeľustného kĺbu. Personalizovaná endoprotéza bola posledná z portfólia operácií, ktoré sa v tomto kĺbe dajú robiť. Dnes už realizujeme všetky typy zákrokov v oblasti čeľustného kĺbu,“ uviedol prednosta kliniky Peter Kizek. Temporomandibulárny kĺb sa nachádza na tvári človeka a patrí medzi najviac zaťažované kĺby v tele. Denne vykoná približne 3 000 pohybov – používame ho pri rozprávaní, žuvaní aj dýchaní. Najčastejším dôvodom potreby náhrady kĺbu sú degeneratívne zmeny, teda predčasné opotrebovanie chrupavky. Prvým príznakom býva praskanie v kĺbe, neskôr sa pridáva bolesť a postupne aj obmedzenie funkcie – pacient nedokáže otvoriť ústa. „Čakať, kým bude kĺb úplne zničený, nemá zmysel. Optimálne je indikovať náhradu medzi 2. a 3. štádiom, keď už sú bolesti a obmedzená pohyblivosť,“ vysvetlil zástupca prednostu a operatér zákroku Branislav Borza. Operácia prebieha v celkovej anestézii a trvá približne 2 až 3 hodiny. V niektorých prípadoch je potrebná aj náhrada časti sánky. Jazvy po zákroku sú prakticky neviditeľné, pretože vedú popri tvárovom nerve, ktorý musí chirurg zachovať. Hospitalizácia trvá zvyčajne menej ako týždeň. Pacient po operácii rýchlo rehabilituje, prijíma mäkkú stravu a postupne sa vracia k bežnému životu. Na Slovensku sa tieto operácie vykonávajú len na troch pracoviskách – v Bratislave, Martine a najnovšie aj v Košiciach. Pri prvom zákroku v Košiciach bol prítomný aj uznávaný maxilofaciálny chirurg Vladimír Machoň z pražskej Všeobecnej fakultnej nemocnice, ktorý dohliadal na jeho priebeh. Prvou pacientkou bola 67-ročná žena s dlhodobými problémami s čeľustným kĺbom. „Operácia prebehla bez komplikácií. Očakávame, že sa pacientka po rekonvalescencii vráti do bežného života – už bez bolestí, ktoré ju dlhodobo obmedzovali,“ doplnil Borza.

To najdôležitejšie z uplynulého týždňa nám exkluzívne pre TV Doktor opäť vo svojom komentári zhrnul expert na oblasť zdravotníctva, Prof. Róbert Babeľa.

A pokračujeme krátkym prehľadom správ z uplynulého týždňa.

Chorobnosť na akútne respiračné ochorenia (ARO) v 40. kalendárnom týždni tohto roka v porovnaní s predchádzajúcim týždňom stúpla o 9,6 percenta. Vzrástla aj chorobnosť na chrípku a chrípke podobné ochorenia (CHPO), a to o 24,7 percenta. Epidemiológovia počas týždňa zaznamenali 43.742 akútnych respiračných ochorení. Najvyššiu chorobnosť zaznamenali v Prešovskom kraji, najnižšiu v Trenčianskom kraji. Najvyššia chorobnosť bola vo vekovej skupine detí do piatich rokov. Ako chrípku a CHPO v 40. kalendárnom týždni nahlásili 4872 ochorení, čo predstavuje 11,1 percenta z celkového počtu hlásených ARO. Najvyššiu chorobnosť zaznamenali v Nitrianskom kraji, najnižšiu v Bratislavskom kraji. Najvyššia vekovo špecifická chorobnosť na CHPO bola u detí do piatich rokov. Prerušenie výchovno-vzdelávacieho procesu hlásili v 40. kalendárnom týždni z desiatich výchovno-vzdelávacích zariadení. Išlo o päť materských škôl, štyri základné školy a jednu strednú školu.

Farmaceuti by mohli začať samostatne očkovať v lekárňach na jeseň 2027. Pre TASR to uviedla riaditeľka úradu Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Lenka Vasiľová s tým, že začiatok praktickej časti certifikačnej prípravy farmaceutov predpokladá na jeseň budúceho roka. „Vzhľadom na minimálne šesťmesačnú dĺžku absolvovania certifikovaného študijného programu predpokladáme, že jeho praktická časť bude prebiehať počas očkovacej sezóny na jeseň 2026. Prví farmaceuti s ukončenou certifikáciou by tak mohli začať samostatne očkovať v lekárňach na jeseň 2027,“ priblížila Vasiľová. Vláda koncom septembra schválila úpravu nariadenia, ktorá umožňuje farmaceutom po absolvovaní certifikačnej prípravy očkovať dospelých proti chrípke priamo v lekárňach. Rezort zdravotníctva zároveň pracuje na zmenách vo vyhláške o požiadavkách na správnu lekárenskú prax, ktorá lekárňam určí podmienky, za akých bude očkovanie možné. Očkovanie dospelých proti chrípke v lekárňach umožnila novela zákona o liekoch, ktorá vstúpila do účinnosti 1. januára 2024. Jej cieľom je zvýšiť zaočkovanosť. Pre lekárne pôjde o dobrovoľnú činnosť.

Pacientske organizácie ocenili v stredu 8. októbra mamografické a skríningové centrum michalovskej nemocnice v rámci osvetového projektu „Ja som už bola“ ocenením Amazonka. Symbolická soška je poďakovaním za odbornosť, ľudský prístup a zároveň výzvou pre ženy, aby nezanedbávali prevenciu rakoviny prsníka. „Autorkou sošky Amazonky je umelkyňa vystupujúca pod menom Hromula. Do Amazonky zakomponovala namiesto prsníka kameň, ktorý symbolizuje nezlomnosť a silu amazoniek. Soška je vyrobená z obväzových materiálov, aby bola tematicky blízka zdravotníckemu prostrediu,“ uviedla členka predsedníctva občianskeho združenia (OZ) Amazonky Ľubomíra Adamčiová. Nemocnica v Michalovciach sa v roku 2025 zaradila medzi preverené skríningové mamografické pracoviská Ministerstva zdravotníctva SR a stala sa tak jediným zariadením svojho druhu na Zemplíne. Centrum spĺňa medzinárodné štandardy kvality a disponuje modernou technikou s nízkou dávkou žiarenia. Vyšetrenia posudzujú dvaja nezávislí rádiológovia a priamo na mieste je možné absolvovať aj ultrazvuk, biopsiu či magnetickú rezonanciu. Denne odborníci vyšetria desiatky žien, ročne niekoľko tisíc pacientiek. Podľa primára rádiológie Viktora Malaťáka: „Výsledky sa snažíme komunikovať jasne a empaticky. Veríme, že diagnostika je aj o prevencii, preto ženy aktívne učíme správnemu samovyšetrovaniu prsníkov a zapájame sa do kampaní, ktoré podporujú zdravie a včasné odhalenie ochorení.“

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme touto správou vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.