• Do zdravotníctva má ísť menej peňazí, ako sa pôvodne navrhovalo
• Prelomová transplantácia v Bratislave: Lekári zachránili dve deti
• Chrípkové obdobie: Takto je na tom Slovensko momentálne

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Výdavky na zdravotníctvo majú byť v roku 2026 menšie ako pôvodne navrhovaných 10,67 miliardy eur. Poslanci Národnej rady SR totiž v utorok 21. októbra schválili štátny rozpočet na budúci rok spolu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý hovorí o znížení výdavkov kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR. Celkové výdavky rezortu sa oproti pôvodnej sume na úrovni 3.370.146.945 eur znížia o 622.311.380 eur. Zmena má súvisieť i s novelou zákona o zdravotnom poistení. „Z tohto dôvodu sa znižuje celková platba štátu o sumu 619.234.056 eur a výdavky Národného centra zdravotníckych informácií sa znižujú o sumu 3.077.324 eur,“ uvádza sa v návrhu. Minister zdravotníctva Kamil Šaško počas diskusie v parlamente vysvetlil, že zmena bola potrebná pre tzv. limit verejných výdavkov. Argumentoval, že keby k úprave neprišlo, do systému by došli peniaze, no všetky by nebolo možné použiť.

V súvislosti s poplatkami u lekárov dospievame so zástupcami Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) k riešeniam. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol v odpovedi na novinársku otázku štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko. „Máme pracovnú skupinu, vediem ju osobne ja, stretávame sa každé dva týždne a myslím si, že minulý týždeň sme mali celkom zlomový prienik, že dospievame k nejakým riešeniam, ktoré by sme mohli následne pretaviť do nejakých návrhov, ktoré budeme komunikovať na úrovni ministra a následne vlády,“ priblížil Štofko. Rokovania so ZAP označil za konštruktívne. „Je to veľmi predčasné nejakým spôsobom zadefinovať, že aké budú poplatky, ale dnes máme rokovanie s ambulantnými poskytovateľmi, ktoré sú veľmi, nazvem to, produktívne a konštruktívne a myslím si, že nejakým spôsobom sa k tým poplatkom budeme vedieť v blízkej budúcnosti určite vyjadriť,“ povedal štátny tajomník. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský v júni informoval, že sa zaoberá sťažnosťami na úhradu poplatkov a spoluúčasti za zdravotné výkony. Žiada vytvoriť transparentný systém, ktorý ponúkne zrozumiteľné a prehľadné odpovede, za aký úkon pacient platí, prečo a aké má alternatívy.

Chorobnosť na akútne respiračné ochorenia (ARO) v 42. kalendárnom týždni tohto roka v porovnaní s predchádzajúcim týždňom klesla o 5,5 percenta. Klesla aj chorobnosť na chrípku a chrípke podobné ochorenia (CHPO), a to o 4,1 percenta. TASR o tom informovali z odboru komunikácie Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Epidemiológovia počas týždňa zaznamenali 41.891 akútnych respiračných ochorení. Najvyššiu chorobnosť zaznamenali v Nitrianskom kraji, najnižšiu v Žilinskom kraji. Najvyššia chorobnosť bola vo vekovej skupine detí do piatich rokov. Ako chrípku a CHPO v 42. kalendárnom týždni nahlásili 4770 ochorení, čo predstavuje 11,4 percenta z celkového počtu hlásených ARO. Najvyššiu chorobnosť zaznamenali v Nitrianskom kraji, najnižšiu v Bratislavskom kraji. Najvyššia vekovo špecifická chorobnosť na CHPO bola u detí do piatich rokov. Prerušenie výchovno-vzdelávacieho procesu hlásili v 42. kalendárnom týždni v 11 výchovno-vzdelávacích zariadeniach. Išlo o desať materských škôl a jednu základnú školu.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR chce rokovať s Poľskom o spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Týkať sa má najmä pohraničných regiónov, osobitne horskej záchrannej služby. Vyplýva to z návrhu, ktorý rezort predložil do medzirezortného pripomienkového konania. „Práve časová dostupnosť na poskytnutie odbornej prednemocničnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti v prihraničných oblastiach je jedným z hlavných dôvodov na nadviazanie užšej spolupráce medzi ZZS susedných štátov,“ uviedol rezort. Potrebu uzatvoriť medzinárodnú rámcovú zmluvu odôvodnil tým, že doterajší právny rámec vo vzťahu k Poľskej republike neumožňuje reagovať na potreby občanov žijúcich v pohraničných oblastiach. „Absencia komplexného medzinárodnoprávneho dokumentu je badateľná najmä pri udalostiach s hromadným postihnutím osôb alebo pri neodkladnej preprave pacientov v kritickom stave,“ vysvetlil. Rýchla a koordinovaná reakcia záchranárov je podľa ministerstva kľúčová aj vzhľadom na vysokú mieru turizmu na oboch stranách hranice a náročnú dostupnosť terénu v Tatrách a ďalších horských regiónoch. „Cezhraničná spolupráca v horskom prostredí tak zásadným spôsobom prispieva k zvýšeniu zdravotnej bezpečnosti a k ochrane života a zdravia obyvateľov i návštevníkov,“ podotklo. Poľská strana sa podľa MZ k návrhu počas neformálneho stretnutia vyjadrila pozitívne. Rezort ho plánuje predložiť na rokovanie vlády v priebehu októbra.

Poslanci Národnej rady (NR) SR budú o novele zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme hlasovať až na schôdzi, ktorá sa má začať 25. novembra. Presun hlasovania z tejto schôdze si odsúhlasili na základe dohody koaličných strán Smer-SD, Hlas-SD a SNS. Danú zmenu už skôr avizoval minister zdravotníctva Kamil Šaško. Dôvodom má byť pozmeňujúci návrh k tejto novele, ktorý upravuje maximálnu výšku registračného poplatku v zdravotníckych komorách. „Pozorne sledujem diskusiu k poslaneckému návrhu o komorách. Aby som vytvoril priestor na širšiu odbornú diskusiu, rozhodol som sa presunúť hlasovanie o zákone na novembrovú schôdzu,“ uviedol šéf rezortu na sociálnej sieti. Novela je z dielne ministerstva zdravotníctva. Má priniesť viaceré zmeny. Po novom by sa napríklad mohli potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti a zdravotnom stave vydávať elektronicky. K novele však výbor NR SR pre zdravotníctvo schválil aj pozmeňujúci návrh z dielne poslanca Vladimíra Baláža (Smer-SD). Ten hovorí o poplatkoch komorám v zdravotníctve za vedenie registra. Po novom by tak už maximálna výška poplatku nemala byť 15 eur, ale na úrovni troch percent z priemernej mesačnej mzdy stanovenej dva roky pred rokom, v ktorom sa maximálna výška poplatku určuje. Opozičná SaS daný návrh kritizovala. Namietala, že prípadné zvýšenie by bolo pre niektorých zdravotníckych pracovníkov finančne náročné.

V Detskom kardiocentre (DKC) v Bratislave transplantovali na prelome septembra a októbra srdcia dvom deťom vo veku deväť mesiacov a desať rokov. „Mimoriadne na transplantáciách bolo to, že obe pacientky čakali na transplantáciu na dlhodobej mechanickej podpore zlyhávajúceho srdca pomocou tzv. Berlínskeho srdca, resp. mechanickej podpory srdca typu Heart Mate 3,“ informovala hovorkyňa Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) Soňa Valášiková. Ozrejmila, že úspešné transplantácie uskutočnili v priebehu dvoch týždňov tímy pod vedením primára kardiochirurgického oddelenia DKC Mateja Nosáľa a primára oddelenia kardiochirurgie NÚSCH Michala Hulmana. Hovorkyňa spresnila, že počet detských transplantácií srdca tak dosiahol 24. „Tento úspech odzrkadľuje vysoko špecializovanú prácu transplantačných tímov NÚSCH-DKC v liečbe zlyhávajúceho srdca. Zároveň je obrazom úzkej spolupráce detského a dospelého transplantačného tímu NÚSCH,“ podotkla.

Na zdravie kostí treba myslieť už od detstva, no prevencia aj liečba osteoporózy sú stále zanedbávané. Upozornil na to Svetový deň osteoporózy, ktorý si pripomíname 20. októbra. Tohtoročné motto znie jasne – Je to neakceptovateľné. Prestaňme zanedbávať zdravie kostí. Odborníci pripomínajú, že osteoporóza sa začína formovať už v detstve, hoci prejaví sa až v dospelosti. Podľa profesorky Ľudmily Podrackej z Detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu detských chorôb pribúda detí s obezitou aj s poruchami príjmu potravy. A práve tie patria medzi najvážnejšie rizikové faktory pre zdravý vývoj kostí. Detský organizmus má však veľkú schopnosť regenerácie, a ak sa riziká podchytia včas, kvalita kostí sa dá výrazne zlepšiť. Základom je dostatočný príjem vápnika, vitamínu D a fosforu v kombinácii s pravidelným pohybom. Osteoporóza postihuje viac ako päťsto miliónov ľudí na svete. Jedna z troch žien a jeden z piatich mužov nad päťdesiat rokov utrpí počas života osteoporotickú zlomeninu. Napriek tomu až osemdesiat percent pacientov nie je vôbec diagnostikovaných ani liečených. Na Slovensku bolo v roku 2019 zaznamenaných približne sedemdesiattisíc osteoporotických zlomenín. Znamená to dvestosedem zlomenín denne – teda deväť každú hodinu. Odborníci upozorňujú, že úmrtnosť spojená s týmito fraktúrami je na Slovensku vysoká. Podľa európskeho projektu SCOPE 2021 zomiera u nás 216 ľudí na stotisíc obyvateľov, čo je takmer dvojnásobok európskeho priemeru. Napriek tomu Slovensko patrí medzi krajiny s dobrým prístupom k liečbe osteoporózy. Osteoporóza sa často označuje za tiché ochorenie, pretože prebieha bez výrazných príznakov. Pacienti o nej často nevedia, až kým nepríde prvá zlomenina – niekedy po ľahkom páde alebo miernej záťaži. Medzi varovné signály patrí strata výšky, zakrivenie chrbtice či bolesti chrbta. Aj tie však ľudia často podceňujú a nevyhľadajú odborné vyšetrenie. Bez liečby pritom polovica pacientov utrpí ďalšiu zlomeninu do osemnástich mesiacov. Zlomeniny spôsobené osteoporózou prinášajú nielen bolesť, ale aj stratu sebestačnosti, zníženie kvality života a psychickú záťaž pre pacientov aj ich rodiny. Neliečená osteoporóza je zároveň veľkou záťažou pre zdravotnícky systém. Ženy nad štyridsaťpäť rokov strávia v nemocnici pre osteoporózu viac dní ako pre cukrovku, infarkt alebo rakovinu prsníka. U mužov s osteoporotickými zlomeninami je hospitalizácia dlhšia ako pri rakovine prostaty. Podľa odborníkov sa počet ľudí s vysokým rizikom zlomeniny do roku 2040 zdvojnásobí. Na Slovensku sa očakáva, že do roku 2034 vzrastie počet nových zlomenín o tretinu. Svetový deň osteoporózy preto vyzýva – je čas prestať zanedbávať zdravie kostí.

A čo sa udialo v uplynulom týždni vo svete medicíny nám už vo svojom komentári exkluzívne pre TV Doktor zhrnul  expert na oblasť zdravotníctvo, Prof. Róbert Babeľa.

A pokračujeme krátkym prehľadom správ z uplynulého týždňa.

Na západnom Slovensku, v okresoch pôsobnosti Regionálnych veterinárnych a potravinových správ Dunajská Streda a Trnava, bola potvrdená myxomatóza u zajacov poľných. Z viacerých miest sú hlásené prípady jedincov s typickými príznakmi tohto smrteľného ochorenia. Na sociálnej sieti a na svojom webe o tom informuje Slovenská poľovnícka komora (SPK). Upozorňuje, že myxomatóza vážne ohrozuje populácie zajacov poľných a narúša ekologickú rovnováhu krajiny. Myxomatóza je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie spôsobené myxoma vírusom. Vážne ohrozuje populácie zajacov poľných a narúša ekologickú rovnováhu krajiny. Koordinovaný postup poľovníkov, veterinárov aj verejnosti je podľa SPK nevyhnutný na ochranu biodiverzity Slovenska. Vírus sa prenáša najmä krv sajúcim hmyzom, ako sú komáre, blchy či ovady, priamym kontaktom medzi jedincami alebo nepriamo cez kontaminované prostredie. Je veľmi odolný, prežíva mesiace v chladnom prostredí či v tkanivách uhynutých zvierat. Ochorenie patrí medzi ohniskové nákazy so sezónnym výskytom a najviac sa šíri koncom leta a začiatkom jesene. Nie je prenosné na ostatné druhy zvierat ani na ľudí.

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu 22. októbra schválili novelu zákona o Horskej záchrannej službe (HZS). Prináša viaceré zmeny. Upravuje sa napríklad veková hranica pre povinné nosenie prilby na lyžiarskych tratiach zo súčasných 15 na 18 rokov. Novela má tiež zefektívniť HZS a zároveň má zabrániť zneužívaniu jej názvu a znaku.„Cieľom je reagovať na viaceré problémy z aplikačnej praxe vrátane zabránenia zneužívania označenia HZS a jej znaku. V praxi často dochádza k aplikačným a výkladovým problémom vo vzťahu k možnosti pohybu príslušníkov HZS a iných osôb pri výcviku v teréne chránených území bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody. Pravidelný výcvik príslušníkov HZS služby, ako aj osôb odborne spôsobilých na výkon záchrannej činnosti je jedným z predpokladov úspešného výkonu záchrany v horách. Zároveň sa precizujú úlohy a oprávnenia HZS,“ ozrejmilo ministerstvo vnútra, ktoré za novelou stojí.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme touto správou vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.