Video · MEDI NOVINY: zdravotníctvo zrozumiteľne pre pacienta SEZÓNA 4 · EPIZÓDA 35

MEDI Noviny 19. 09. 2026 (AD)

Dobrý deň, vitajte pri MEDI NOVINÁCH na TV Doktor. Dnes sa pozrieme na zmeny, ktoré sa môžu dotknúť pacientov aj zdravotníkov. Ombudsman podporuje nové pravidlá pri úhrade liekov na výnimku. Nový model vzdelávania sestier 1+4 získal podporu Aliancie sestier a zdravotníkov Slovenska, stále však zostávajú otázky napríklad pri uznávaní kvalifikácie v zahraničí. Pozrieme sa aj na situáciu ambulancií, financovanie nemocníc či bezpečný prenos zdravotných údajov. A ukážeme vám aj nové možnosti robotickej chirurgie a diagnostiky epilepsie. Začíname.

19.09.2026

MEDI Noviny 19. 09. 2026 (AD)

Najskôr téma, ktorá môže byť zásadná pre pacientov odkázaných na liečbu, ktorú poisťovňa štandardne neuhrádza. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský podporuje novelu zákona, ktorá má zmeniť pravidlá úhrady liekov na výnimku. Podľa ombudsmana môže pacientom priniesť väčšiu právnu istotu a jednotnejšie pravidlá bez ohľadu na zdravotnú poisťovňu. Dnes pri liekoch na výnimku rozhodujú poisťovne podľa vlastných interných metodík. Novela má zaviesť zákonný rámec a po splnení stanovených podmienok by sa úhrada lieku na výnimku mala stať zákonným nárokom. Zmeny majú zároveň zvýšiť transparentnosť pri rozhodovaní, zrýchliť kategorizáciu liekov a zlepšiť dostupnosť generických a biologicky podobných liekov. Ombudsman vyzval parlament, aby sa novelou zaoberal už na začiatku aktuálnej schôdze. Vybrané ustanovenia by mohli začať platiť od prvého novembra 2026. Lieky na výnimku potrebujú najmä pacienti, ktorým štandardne hradená liečba nestačí alebo pre nich nie je vhodná. Nové pravidlá majú zabezpečiť, aby sa o porovnateľných prípadoch rozhodovalo podľa rovnakých kritérií a aby pacient vopred lepšie vedel, za akých podmienok môže mať na úhradu nárok.

Od dostupnosti liečby k ďalšiemu dlhodobému problému slovenského zdravotníctva – nedostatku sestier. Aliancia sestier a zdravotníkov Slovenska považuje smerovanie nového modelu vzdelávania 1+4 za správne. Po rokovaní s ministerstvom zdravotníctva to uviedla predsedníčka aliancie Jana Bittó Cigániková. Minister zdravotníctva Kamil Šaško zároveň zdôraznil, že popri vzdelávaní je potrebné zlepšovať aj pracovné podmienky zdravotníckeho personálu. Nový model podľa aliancie nemá znamenať nižšiu kvalitu vzdelania. Absolventi majú získať rovnaké kompetencie všeobecnej sestry a platiť pre nich majú rovnaké pravidlá odmeňovania. Otvorenou témou však zostáva uznávanie kvalifikácie v Európskej únii. Aliancia preto žiada aj možnosť pokračovať v bakalárskom štúdiu s uznaním časti odborných predmetov zo strednej zdravotníckej školy. Pilotné vzdelávanie sa začalo v septembri. Do šiestich tried sa zapojilo 248 študentov. Po deviatom ročníku základnej školy absolvujú desiaty ročník všeobecného vzdelávania a následne štyri roky odborného štúdia. Samotné otvorenie novej vzdelávacej cesty problém nedostatku sestier nevyrieši. Rozhodujúce bude aj to, či absolventi po skončení školy zostanú v slovenskom zdravotníctve. Preto sa spolu so vzdelávaním otvárajú aj otázky pracovných podmienok, odmeňovania a ďalšieho odborného rastu.

Personálne problémy sa netýkajú iba nemocníc. S nedostatkom lekárov a neistými podmienkami zápasia aj ambulancie. Účastníci okrúhleho stola o ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa zhodli, že sektor potrebuje systémové zmeny, jasnejšie pravidlá a stabilnejšie financovanie. Podľa údajov predstavených na rokovaní smeruje na Slovensku do ambulantnej starostlivosti 35,3 percenta úhrad určených na nemocničnú a ambulantnú starostlivosť. Priemer Európskej únie dosahuje 46,3 percenta. Problémom zostáva aj nedostatok lekárov a ich nepriaznivá veková štruktúra. Diskusia sa týkala aj poplatkov. Podľa účastníkov ich nemožno dlhodobo vyriešiť bez jasného stanovenia toho, na čo má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia. Asociácia súkromných lekárov preto predstavila návrh ambulantného semafora. Pacienti by sa podľa neho neposudzovali iba podľa poradia, ale najmä podľa zdravotného stavu a naliehavosti. Rokovania budú pokračovať s cieľom zlepšiť dostupnosť ambulantnej starostlivosti a stabilizovať podmienky pre jej poskytovateľov.

Jasnejšie pravidlá žiadajú aj nemocniční lekári. Lekárske odborové združenie chce, aby zákon určil nezávislého arbitra pre spory medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami. Podľa odborárov ide o posledný krok potrebný na zavedenie štandardizovaných zmlúv do praxe. Predseda LOZ Peter Visolajský pripomína záväzok z dohody s vládou z roku 2024. Povinnosť štandardizácie je podľa neho už v zákone a pripravený je aj návrh vzorovej zmluvy. Chýba mechanizmus na riešenie sporov. Ministerstvo podľa Visolajského navrhlo, aby túto úlohu plnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Odborári chcú, aby poisťovne uzatvárali transparentné a porovnateľné zmluvy už v budúcom roku. Štandardizácia má podľa LOZ priniesť jasnejšie pravidlá financovania nemocníc a podporiť ich finančnú stabilitu.

A pri financovaní zdravotníctva ešte zostaneme. Všeobecná zdravotná poisťovňa tvrdí, že súčasný prerozdeľovací mechanizmus nedostatočne zohľadňuje zdravotnú náročnosť jej poistencov. Podľa vlastného vyhodnotenia by pri ideálnom nastavení dostala za minulý rok približne o 83 miliónov eur viac. Za zdravotnú starostlivosť jedného poistenca zaplatila vlani v priemere 1 896 eur a za lieky a zdravotnícke pomôcky podľa svojich údajov o 626 miliónov eur viac ako obe súkromné poisťovne spolu. Generálny riaditeľ Matúš Jurových deklaroval pripravenosť poskytnúť dáta a diskutovať o úprave systému.

Bezpečnosť pacienta neurčujú iba financie. Dôležité je aj to, či má zdravotník v správnej chvíli všetky potrebné informácie. Asociácia na ochranu práv pacientov upozorňuje, že pri prechode pacienta medzi ambulanciou, nemocnicou a domácou liečbou sa môžu strácať dôležité zdravotné údaje. Od ministerstva preto žiada ešte v tomto roku začať prípravu celoštátneho systému hlásenia nežiaducich udalostí. Do konca roka 2027 chce pacientom aj lekárom sprístupniť aktuálny zoznam užívaných liekov v systéme ezdravie. Rovnaký prehľad by mal byť aj v prepúšťacej správe. Asociácia navrhuje tiež pravidelné vzdelávanie zdravotníkov v rozpoznávaní a hlásení pochybení. Osobitnou témou je umelá inteligencia. Pacient by mal podľa asociácie vedieť, ak bola pri jeho starostlivosti použitá, a mať možnosť odborného posúdenia výsledku človekom.

Od bezpečnosti liečby k prevencii. Na Slovensku sa začína národný skríning rizikových faktorov chronických neprenosných ochorení. Do projektu sa zapojí 3 600 ľudí vo veku od 18 do 64 rokov. Náhodne vybraných účastníkov oslovujú zdravotné poisťovne. Bezplatné vyšetrenie v Poradniach zdravia zahŕňa meranie krvného tlaku, BMI, analýzu zloženia tela, lipidový profil a glukózu. Účastníci dostanú aj individuálne poradenstvo. Úrad verejného zdravotníctva pripomína, že bezplatné služby Poradní zdravia sú dostupné aj ľuďom mimo národného skríningu.

A teraz zmena témy. Moderné technológie čoraz výraznejšie vstupujú aj do slovenských operačných sál. V bratislavskej nemocnici Bory uskutočnili podľa nemocnice prvú roboticky asistovanú operáciu ventrálnej hernie na Slovensku bez vstupu do brušnej dutiny. Pri zákroku chirurgovia pracujú medzi pobrušnicou a brušnou stenou a spevňujúcu sieťku umiestňujú mimo brušnej dutiny. Metóda rPeTEP môže podľa nemocnice priniesť šetrnejší pooperačný priebeh a nižšie riziko niektorých komplikácií. O jej vhodnosti však vždy rozhoduje chirurg podľa typu prietrže, predchádzajúcich operácií a zdravotného stavu pacienta.

Robotická chirurgia sa rozširuje aj vo verejnom sektore. V bratislavskej Nemocnici Ružinov spustili operačný systém da Vinci. Lekári ho využívajú v urológii, všeobecnej chirurgii, gynekológii a hrudníkovej chirurgii. Prístroj za tri milióny eur financovali z Plánu obnovy. Systém prenáša pohyby operatéra na nástroje zavedené do tela pacienta a umožňuje veľmi presnú manipuláciu aj detailné zobrazenie operačného poľa.

Nové technológie pomáhajú aj v diagnostike epilepsie. Nemocnica svätého Michala otvorila Centrum video EEG monitoringu. Určené je najmä pacientom s epilepsiou vrátane prípadov, keď záchvaty pretrvávajú napriek správne nastavenej liečbe. Video EEG spája záznam elektrickej aktivity mozgu s obrazom pacienta a pomáha lekárom určiť pôvod záchvatov. Nemocnica má podľa svojich informácií ako jediná na Slovensku 256-kanálový EEG systém, ktorý umožňuje detailnejšie lokalizovať epileptogénne ložisko. Výsledky môžu byť dôležité pri rozhodovaní o ďalšej liečbe vrátane neurochirurgického výkonu.

Nemocnica v Bojniciach otvorila novú centrálnu sterilizáciu za približne 4,2 milióna eur z Plánu obnovy. Pracovisko bude sterilizovať najmä nástroje pre operačné sály a kapacitne môže slúžiť aj okolitým zdravotníckym zariadeniam. Nemocnica získala aj viac ako desať miliónov eur na zníženie energetickej náročnosti viacerých svojich budov.

20

Fakultná nemocnica F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici zavádza profesionálny mentoring pre nových zdravotníckych pracovníkov. Prvých 43 zamestnancov už absolvovalo špecializovaný tréning. Mentori majú novým kolegom pomôcť počas adaptačného obdobia, pri zvládaní pracovných postupov, komunikácie aj stresových situácií. Nemocnica chce program postupne rozšíriť na všetky kliniky a oddelenia.

A teraz opäť k prevencii. Mamografický skríning absolvovalo vlani 91 246 žien vo veku od 45 do 75 rokov. Účasť na organizovanom skríningu však dosiahla iba 16,4 percenta. Rakovinu prsníka odhalili u 455 žien a prevažovali nádory v skorých štádiách. Približne tretina mala menej ako jeden centimeter. Organizácie Ružová stužka a Amazonky preto opäť upozorňujú na význam pravidelnej mamografie aj správneho výberu skríningového pracoviska. Ocenenie získalo aj pracovisko Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina, ktoré za prvých osem mesiacov roka vykonalo 4 033 vyšetrení.

Od prevencie rakoviny prsníka k srdcu. Slovenská nadácia srdca upozorňuje, že aj dýchavica môže mať srdcovú príčinu. Ak vznikne náhle alebo ju sprevádza tlak na hrudníku, modranie pier či kolaps, treba volať 155 alebo 112. Vysoký krvný tlak môže naopak roky prebiehať bez príznakov, preto je dôležité pravidelné meranie. K ochrane srdca prispieva pohyb, menej soli a nefajčenie. Dvadsiateho šiesteho septembra budú v bratislavskom Auparku preventívne merania a ďalšie aktivity sa uskutočnia dvadsiateho deviateho septembra pri príležitosti Svetového dňa srdca.

Pri bezpečnosti liečby ešte zostaneme. Štátny ústav pre kontrolu liečiv pripomína, že pri súčasnom užívaní viacerých liekov rastie riziko nežiaducich interakcií. Pacienti by mali poznať svoje lieky aj dávkovanie a kombinovanie predpísanej liečby s voľnopredajnými prípravkami či výživovými doplnkami konzultovať s lekárom alebo lekárnikom. Dôležité je aj hlásenie podozrení na nežiaduce účinky, ktoré pomáha odhaľovať nové bezpečnostné riziká.

A od bezpečnej liečby k situáciám, keď rozhodujú prvé minúty. Slovenský Červený kríž pri príležitosti Svetového dňa prvej pomoci pripomenul, že základné zručnosti by mal ovládať každý. Tohtoročnou témou je Prvá pomoc pre každého. Pozornosť sa venuje aj ľuďom utekajúcim pred konfliktmi či katastrofami. Prvá pomoc pritom neznamená iba ošetrenie zranenia. Dôležité je vedieť rozpoznať aj psychickú tieseň a podľa potreby človeka nasmerovať k ďalšej pomoci.

A teraz niekoľko kratších praktických správ.

Deti by mali pred odchodom do školy vypiť aspoň pohár vody. Úrad verejného zdravotníctva upozorňuje, že nedostatok tekutín sa môže prejaviť únavou, podráždenosťou, bolesťou hlavy či horším sústredením. Prednosť má čistá voda, prípadne nesladený čaj. Sladené nápoje úrad neodporúča.

Školská desiata by mala tvoriť približne pätnásť percent denného energetického príjmu dieťaťa. Vhodné je celozrnné pečivo, ovocie, zelenina či mliečne výrobky. Deti by mali jesť pravidelne a sladkosti by nemali nahrádzať plnohodnotné jedlo.

Organizácia Chuť žiť vyzýva školy, aby nevážili deti bez jasného odborného dôvodu, najmä nie verejne. Ak je meranie potrebné, má podľa organizácie prebiehať individuálne, v súkromí a bez verejného komentovania či porovnávania výsledkov. Osobitný ohľad treba venovať deťom s poruchou príjmu potravy alebo citlivým vzťahom k vlastnému telu.

Verejnosť môže do šestnásteho októbra hlasovať za Lekárnika roka 2026. Do finále postúpilo desať farmaceutov. Víťaz verejného hlasovania získa cenu Lekárnická osobnosť roka a samostatné ocenenie udelí aj odborná porota. Laureátov predstavia dvadsiateho deviateho októbra v Bratislave.

Na záver úspech troch vedkýň pôsobiacich na Slovensku. Laureátkami programu Pre ženy vo vede sa stali Ivana Šišoláková, Iryna Zabaikina a Radka Michalková. Ich výskum sa venuje novým diagnostickým metódam, analýze biologických dát a vývoju protinádorových látok. Všetky tri projekty spájajú vedecký výskum s možným praktickým využitím v medicíne.

A to je z dnešných MEDI NOVÍN všetko. Dnes sme sa venovali zmenám, ktoré môžu ovplyvniť dostupnosť liekov, vzdelávanie sestier aj fungovanie ambulancií a nemocníc. Pozreli sme sa aj na nové technológie v chirurgii a diagnostike a pripomenuli sme si význam prevencie a bezpečného užívania liekov. Ďakujem, že ste nás sledovali. Ďalšie informácie zo sveta zdravia a medicíny nájdete na TV Doktor. Majte príjemný deň a zostaňte s nami.

MEDI NOVINY: zdravotníctvo zrozumiteľne pre pacienta
Reklama
Medzi nami mamami
Používame súbory cookies pre zlepšenie funkčnosti našich stránok. Dodatočné súbory cookies používame na vykonávanie analýz používania webových stránok a na kontrolu účinnosti marketingových opatrení. Súhlas s používaním súborov cookies vyjadríte kliknutím na tlačidlo "Súhlasím".