Hydatidová cysta alebo echinokokóza je celosvetová parazitická infekcia spôsobená larvami pásomnice Echinococcus. Echinococcus granulosus a Echinococcus multilocularis, ktoré spôsobujú cystickú echinokokózu (CE) a alveolárnu echinokokózu (AE), predstavujú klinicky významné a potenciálne smrteľné riziká. 

K infekcii človeka dochádza po náhodnom požití vajíčok parazita zo stolice infikovaných zvierat. Primárna infekcia je zvyčajne asymptomatická (bez príznakov), pokiaľ nedôjde k prasknutiu cysty. Definitívna diagnóza je vo väčšine prípadov stanovená zobrazovaním ultrazvukom alebo CT. Chirurgické riešenie má potenciál odstrániť cysty a viesť k úplnému vyliečeniu. Úspešná liečba si však vyžaduje úplné odstránenie parazita. 

Spoločným znakom všetkých kmeňov Echinococcus je použitie psov a iných psovitých šeliem ako definitívnych hostiteľov. Psy sa zväčša infikujú pri požití surových orgánov z medzihostiteľov (napr. ovce), ktoré obsahujú hydatidové cysty. Po požití sa cysty prichytia na črevnú sliznicu psa, kde z nich vyrastú dospelé pásomnice. Každá pásomnica je dlhá niekoľko milimetrov. Po 4 až 5 týždňoch sa uvoľnené vajíčka vylejú do výkalov a práve vtedy, keď tieto vajíčka náhodne požije ľudský hostiteľ (pri nedostatočnej hygiene), dôjde k infekcii. Larvy sa uvoľňujú z vajíčok a prenikajú do črevného epitelu. Následne sú larvy pasívne transportované krvou alebo lymfou do cieľových orgánov.

Hostiteľ nakoniec v snahe oddeliť parazita od okolia, vytvorí takzvanú pericystu- kapsulu spojivového tkaniva. Vo väčšine prípadov sú infikované pečeň alebo pľúca. Postihnuté môžu byť aj obličky a srdce. 

Výskyt vo svete

Echinokokóza sa vyskytuje na celom svete. Najviac rozšírená je v Stredomorí, Ázii, Južnej Amerike, Severnej Afrike a Austrálii. Vyskytuje vo všetkých vekových skupinách.

Rizikové faktory

V endemických oblastiach prenos ľudskej echinokokózy významne súvisí s určitými povolaniami, ako sú poľnohospodárski robotníci a pracovníci v chove zvierat. Komunity zapojené do chovu oviec vykazujú najvyššiu mieru infekcie.

Príznaky

Počiatočná fáza infekcie je asymptomatická. Malé, dobre zapuzdrené alebo kalcifikované cysty zvyčajne nevyvolávajú závažnú patológiu, preto môžu pacienti zostať asymptomatickí roky alebo trvalo. Príznaky sa odvíjajú od lokalizácie cysty. Cysty pečene môžu spôsobiť výraznú bolesť v hornej časti brucha, hepatomegáliu, cholestázu, biliárnu cirhózu, portálnu hypertenziu a ascites. Okrem toho môžu cysty prasknúť do žlčových ciest alebo peritoneálnych a pleurálnych dutín, čo môže spôsobiť anafylaxiu a sekundárne infekcie. Pri lokalizácii v pľúcach sú prítomné ťažkosti s dýchaním, kašeľ, dýchavica, bolesti na hrudníku.

Ak sa nachádza cysta v obličke pacient môže pociťovať tupé bolesti v oblasti krížov. 

Diagnostika

Primárna diagnostika je typicky založená na rádiologickej identifikácii cystických štruktúr, klinickom vývojichoroby a vhodnej anamnéze odhaľujúcej rizikové faktory pre hydatidové cysty. Prvou voľbou v zobrazovacích vyšetreniach je USG. CT sa považuje za diagnostickú modalitu voľby, ak je k dispozícii, vzhľadom na jej vynikajúcu presnosť. Imunodiagnostika je 

užitočný doplnok pri primárnej diagnóze a pri sledovaní po chirurgickej alebo farmakologickej liečbe.  

Liečba 

Existuje niekoľko možností liečby, vrátane chirurgického zákroku. U asymptomatických jedincov je možný observačný prístup (sledovanie klinického stavu). Celé chirurgické odstránenie cysty vylieči pacienta. Existujú dočasné aj trvalé kontraindikácie chirurgického zákroku:

• Obtiažnosť dosiahnutia lézie
• pokročilý vek
• pridružené ochorenia
• tehotenstvo

U týchto jedincov je albendazol liekom voľby.

Alternatívou k chirurgickej intervencii je technika PAIR. Cysta sa prepichne transkutánne pod ultrazvukovým vedením a parazit sa usmrtí opakovanou aspiráciou a injekciou usmrcujúcich činidiel.  

Prognóza

Úmrtnosť na sa odhaduje na 0,2 na 100 000 obyvateľov s úmrtnosťou 2,2 %. 

Prevencia

Efektívne programy prevencie by sa mali zamerať na zastavenie prenosu. Preventívne opatrenia zahŕňajú zlepšenie hygieny (napr. dôkladné varenie jedla, dôsledné umývanie rúk a prerušenie podávania surových ovčích vnútorností pracovným psom), vyhýbanie sa kontaktu s odpadom zo psov a líšok a odčervovanie psov.