Apendicitída (zápal slepého čreva)

30.05.2023

Zápal červovitého výbežku slepého čreva je najčastejšia náhla príhoda brušná. Asi 10 % populácie prekoná apendicitídu. Najviac sa vyskytuje u adolescentov. Je charakterizovaná typickým priebehom, ale ten sa vyskytuje len u 50 % prípadov. Samotný priebeh je ovplyvnený polohou appendixu a vekom pacienta. 

Príčiny

Presná etiológia ochorenia nie je známa. Za hlavnú príčinu sa považuje obštrukcia lúmenu slepého čreva stolicou alebo zhrubnutím lymfatického tkaniva alebo zriedkavo aj parazitmi. Rodinná anamnéza zvyšuje riziko rozvoja appendicitídy až 10 násobne.  

Následne dôjde k zvýšeniu tlaku, ktorý vedie ku ischémii a ulceráciám na sliznici čreva. Rozšírené priesvitu spôsobuje nauzeu (pocit na vracanie), vracanie a bolesť brucha. Podľa štádia zápalu appendixu odlišujeme viacero foriem:

  • katarálna forma
  • ulcerózna forma
  • flegmonózna forma
  • gangrenózna forma - v tomto štádiu hrozí riziko prasknutia, následkom čoho môže dôjsť k rozsiahlej peritonitíde (buď je ohraničená alebo difúzna). Peritonitídy je zápal peritonea, výstelky, ktorá vystiela dutinu brušnú.  

Klinický obraz 

Najtypickejšie opisovaný priebeh začína bolesťou v oblasti epigastria, je to oblasť brucha pod hrudnou kosťou. Bolesť postupne migruje do oblasti pravého podbruška. Bolesť je sprevádzaná nauzeou, nechutenstvom a dyspeptickým syndrómom. Bolesť môže spôsobovať ťažkosti s pohybom, chôdzou a zhoršuje sa pri kašli. Typicky je prítomná subfebrília, teplota v rozmedzí od 37,1 - 37,9 °C .  

Diagnostika

Ide o náhlu brušnú príhodu, veľmi častú, takže základom diagnostiky je klinický obraz pacienta. Dopomáha nám laboratórne vyšetrenie, kde sledujeme známky zápalu, ako je CRP, leukocytóza a prokalcitonín. Avšak negatívne výsledky diagnózu nevylučujú. Niekedy môže byť prítomná krv v moči. U žien vo fertilnom veku je nutné vylúčiť možnú graviditu!

Zo zobrazovacích metód využívame RTG snímkovanie dutiny brušnej, USG je ale najdôležitejšou metódou. Je možné ju urobiť aj tehotným a senzitivita vyšetrenia sa udáva na 90 %. Ak nastane situácia, že USG nie je dostačujúce, na rad prichádza CT vyšetrenie. CT sa najčastejšie využíva pri atypických priebehoch, pri posudzovaní prítomných abcesoch alebo pri podozrení na nádorové ochorenie. Možné je aj vyšetrenie magnetickou rezonanciou. 

Atypické formy apendicitídy 

  • Retrocekálna apendicitída - bolestivosť je prítomná na ľavom boku a je veľmi zriedkavá, môže imitovať akútnu divertikulitídu. 
  • Apendicitída u detí - do prvých dvoch rokov je zriedkavá, neskôr sa prejavuje ako u dospelých. Diagnostika je sťažená obťažnou spoluprácou s detským pacientom.
  • Apendicitída v tehotenstve - je to najčastejšia negynekologická urgencia počas gravidity. Najčastejšie môže vzniknúť v druhom trimestri. U tehotných je vyššie riziko vzniku perforácie. 
  • Apendicitída u starších ľudí - nemusí mať typické prejavy, mnohokrát sú zastreté inými ochoreniami. U geriatrov je signifikantne vyššie riziko perforácie ako u dospelých.

Liečba

Základnou terapiou apendicitídy je chirurgická liečba, pri ktorej dochádza k odstráneniu appendixu - appendektómia. Dnes sa najčastejšie vykonáva laparoskopicky, možný je ale aj laparotomický prístup. Pri laparoskopii sa vytvorí jeden malý rez v oblasti pupka veľkosti 2 cm a dve rany v dolnej časti brucha veľkosti približne 1 cm. Operácia trvá približne 1 hodinu. Rizikom takéhoto prístupu je, že nie je možné appendix oddeliť od okolia a je možné, že sa bude prejsť na laparotomický prístup. 

Pri laparotomickej metóde (otvorená) sa rana robí v pravom podbrušku. Rana sa potom po vrstvách zašíva. Jazva môže mať veľkosť 5 - 6 cm. Operácia trvá približne 1 hodinu. 

Po operácii je pacient zvyčajne 24 hodín nalačno a po obnovení črevnej peristaltiky sa postupne nasadzuje strava, začína sa tekutinami. Prepustenie z nemocnice je po úplnom tolerovaní pevnej stravy a ak dochádza k nekomplikovanému hojeniu. 

V prípade, že sa počas operácie zistí, že appendix zapálený nie je, napriek tomu je nutné ho odstrániť! Jazva, ktorá v okolí vznikne, môže neskôr spôsobiť, že ošetrujúci lekár bude predpokladať, že appendix je odstránený, a preto nebude predpokladať, že prítomné obtiaže môžu byť prejavom appendicitídy. 

Riziká operácie 

Medzi riziká zaraďujeme:

  • infekcia dutiny brušnej

  • vytvorenie abscesu (dutina vyplnená hnisom)

  • infekcia rany

  • vytvorenie zrastov medzi črevnými kľučkami

  • ileus - nepriechodnosť čreva

  • chronické bolesti brucha