Ploché nohy (pes planus)

Ploché nohy predstavujú deformitu chodidiel, ktorá môže byť buď vrodená alebo získaná. Klenba nohy, ktorú máme pozdĺžnu a priečnu, je sploštená, preto počas chôdze dochádza k takmer úplnému kontaktu chodidla s povrchom, po ktorom sa chodí. Ide o ortopedickú diagnózu a v populácii je pomerne rozšírená, postihuje takmer 20 % ľudí. Typicky sa ploché nohy vyskytujú u malých detí, hlavne o dojčiat a batoliat, v takomto veku ide o fyziologický stav. Je to kvôli tomu, že v tomto veku ešte nie je dostatočne vyvinutá klenba nohy. Ukončenie jej rastu súvisí s postupným rastom svalov, väziva, šliach a kostí. Častejšie sa vyskytuje u žien nad 40 rokov. 

Príčiny

Deformita môže byť vrodená alebo získaná. Medzi najčastejšie príčiny, ktoré vedú k získanej forme patria:

  • poruchy pohybového aparátu
  • časté preťaženie - dlhodobé státie, dvíhanie ťažkých bremien
  • nosenie nevhodnej obuvi 

Pes planus sa vyskytuje aj v spojitosti s niektorými genetickými ochoreniami, ako sú:

  • calcaneovalgus
  • dyspraxia
  • congenitálny vertikálny talus
  • hypermobilita
  • Ehlers - Danlosov syndróm
  • strata väzov
  • metatarsus adductus
  • Marfanov syndróm  

Rizikové faktory 

Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú potencionálny výskyt plochých chodidiel patrí:

Typy pes planus :

  1. Flexibilná pes planus - je to najčastejšia forma, kedy je celá klenba nohy plochá, typicky sa objavuje už od detstva a je nebolestivá.
  2. Tesná Achillova šľacha - Achillova šľacha sa upína na pätovú kosť a pri jej zúžení sa objavuje bolesť.
  3. Zadná dysfunkcia tibiálnej - často sa vyskytuje po úraze, objavuje sa natrhnutie a opuch členka. 

Príznaky a možné komplikácie 

U väčšiny pacientov je stav úplne asymptimatický. Za najčastejší príznak považujeme bolesť, hlavne v pätovej oblasti a v oblasti klenby. Bolesť sa typicky zhoršuje počas fyzickej aktivity. Medzi ďalšie príznaky zaraďujeme:

  • opuchy vnútornej strany členkov
  • kŕčové žily
  • kŕče v lýtkach
  • bolesť bedrových kĺbov, kolien a chrbtice 

Diagnostika

Problém je možné rozpoznať až po troch rokoch. Je nutné, aby si rodič dieťa poriadne všímal, pretože hrá kľúčovú úlohu v diagnostike. Pomôcť nám môžu mokré odtlačky chodidiel, kde vieme spozorovať plochu klenby, ktorá sa dotýka podlahy. Vyšetrenie je nutné hodnotiť v stoji, počas chôdze, vyzývame pacienta postaviť sa na špičky a na päty. Z prístrojových vyšetrení používame podoskop a plantografiu. Okrem toho je možné použiť RTG vyšetrenie, CT alebo magnetickú rezonanciu. 

Podoskop - zaznamenáva miesta najväčšieho tlaku na podložku

Plantografia - má za úlohu vyšetriť klenutie chodidla

Liečba

Vhodnú korekciu je nutné riešiť s ortopédom, prípadne s pediatrom. Základom terapie je včasná diagnostika. Terapia je založená hlavne na špecifických cvičeniach, ako je:

  • chôdza na špičkách
  • bosá chôdza po tráve, po piesku
  • chôdza po členitom teréne

Cieľom korekcie je nadobudnutie správneho klenbového oblúka, aby chôdza bola pružná a zároveň aby nebol poškodzovaný pohybový aparát. Súčasťou liečby sú aj špeciálne ortopedické vložky. U dospelých pacientov, ak nie je prítomná bolesť, sa stav väčšinou nerieši. Ak sú prítomné aj prejavy ochorenia, využívajú sa rôzne naťahovacie cvičenia, využívajú sa na mieru vyrobené klenbové podpory a fyzická terapia. Chirurgické postupy sa na korekciu bežne nevyužívajú, indikované sú len v takom prípade, že sa vyčerpali všetky iné možnosti. 

Konzervatívna terapia vo forme liekov využíva hlavne lieky proti bolesti, sú to hlavne nesteroidné antiflogistiká, ako sú ibuprofen alebo diklofenak, ktoré máme k dispozícii aj vo forme gélov. Z rehabilitačných postupov sa využíva :

  • fototerapia

  • vodoliečba

  • elektroliečba

  • masáže a cvičenia s fyzioterapeutom