• Lekárske odborové združenie kritizuje návrh Ministerstva zdravotníctva SR na financovanie nemocníc v roku 2026.
• Potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti a zdravotnom stave sa po novom budú môcť vydávať elektronicky.
• V Nemocnici Bory sa uskutočnila unikátna operácia, ktorá patrí medzi prvé svojho druhu na Slovensku aj v širšom regióne.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Lekárske odborové združenie (LOZ) kritizuje návrh Ministerstva zdravotníctva SR na financovanie nemocníc v roku 2026. Tvrdí, že návrh zvýhodňuje menšie, najmä súkromné nemocnice, ktoré by mali dostať približne 16-percentné medziročné navýšenie základných sadzieb DRG, zatiaľ čo štátne fakultné a univerzitné nemocnice len 5 a 3 percentá. Podľa odborárov by to prehĺbilo nerovnováhu vo financovaní a ohrozilo nemocnice poskytujúce najnáročnejšiu zdravotnú starostlivosť. Predseda LOZ Peter Visolajský upozorňuje, že navrhovaný model nezohľadňuje náročnosť výkonov a ignoruje závažné zistenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Ten dlhodobo poukazuje na to, že menšie súkromné nemocnice sú v systéme úhrad zvýhodňované. LOZ žiada, aby ministerstvo proces zmien zastavilo a otvorilo odbornú diskusiu o spravodlivom financovaní. NKÚ potvrdil, že za svojimi zisteniami stojí. Uviedol, že prijatie návrhu by odporovalo jeho vlastným kontrolným záverom aj záverom Ministerstva financií SR či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy kriticky poznamenal, že návrh by mohol vážne poškodiť štátne nemocnice a nahrávať súkromným prevádzkovateľom. Úrad dodal, že riziká netransparentného prerozdeľovania zdrojov potvrdzujú aj aktuálne prebiehajúce audity, napríklad v oblasti liekovej politiky. Návrh kritizuje aj opozícia. Poslanec Marek Krajčí obvinil ministra zdravotníctva Kamila Šaška z presadzovania záujmov finančných skupín pôsobiacich v zdravotníctve. Tvrdí, že plánované navýšenie platieb pre súkromné nemocnice je neopodstatnené a že podľa dát Útvaru hodnoty za peniaze súkromné nemocnice neposkytujú efektívnejšiu starostlivosť než štátne. Opozícia žiada zabezpečenie spravodlivého financovania pre všetky typy nemocníc.

Ministerstvo zdravotníctva odmieta výhrady Lekárskeho odborového združenia. Podľa rezortu sa v nastoľovaní spravodlivého financovania nemocníc významne posúva a už prebieha zavádzanie obchodno-finančných plánov aj nových kontrolných mechanizmov. Tie majú zabezpečiť, aby štátne nemocnice boli už budúci rok prvýkrát bez prevádzkových dlhov. Rezort pripomenul, že minister Kamil Šaško dlhodobo hovorí o potrebe systémových zmien a nezačal konať až po správe NKÚ, ktorá hodnotila stav do roku 2023. Zároveň upozornil, že aj napriek konsolidácii sa podarilo navýšiť rozpočet zdravotníctva o 550 miliónov eur, a to bez požiadavky na ďalšie dofinancovanie z verejných zdrojov. Peniaze majú podľa ministerstva smerovať výlučne za pacientom. V najbližšom období majú byť zverejnené výsledky hĺbkových auditov v štátnych nemocniciach – prevádzkových, personálnych aj procesných. K stabilizácii financovania má prispieť aj Memorandum o spravodlivom financovaní nemocníc, ktoré ešte v lete podpísali štátne aj neštátne nemocnice spolu so všetkými tromi zdravotnými poisťovňami. Ministerstvo zdôraznilo, že si váži všetkých zdravotníkov a s odborármi vedie pravidelný a konštruktívny dialóg, ktorý podľa neho pomáha udržiavať sociálny zmier v sektore. Lekárske odborové združenie však trvá na tom, že vláda ani rezort dostatočne nereagovali na zistenia NKÚ z apríla. Preto žiada mimoriadne rokovanie vlády. NKÚ upozornil najmä na chýbajúci transparentný systém zúčtovania financií v zdravotníctve a odporučil vláde zaviesť efektívne a verejne kontrolovateľné rozdeľovanie zdrojov.

Potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti a zdravotnom stave sa budú po novom vydávať aj elektronicky. Umožní to novela zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme, ktorú parlament schválil 25. novembra. Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že cieľom je znížiť administratívnu záťaž lekárov aj pacientov. Kľúčovou novinkou je zriadenie registra potvrdení, vďaka ktorému sa budú dať elektronicky vydávať dokumenty potrebné napríklad na prijatie dieťaťa do materskej školy, ospravedlnenie neprítomnosti žiaka či získanie zbrojného preukazu. Novela zároveň rozširuje elektronickú zdravotnú knižku o nové typy záznamov vrátane elektronickej tehotenskej knižky. Vznikne tiež Národný register elektronického výkazníctva, ktorý bude zhromažďovať údaje o zdravotných výkonoch pre informačné a štatistické účely. Podľa ministerstva údaje pomôžu pri tvorbe zdravotnej politiky. Zavádza sa aj nový pojem „epizóda“, ktorý prepojí všetky záznamy pacienta týkajúce sa toho istého zdravotného problému, od diagnostiky až po následnú liečbu. Tento systém má zjednodušiť správu údajov a zvýšiť kontinuitu starostlivosti. Novela upravuje aj prístupy k údajom v elektronickej zdravotnej knižke, nastavuje lehoty ich uchovávania a zavádza novú službu informovania pacientov cez Národný portál zdravia. Mení sa tiež zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Zdravotníckym pracovníkom, ktorí nezaplatia registračný poplatok za dva po sebe idúce roky, môže komora od roku 2028 dočasne pozastavovať registráciu. Trvalé zrušenie registrácie bude možné po piatich rokoch neuhradenia poplatku, prvýkrát v roku 2031. Parlament schválil aj pozmeňujúci návrh o dočasnej zmene sídla stanice či typu ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Minister zdravotníctva ju bud  e môcť povoliť najviac na šesť mesiacov, ak sa tým nezhorší dostupnosť zásahov. Poslanci napokon neschválili návrh na zvýšenie maximálneho registračného poplatku v zdravotníckych komorách, ktorý mal byť naviazaný na priemernú mzdu.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško oznámil, že novela liekového zákona vstúpi do medzirezortného pripomienkového konania už v pondelok 1. decembra. Zdôraznil, že celý proces bude maximálne transparentný. Pripomienkovanie sa má skončiť ešte pred Vianocami a po ňom bude nasledovať až desať týždňov rozporového konania, počas ktorého chce minister osobne riešiť každú pripomienku. Podľa Šaška ide o bezprecedentný krok, ktorý má zaručiť otvorenosť procesu. Minister odmietol kritiku pacientskych organizácií a ubezpečil, že práve tieto organizácie považuje za kľúčového partnera pri tvorbe finálneho textu novely. Zdôraznil, že aktuálne nejde o konečné znenie legislatívy a všetky pripomienky budú riadne prerokované. Dohodu chce rezort dosiahnuť na jar budúceho roka, aby bola novela pripravená na aprílové rokovanie parlamentu. Šaško sa vyjadril aj k téme duševného zdravia. Podľa neho musí zostať nadrezortnou a apolitickou oblasťou. Pripomenul, že na jeho podnet funguje medzirezortná pracovná skupina piatich ministrov, ktorá už dvakrát zasadla. Do marca chce ministerstvo pripraviť akčný plán, ktorý bude súčasťou vyjednávania o rozpočte na rok 2027. Konkrétne kroky majú byť predstavené na rokovaní Rady vlády pre duševné zdravie 9. decembra. Minister zároveň upozornil na potrebu posilňovania kapacít v psychiatrii a pedopsychiatrii. Podporil aj diskusiu o prevencii závislostí vrátane možného obmedzenia prístupu detí na sociálne siete. Podľa neho ide o legitímne témy, o ktorých otvorene diskutujú aj krajiny západnej Európy.

Chorobnosť na akútne respiračné ochorenia (ARO) v 47. kalendárnom týždni tohto roka v porovnaní s predchádzajúcim týždňom stúpla o 5,5 percenta. Chorobnosť na chrípku a chrípke podobné ochorenia (CHPO) stúpla o 3,4 percenta. Epidemiológovia počas týždňa zaznamenali 40.372 akútnych respiračných ochorení. Najvyššiu chorobnosť evidovali v Prešovskom kraji, najnižšiu v Žilinskom kraji. Najvyššia chorobnosť bola vo vekovej skupine detí do piatich rokov. Ako chrípku a CHPO v 47. kalendárnom týždni nahlásili 4313 ochorení, čo predstavuje 10,7 percenta z celkového počtu hlásených ARO. Najvyššiu chorobnosť zaznamenali v Nitrianskom kraji, najnižšiu v Bratislavskom kraji. Najvyššia vekovo špecifická chorobnosť bola opäť u detí do piatich rokov. Prerušenie výchovno-vzdelávacieho procesu hlásili počas minulého týždňa v 15 výchovno-vzdelávacích zariadeniach. Išlo o 12 materských škôl a tri základné školy. Po jednej materskej škole v Bratislavskom kraji, Nitrianskom kraji, Žilinskom kraji a Banskobystrickom kraji, tri v Prešovskom a päť v Košickom kraji, jedna základná škola v Trnavskom kraji a dve v Prešovskom kraji. „Z dôvodu zvýšeného výskytu akútnych respiračných ochorení pretrvával zákaz návštev vo Fakultnej nemocnici Nitra a v Špecializovanej nemocnici sv. Svorada Zobor,“ uviedol ÚVZ. V uplynulom týždni potvrdili virologické laboratóriá úradov verejného zdravotníctva jeden prípad chrípky A/H1pdm09. Spracovaných bolo taktiež 85 nových prípadov ochorenia COVID-19 s najvyššou chorobnosťou v Banskobystrickom kraji a najnižšou chorobnosťou v Nitrianskom kraji.

V Nemocnici Bory sa uskutočnila unikátna operácia, ktorá patrí medzi prvé svojho druhu na Slovensku aj v širšom regióne. Neurochirurgický tím odstránil metastázu v krčnej chrbtici pomocou kombinácie dvoch špičkových technológií – 3D navigácie s rozšírenou realitou a miniinvazívnej endoskopickej techniky. Pacientkou bola mladá žena, u ktorej sa po prekonanom nádore v inom orgáne objavila metastáza v krčnom stavci. Jej umiestnenie a charakter umožnili použiť miniinvazívny prístup. Operácia prebiehala cez približne centimetrový kanál, cez ktorý lekári zavádzali endoskop aj nástroje. Tento typ zákroku výrazne šetrí svalové tkanivá, znižuje pooperačnú bolesť a urýchľuje zotavenie. Pri zákroku bola využitá moderná neuronavigácia, ktorá v reálnom čase zobrazovala presnú polohu nástrojov v 3D priestore. Chirurgovia zároveň použili aj intraoperačné CT, ktoré okamžite potvrdilo, že nádor bol odstránený úplne – ešte počas tej istej anestézie. Vďaka tomu sa predišlo ďalšej operácii či opätovnému uspávaniu pacienta. Nemocnica Bory je aktuálne pracoviskom s najširšou ponukou endoskopických operácií chrbtice na Slovensku a v okolí. Endoskopická chirurgia sa tu využíva pri degeneratívnych ochoreniach, napríklad pri herniách platničiek či zúžení miešneho kanála. Postupne sa rozširuje aj na zákroky, ktoré sa donedávna robili len otvorenou operáciou. Tento zákrok predstavuje historický míľnik – prvé endoskopické odstránenie zhubného nádoru chrbtice na Slovensku. Neurochirurgovia zdôrazňujú, že hoci nie každý nádor je vhodný na takýto prístup, tam, kde je to možné, miniinvazívna technika prináša pacientom menej bolesti, kratšiu hospitalizáciu a rýchlejší návrat do bežného života.

Počet diagnóz spojených s HIV a AIDS na Slovensku každoročne rastie. Najviac postihuje mužov v zrelom veku. Všeobecná zdravotná poisťovňa eviduje za posledných šesť rokov trvalý nárast ochorení súvisiacich s HIV a AIDS. Každoročne až 80 percent prípadov tvoria muži. Jedným z kľúčových nástrojov prevencie zostáva včasné testovanie na sexuálne prenosné ochorenia. VšZP sleduje viacero diagnóz spojených s HIV – od akútnej infekcie cez bezpríznakové štádium až po klinické kategórie ochorenia či komplikácie počas tehotenstva. Patrí sem aj demencia pri HIV alebo vírus rezistentný na niektoré liečivá. V roku 2020 malo niektorú z týchto diagnóz 477 mužov a 107 žien. V roku 2024 ich bolo už 659 mužov a 169 žien. V roku 2025 zatiaľ 657 mužov a 158 žien. Celkovo tak počet osôb s HIV-súvisiacimi diagnózami stúpol zo 584 v roku 2020 na 828 v roku 2024. Muži nielenže dominujú medzi pacientmi, ale ich počet sa zvyšuje vo všetkých sledovaných rokoch. Ženy predstavujú približne pätinu prípadov. Najsilnejšie zastúpenie má veková skupina 30 až 50 rokov – v roku 2024 tvorilo až 410 mužov z celkových 828 poistencov. Rovnaký trend pokračuje aj v roku 2025. Za rok 2024 najvyšší počet prípadov evidovala VšZP vo vekových kategóriách 30 až 40 a 40 až 50 rokov. Spolu ide o takmer 500 osôb. HIV napáda imunitný systém, najmä CD4+ T-lymfocyty, a jeho pokročilým štádiom je AIDS. Prenáša sa najmä nechráneným pohlavným stykom, zdieľaním injekčných pomôcok, z matky na dieťa alebo transfúziou infikovanej krvi. Bežné sociálne kontakty však rizikové nie sú – HIV sa neprenáša dotykom, objatím, bozkom, spoločným používaním riadu, ani vzduchom či vodou. Liečba HIV spočíva v antiretrovírusovej terapii, ktorá pri včasnej diagnostike a pravidelnom užívaní liekov dokáže potlačiť vírus na nedetekovateľnú úroveň. Pacienti tak môžu viesť plnohodnotný život bez rozvoja AIDS. Kľúčovou prevenciou je chránený pohlavný styk, pravidelné testovanie rizikových skupín, používanie sterilných pomôcok a lieky na prevenciu pred alebo po možnej expozícii vírusu.

Aj dnes nám v exkluzívnom komentári pre TV Doktor expert na oblasť zdravotníctva, Prof. Róbert Babeľa zhrnul to najdôležitejšie, čo sa udialo vo svete medicíny.

A pokračujeme krátkymi správami z uplynulého týždňa. 

Samoliečba je vhodná len pri banálnych ochoreniach, ako napríklad prechladnutie, kašeľ, bolesť hlavy a svalov či pálenie záhy. Nemala by trvať dlhšie ako sedem dní. Upozornil na to Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) na sociálnej sieti. „Samoliečba je liečba ľahkých zdravotných ťažkostí, najčastejšie pomocou voľnopredajných liekov, ktoré pacient užíva na vlastnú zodpovednosť. Vhodná je pri komplikáciách, s ktorými má pacient predchádzajúcu skúsenosť a pozná účinnú liečbu,“ ozrejmil. Naopak, samoliečba podľa odborníkov nie je vhodná, ak príznaky ochorenia pretrvávajú alebo sa zhoršujú, ak sa objavia nežiaduce účinky liekov alebo ak si pacient nie je istý diagnózou. „V takýchto prípadoch sa obráťte na lekára alebo lekárnika. Pomôžu vám zvoliť liečbu, ktorá je bezpečná, účinná a vhodná presne pre vás,“ doplnil ŠÚKL.

Vakcína proti ľudskému papilomavírusu (HPV) je podľa najnovšieho výskumu neziskovej skupiny Cochrane vysoko účinná v prevencii rakoviny krčka maternice a nespája sa so závažnými vedľajšími účinkami. Analýzy ukázali, že dievčatá zaočkované vo veku 16 rokov alebo menej majú až o 80 % nižšie riziko vzniku rakoviny krčka maternice než neočkované. Vakcína účinne bráni aj vzniku prekanceróznych zmien. Cochrane preskúmala klinické skúšania a štúdie zahŕňajúce vyše 132 miliónov ľudí. Podľa autora štúdie Nicholasa Henschkeho existujú dnes jasné globálne dôkazy, že očkovanie proti HPV skutočne chráni pred rakovinou krčka maternice. Rakovina krčka maternice patrí medzi najčastejšie druhy rakoviny u žien. V roku 2022 bolo hlásených 660-tisíc nových prípadov a približne 350-tisíc úmrtí, pričom ochorenie často postihuje mladšie ženy. HPV je skupina bežných vírusov, ktoré môžu okrem rakoviny spôsobovať aj genitálne bradavice. Miera zaočkovanosti v Európe sa vyvíja rozdielne – v niektorých krajinách rastie, inde klesá. Podľa výskumníkov klesajúci záujem súvisí najmä s dezinformáciami na sociálnych sieťach. Analýza však ukázala, že často spomínané vedľajšie účinky nemajú preukázané spojenie s očkovaním. Najvyššiu ochranu poskytuje vakcína pred prvým kontaktom s vírusom, preto sa odporúča očkovanie už v mladom veku. Krajiny čoraz viac rozširujú očkovanie aj na chlapcov. Vedci očakávajú, že v nasledujúcich rokoch pribudnú poznatky o tom, ako vakcína ovplyvňuje ďalšie typy rakoviny spojené s HPV. „Potrvá ešte desaťročia, kým uvidíme celý rozsah účinku očkovania,“ pripomenula autorka štúdie, gynekologická onkologička Jo Morrisonová.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.