Perikard je vak tvorený dvomi listami. V perikarde sa aj za normálnych fyziologických okolností nachádza malé množstvo tekutiny, ktoré znižuje trenie a uľahčuje pohyb počas kontrakcie srdca. Nadmerné množstvo tekutiny, ktoré vznikne za krátky čas, je život ohrozujúci stav. Perikard obaľuje srdce a odstupy veľkých ciev. 

Akútna perikarditída

Perikarditída je zápalové ochorenie perikardu, ktoré je vyvolané najčastejšie vírusmi. Príčina vzniku môže byť infekčná ale aj neinfekčná. Medzi infekčné vyvolávatele patria okrem vírusov aj baktérie a zriedka huby a parazity.  Častou príčinou sú autoimunitné ochorenia ako systémový lupus, reumatoidná artritída alebo sklerodermia. Metabolické ochorenia napríklad hypotyreóza môže spôsobovať perikarditídu. Menej častými príčinami sú nádory a traumy. 

Príčiny vzniku:

1. Infekčné:
   • Vírusy
   • Baktéria
   • Huby
   • Parazity
2. Neinfekčné:
   • Autoimunitné ochorenia
   • Metabolické ochorenia
   • Nádory
   • Traumy

Akútna perikarditída má dve fázy od ktorých sa odvíja aj klinický obraz pacienta. Suchá perikarditída je charakteristická trením perikardiálnych listov o seba, čo pacientovi spôsobuje bolesť. Druhá fáza sa nazýva aj vlhká a zväčšuje sa množstvo perikardiálneho výpotku. Bolesť u pacienta v tejto fáze ustupuje a nastupujú príznaky zlyhania srdca z nedostatočného plnenia- zlyhanie srdca v diastole. 

Príznaky

Pacient môže mať častokrát príznaky primárneho ochorenia, ktorého komplikácia je akútna perikarditída. Príznakom suchej perikarditídy je najmä ostrá bolesť, ktorá môže vystreľovať do ramena. Pri akejkoľvek bolesti na hrudníku treba vylúčiť infarkt myokardu!

Ďalšie menej špecifické symptómy sú dušnosť, slabosť, horúčka pri infekčnej etilológii. S pribúdajúcim výpotkom sa pridružujú príznaky srdcového zlyhania.  

Diagnostika

Základom diagnostiky je fyzikálne vyšetrenie. U pacienta so suchou perikarditídou je prítomný posluchovo špecifický nález, ktorý pripomína chôdzu po zamrznutom snehu. Ak sa jedná o vlhkú perikarditídu, ozvy sú počuť slabšie. Dôležitým diagnostickým postupom je EKG. Perikarditída sa na obraze EKG podobá akútnemu infarktu myokardu. Má však rozdiely, ,ktoré pomôžu k správnej diagnostike ako napríklad nelogické ST elevácie vo viacerých zvodoch- nezodpovedajú anatómii koronárnych tepien. Pomocným zobrazovacím vyšetrením je aj CT. 

Liečba 

Liečba pacienta závisí od vyvolávateľa. Vo všeobecnosti sa tlmí bolesť a odporúča sa kľud na lôžku. V prípade infekčnej príčiny sa ordinujú antibiotiká, antivirotiká a podobne. 

Chronická perikarditída

Za chronickú perikarditídu označujeme perikarditídu trvajúcu dlhšie ako 3 mesiace. Do chronickej formy zväčša prechádza zle liečená alebo neliečená akútna. V popredí klinického obrazu sú známky vlhkej perikarditídy so srdcovým zlyhávaním.