Príčiny a prenos

Infekcia sa prenáša najmä alimentárnou cestou, teda kontaminovanou potravou alebo vodou. Hlavné zdroje nákazy sú:

• Nedostatočne tepelne upravené bravčové mäso,
• Nepasterizované mlieko,
• Zelenina kontaminovaná výkalmi zvierat,
• Kontakt s infikovanými zvieratami – najmä ošípanými, ktoré sú prirodzeným rezervoárom baktérie.

Po preniknutí do organizmu sa Yersinia enterocolitica usadí v terminálnom ileu a mezenteriálnych lymfatických uzlinách, kde môže vyvolať zápalové reakcie.

Príznaky

Klinický obraz infekcie závisí od veku pacienta a imunitného stavu. Príznaky sa objavujú zvyčajne 4 až 7 dní po expozícii a môžu pretrvávať až niekoľko týždňov. Typické prejavy zahŕňajú:

• Hnačky, často vodnaté až krvavé, niekedy s hlienom,
• Bolesti brucha, najmä v pravej dolnej časti, imitujúce apendicitídu,
• Horúčka, zimnica,
• Nevoľnosť, zvracanie,
• U detí môže vzniknúť mezenteriálna lymfadenitída – zápal lymfatických uzlín brušnej dutiny.

U dospelých a adolescentov sa môže objaviť aj reaktívna artritída, najmä u geneticky predisponovaných osôb (HLA-B27 pozitívnych), často v priebehu niekoľkých týždňov po infekcii.

Zriedkavejšie komplikácie:

• Erythema nodosum – červené, bolestivé uzlíky na koži (hlavne u žien),
• Septikémia – najmä u imunokompromitovaných pacientov,
• Chronická enterokolitída – výnimočne, ale môže imitovať Crohnovu chorobu.

Diagnostika

Diagnostika infekcie Yersinia enterocolitica je pomerne náročná, pretože symptómy sú nešpecifické a prekrývajú sa s inými ochoreniami. Na potvrdenie diagnózy sa používajú:

• Kultivácia stolice – štandardná metóda, avšak vyžaduje špeciálne podmienky pre rast Yersinie,
• PCR metódy – na priamu detekciu genetického materiálu baktérie,
• Sérologické vyšetrenia – najmä u neskorších alebo chronických foriem (napr. reaktívna artritída),
• Zobrazovacie vyšetrenia brucha (UZ, CT) – pri podozrení na mezenteriálnu lymfadenitídu.

V prípade zápalovej reakcie v pravom podbrušku je dôležité vylúčiť akútnu apendicitídu, najmä u detí a adolescentov.

Liečba

Vo väčšine prípadov je infekcia samoobmedzujúca, a teda si vyžaduje len podpornú liečbu:

• Hydratácia – perorálna alebo intravenózna pri výrazných hnačkách,
• Diéta – šetriaca, bez mliečnych výrobkov a ťažko stráviteľných potravín,
• Antipyretiká a lieky proti bolesti podľa potreby.

Antibiotiká sa odporúčajú len v závažnejších prípadoch alebo u rizikových skupín (imunokompromitovaní, systémové príznaky):

Pri reaktívnej artritíde sa podávajú nesteroidné antiflogistiká, prípadne imunosupresíva podľa závažnosti.

Prevencia

Prevencia infekcie spočíva najmä v dodržiavaní hygienických zásad a bezpečnosti potravín:

• Dôkladné tepelné spracovanie mäsa, najmä bravčového,
• Vyhýbanie sa nepasterizovanému mlieku a mliečnym výrobkom,
• Umytie ovocia a zeleniny pred konzumáciou,
• Zamedzenie kontaktu detí so zvieratami na bitúnkoch a farmách,
• Osobitná opatrnosť u osôb so zníženou imunitou.

Prognóza

Vo väčšine prípadov má infekcia Yersinia enterocolitica dobrú prognózu. Príznaky ustúpia v priebehu 1 – 3 týždňov bez trvalých následkov. Včasné rozpoznanie infekcie, správna podpora imunity a racionálne používanie antibiotík prispievajú k úspešnému zvládnutiu ochorenia.