Takmer 87 500 poistencov čakalo k 1. septembru 2026 na plánovanú ústavnú a jednodňovú zdravotnú starostlivosť. Vyplýva to z analýzy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Priemerná dĺžka čakania dosiahla 123 dní. Najdlhšie čakali deti do 17 rokov, v priemere 163 dní. Najviac návrhov na starostlivosť sa týkalo oftalmológie a ortopédie. Dominovali výkony na očiach, významnú časť tvorili aj náhrady kolenného a bedrového kĺbu. Pri približne 12 % návrhov bola prekročená lehota časovej dostupnosti. Išlo o 11 848 návrhov. V polovici týchto prípadov nebol dôvod prekročenia známy. Tam, kde ho identifikovali, išlo o nedostatok personálu, problémy s materiálno-technickým vybavením aj dôvody na strane poistencov. Pri číslach však treba odlišovať počet ľudí od počtu návrhov na starostlivosť. Niektorí poistenci čakajú na viacero výkonov súčasne. Údaj o 12 % preto nevyjadruje podiel zo spomínaných 87 500 ľudí. Pre pacienta zase priemerných 123 dní nepredstavuje konkrétny termín jeho zákroku. 

Ako dlho pacient čaká na špecialistu, chce ministerstvo zdravotníctva dôslednejšie sledovať pomocou elektronických výmenných lístkov. Návrh riešenia plánuje predstaviť do konca roka. Podľa štátneho tajomníka Michala Štofka mnohí lekári elektronické výmenné lístky nevystavujú napriek existujúcej povinnosti. Štát tak podľa neho nedokáže dostatočne kontrolovať, či sa pacient dostane k špecialistovi v riadnom termíne. Elektronický záznam umožňuje sledovať, kedy vznikla potreba vyšetrenia a ako dlho človek čaká. Práve na základe týchto údajov chce rezort nastaviť povinnosti poskytovateľov aj zdravotných poisťovní. Pripravuje tiež sankčné mechanizmy voči poskytovateľom, ktorí si povinnosť nebudú plniť. Cieľom je dostupnejšia špecializovaná ambulantná starostlivosť. 

Bezpečnosť na urgentoch sa opäť dostala do popredia po útoku na 23-ročnú sestru v bratislavskej nemocnici na Kramároch. Podľa nemocnice ju 13. októbra fyzicky napadol opitý muž. Polícia v prípade obvinila 63-ročného Rakúšana a prokurátor navrhol jeho vzatie do väzby. Ministerstvo zdravotníctva následne avizovalo minimálne štandardy bezpečnosti v nemocniciach. Chrániť majú personál aj pacientov, predovšetkým na urgentných príjmoch. Podľa ministra Kamila Šaška majú zahŕňať povinné panické tlačidlá aj bezpečnostné preškolenia zdravotníkov v spolupráci s ministerstvom vnútra. Minister zároveň rokuje s rezortom vnútra o ďalších možnostiach. Obnovenie protialkoholických záchytných izieb nepovažuje za ideálne riešenie. Práve ich zriadenie však patrí medzi požiadavky opozície aj Únie miest Slovenska. Obe strany vyzvali na účinné opatrenia na ochranu zdravotníkov. Pripravované pravidlá majú chrániť všetkých, ktorí sa na urgentnom príjme nachádzajú, nielen zamestnancov. Dôležité bude, ako sa ohlásené opatrenia premietnu do fungovania jednotlivých nemocníc. 

Ambulancie majú v roku 2027 dostať viac peňazí z úspor ministerstva zdravotníctva. Konkrétna suma má podľa štátneho tajomníka Michala Štofka vychádzať z ich oprávnených nákladov. Programová vyhláška by mohla byť hotová v novembri. Rezort zároveň obhajuje nový katalóg ambulantných výkonov. Podľa neho má podporiť podfinancované špecializácie a zvýšiť počet prvých vyšetrení pacientov. Samotný katalóg však neurčuje ceny. Výška úhrad zostáva predmetom dohody medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami. Slovenská lekárska komora a zástupcovia ambulancií považujú plánovaný rast výdavkov na zdravotnú starostlivosť približne o 540 miliónov eur za nedostatočný. Pre ambulantný sektor žiadajú ďalších 600 miliónov eur. Kritizujú aj nastavenie katalógu, ktoré podľa nich ohrozuje ekonomickú stabilitu ambulancií. Parlament posunul príslušnú novelu do 2. čítania. Podľa návrhu má ministerstvo nový zoznam vydať do 31. mája 2027 a účinný má byť od 1. júla 2027. 

Finančne udržateľné odmeňovanie lekárov žiada aj Asociácia nemocníc Slovenska. Každoročný rast miezd cez platový automat je podľa nej pre nemocnice čoraz väčšou záťažou. Asociácia tvrdí, že platy lekárov na Slovensku už presahujú priemernú úroveň v Česku. Jej prezident Marián Petko uvádza, že z budúcoročného navýšenia výdavkov na zdravotníctvo o 540 miliónov eur má smerovať 357 miliónov na mzdy. Nemocnice združené v asociácii podľa neho potrebujú minimálne 149 miliónov eur na zachovanie súčasného rozsahu starostlivosti. Vysoká garantovaná základná mzda podľa asociácie ponecháva iba malý priestor na odmeňovanie podľa výkonu, kvality alebo náročnosti práce. Zdôrazňuje, že jej cieľom nie je znižovanie platov. Žiada systém, ktorý zohľadní aj skúsenosti lekárov a nemocnice ho dokážu dlhodobo financovať. Na jeho príprave je pripravená spolupracovať.

Reformu liekovej politiky podpísal 20. októbra prezident Peter Pellegrini. Ministerstvo zdravotníctva od nej očakáva lepšiu dostupnosť inovatívnych liekov a jednoduchší prístup pacientov k liečbe. Novela má zaviesť jasné pravidlá schvaľovania nových liekov aj procesné lehoty. Upravuje podmienky vstupu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na trh. Menia sa aj podmienky úhrady liekov na výnimku. Súčasťou sú opatrenia proti nelegálnemu reexportu, teda vývozu liekov do zahraničia v rozpore s pravidlami. Posilniť sa má kontrola obchodovania s liekmi aj odhaľovanie falšovaných receptov. Úprava má odstrániť nejasnosti pri uplatňovaní zákona a zosúladiť slovenské pravidlá s právom Európskej únie a medzinárodnými štandardmi. Zákon nadobudne účinnosť 1. novembra 2026. Kľúčové zmeny sa však majú po doladení technických parametrov uplatňovať od januára 2027. Podpis zákona preto neznamená, že sa všetky nové pravidlá začnú používať okamžite.

A teraz priestor pre odborný pohľad na aktuálne dianie v zdravotníctve. V pravidelnej rubrike sa vám prihovorí profesor Róbert Babeľa, expert na oblasť zdravotníctva. Jeho komentár prinášame exkluzívne pre TV Doktor. 

Partner chce darovať obličku svojej manželke alebo manželovi, no vyšetrenia ukážu, že nie sú vhodnou dvojicou. V Banskej Bystrici pomohla túto prekážku prekonať výmena darcov medzi 2 manželskými pármi. Lekári Rooseveltovej nemocnice uskutočnili skríženú transplantáciu obličiek, ktorá dala 2 pacientom šancu na život bez dialýzy. Každý darca bol vhodný pre príjemcu z druhého páru. Namiesto priameho darovania partnerovi tak obličky putovali medzi pármi navzájom. Pracovisko podobný výkon zopakovalo prvýkrát od roku 2009. Obličky obom žijúcim darcom odobrali roboticky asistovaným spôsobom. Podľa nemocnice tento postup pri odberoch od žijúcich darcov využíva ako jediné centrum na Slovensku. Príprava trvala niekoľko mesiacov. Zahŕňala dôkladné vyšetrenia a posúdenie, či sú darcovia a príjemcovia navzájom vhodní z hľadiska imunitného systému. Spolupracovali pri nej lekári viacerých odborností. Práve výsledky vyšetrení ukázali, že výmena medzi pármi je možná. Podľa nemocnice prebehli zákroky aj následné pooperačné obdobie bez komplikácií. Všetci 4 sa majú dobre.

Pobyt blízkej osoby pri hospitalizovanom dieťati má byť podľa návrhu SaS dostupnejší. Poslanci Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký opäť predložili novelu, ktorá by od poplatku za pobyt oslobodila sprievodcov detí do 12 rokov. Podľa predkladateľov sprievodca v súčasnosti platí 3,30 eura denne. Oslobodenie sa týka napríklad detí do 3 rokov, maloletých pacientov podstupujúcich onkologickú liečbu či dojčiacej matky sprevádzajúcej hospitalizované dojča. Poslanci chcú okruh rozšíriť na všetkých sprievodcov detí do 12 rokov. Túto hranicu označujú za výsledok rokovaní s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Argumentujú tým, že prítomnosť blízkej osoby pomáha dieťaťu, zlepšuje výsledky liečby a môže znížiť náklady na starostlivosť. Pre rodičov je dôležité, že ide zatiaľ o návrh, nie o schválené rozšírenie výnimiek z poplatku.

Mladí ľudia sa majú naučiť skôr rozpoznať psychickú nepohodu a vedieť, ako na ňu reagovať. Vláda schválila 180 000 eur na projekt Psychologická prvá pomoc. O podpore rozhodla na výjazdovom rokovaní v Dubovom v okrese Turčianske Teplice. Financie dostane Úrad komisára pre deti, ktorý projekt zastrešuje. Gestorom má byť ministerstvo zdravotníctva. Podľa ministra Kamila Šaška vznikne prvá celoslovenská metodika psychologickej prvej pomoci. Vysvetliť má, ako v náročnej situácii komunikovať, na koho sa obrátiť a aké kroky podniknúť. Cieľom je nasmerovať človeka v kríze k odbornej pomoci. Projekt zahŕňa zážitkové vzdelávanie mladých lídrov, vzdelávaciu platformu prepájajúcu odborníkov a mladých ľudí aj preventívnu osvetovú kampaň. Osobitnú pozornosť má venovať menším obciam, kde môže byť odborná pomoc horšie dostupná.

Viac ako 1 000 medikov absolvuje v aktuálnom zimnom semestri prax v Nemocnici Bory. Bratislavská nemocnica má od septembra štatút univerzitnej nemocnice a rozšírila spoluprácu s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského. Vzniká v nej 7 kliník. Pokrývajú urgentnú a nukleárnu medicínu, gynekológiu a pôrodníctvo, chirurgiu, neurochirurgiu, urológiu a ušné, nosové a krčné lekárstvo. Podľa nemocnice má ísť o jediné klinické pracovisko na Slovensku so zázemím urgentného príjmu pre vzdelávanie budúcich urgentológov. Študenti môžu využívať edukačné centrum so simulátormi. K dispozícii majú tréningovú operačnú sálu, pôrodnícky simulátor aj tréningové pracovisko intenzívnej starostlivosti. Postupy si tak nacvičujú bez rizika pre pacienta. Prednostov nových kliník vyberú vo výberových konaniach, ktorých výsledky očakávajú v novembri. Praktická výučba v nemocnici prebieha od jej otvorenia v roku 2023.

V Košiciach sa pripravuje komplexná rekonštrukcia zdravotníckeho zariadenia Juh na Rastislavovej ulici. Trvať má 24 mesiacov. Podľa Košického samosprávneho kraja bude poliklinika počas prác fungovať bez zásadného obmedzenia služieb. Predpokladaná hodnota investície po rokovaniach klesla z 27,71 na 25,80 milióna eur s DPH. Úspora predstavuje takmer 1,91 milióna eur. Práce zahŕňajú zateplenie fasády a strechy, výmenu okien aj modernizáciu vykurovania, elektroinštalácie a zdravotechniky. Obnovia vnútorné priestory, osvetlenie aj kamerový systém. Náklady na energie sa majú znížiť minimálne o 50 % a energetické úspory budú garantované počas 14 rokov. Pacientom má orientáciu uľahčiť nová recepcia. Po dokončení obnovy pribudne rezervačný systém s elektronickým vyvolávaním. 

Pri príprave nového systému záchrannej zdravotnej služby chcú byť aj samosprávy. Združenie miest a obcí Slovenska žiada miesto v Komisii pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť, aspoň ako pozorovateľ. Jeho predseda Jozef Božik upozorňuje na neistotu a obáva sa prevahy záujmových skupín nad odbornými organizáciami, ak bude komisia aj rozhodovať. Za pravdepodobne najvýhodnejšie riešenie považuje štátnu záchrannú zdravotnú službu. Inšpiráciou by podľa neho mohol byť český model. Prehodnotenie fungovania integrovaného záchranného systému žiadajú aj odborári pri Záchrannej zdravotnej službe Bratislava. Poukazujú pritom na bezpečnostnú situáciu a ministrovi Kamilovi Šaškovi predložili vlastný model. Podpredsedníčka odborovej organizácie Zuzana Pukancová chce pokračovať v diskusii, v ktorej majú mať verejné záujmy prednosť pred súkromnými. Člen výboru Juraj Čierny zdôrazňuje potrebu priameho dosahu štátu na riadenie kritickej infraštruktúry.

Návaly tepla, nočné potenie, horší spánok alebo výkyvy nálad. Ťažkosti v období prechodu k menopauze nemusia ženy mlčky znášať. V Nemocnici svätého Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke vzniklo Univerzitné centrum pre menopauzu. Podľa Univerzitnej nemocnice Bratislava je prvé na Slovensku. Ženám v perimenopauze ponúkne komplexnú starostlivosť, ktorá prepája gynekológiu, internú medicínu aj mamodiagnostiku. Perimenopauza nie je choroba. Pri ťažkostiach je však dôležitá dôkladná diagnostika a vylúčenie iných príčin. Centrum ponúka diagnostiku perimenopauzy aj predčasnej menopauzy, individuálnu liečbu a sledovanie zdravotného stavu. Cieľom je zlepšiť kvalitu života a predchádzať osteoporóze či srdcovo-cievnym ochoreniam. Spolupráca s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského vytvára priestor aj na výskum, klinické štúdie a vzdelávanie. Starostlivosť sa tak nemá sústrediť iba na jednotlivý príznak, ale na zdravotný stav ženy v širších súvislostiach.

Na Slovensku žilo v roku 2025 viac ako 1 milión ľudí vo veku 65 a viac rokov. Podľa Štatistického úradu tvorili 19 % obyvateľstva a ich podiel dlhodobo rastie. Ženy predstavovali 59 % seniorov. Takmer 90 000 obyvateľov malo aspoň 85 rokov. Oproti roku 1996 sa ich počet zdvojnásobil. Za starnutím populácie je podľa úradu predlžovanie života a klesajúca pôrodnosť. Stredná dĺžka života pri narodení dosiahla u mužov 75 rokov a 7 mesiacov, u žien 81 rokov a 9 mesiacov. Aj vo vyššom veku ľudia uzatvárajú manželstvá a časť seniorov naďalej pracuje. Priemerný starobný dôchodok dosiahol ku koncu roka 2025 sumu 703 eur, medziročne o 3 % viac. Na pobyte s aspoň 1 prenocovaním sa vlani zúčastnilo takmer 362 000 seniorov.

Samostatnosť vo vyššom veku môže výrazne ovplyvniť zrak. Jeho zhoršovanie však netreba automaticky pripisovať starnutiu. Upozorňuje na to riaditeľka nemocnice v Bánovciach nad Bebravou Mina Bobocká. Medzi časté príčiny patria šedý a zelený zákal, zmeny na sietnici, cukrovka alebo zmena dioptrií. Ťažkosti často prichádzajú postupne. Senior prestáva čítať, menej chodí von alebo potrebuje pomoc s bežnými úkonmi. Horšie videnie môže sťažiť rozpoznanie prekážky aj odhad výšky schodu. Riziko rastie, ak sa pridajú problémy s rovnováhou, svalovou silou či pohyblivosťou. Podľa lekárky možno významnej časti zrakových poškodení predísť alebo ich liečiť. Dôležité sú pravidelné očné vyšetrenia a správna korekcia zraku. Pomôcť môžu aj úpravy doma: dostatočné osvetlenie a odstránenie prekážok, o ktoré by senior mohol zakopnúť.

Zlomenina po drobnom úraze môže byť prvým prejavom osteoporózy. Ochorenie spôsobuje úbytok kostnej hmoty a roky sa môže vyvíjať bez zjavných príznakov. Svetový deň osteoporózy, ktorý pripadol na 20. októbra, pripomenul význam starostlivosti o kosti počas celého života. Na Slovensku má osteoporózu viac ako 400 000 ľudí. Ženy tvoria 85 % pacientov a úbytok kostnej hmoty sa u nich výraznejšie zrýchľuje po menopauze. Varovnými signálmi môžu byť bolesti chrbta pri dlhšom státí, pokles výšky či hrbenie. Na diagnostiku slúži denzitometria, neinvazívne a bezbolestné vyšetrenie hustoty kostí. Pozornosť si zaslúži aj pokračovanie v liečbe. Odborníci analyzovali údaje takmer 17 000 slovenských pacientov nad 50 rokov, ktorí začali antiresorpčnú liečbu v rokoch 2018 až 2023. Po roku na pôvodnej liečbe zostávalo 50,7 % pacientov. Po 2 rokoch to bolo 34,4 %. Tí, ktorí pokračovali aj po roku, mali podľa analýzy o 16 % nižšie riziko osteoporotickej zlomeniny než pacienti, ktorí liečbu ukončili. Ani prekonaná zlomenina pritom neviedla k lepšiemu zotrvaniu na liečbe. Odborníci pripomínajú aj prevenciu. Základ pevných kostí sa buduje už v detstve a mladosti. Dôležité sú vyvážená strava, dostatok bielkovín, vápnika a vitamínu D aj pravidelný pohyb. Primeraný silový tréning podporuje tiež svaly a rovnováhu, a tým môže znižovať riziko pádov. Prezident Spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí Juraj Payer vyzdvihol 2. revíziu štandardného diagnostického a terapeutického postupu. Podľa neho je krokom k lepšej dostupnosti liekov a komplexnejšej starostlivosti.

Kliešte môžu zostať aktívne aj na jeseň. Úrad verejného zdravotníctva preto pripomína ochranu pri pobyte v prírode. Od začiatku roka do 11. októbra zaznamenali na Slovensku 2 807 prípadov lymskej boreliózy a 159 prípadov kliešťovej encefalitídy. Pri oboch ochoreniach ide o pokles oproti rovnakému obdobiu vlani. Hospitalizáciu potrebovalo 152 pacientov s boreliózou a 108 s encefalitídou. Pri 14 prípadoch encefalitídy zistili súvislosť s konzumáciou nepasterizovaných mliečnych výrobkov. Do prírody odborníci odporúčajú svetlé oblečenie s dlhými rukávmi a účinný repelent. Vyhýbať sa treba vysokej tráve a krovinám. Po návrate si prezrite celé telo. Prisatého kliešťa odstráňte čo najskôr a v nasledujúcich týždňoch sledujte zdravotný stav. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde možno podľa úradu začať kedykoľvek počas roka. Za najvhodnejšie označuje zimné mesiace.

Chystáte sa darovať krv a predtým plánujete saunu? Medzi týmito aktivitami si nechajte odstup. Národná transfúzna služba odporúča po návšteve sauny, kryokomory alebo solária počkať s darovaním krvi aspoň 24 hodín. Po saune môže byť telo dehydrované a krv hustejšia. Odber by tak podľa služby mohol byť náročnejší a hrozil by aj kolapsový stav. Saunu odporúča odložiť aspoň o 1 deň aj po darovaní krvi. Dôležité je zvýšiť príjem tekutín. Pravidelným darcom môže byť podľa transfúznej služby zdravý človek vo veku od 18 do 70 rokov. Nad 65 rokov potrebuje písomný súhlas všeobecného lekára. Prvodarcovia môžu mať od 18 do 65 rokov. Muži môžu darovať krv najviac 4-krát ročne, ženy 3-krát. Aktuálne usmernenia sú dostupné na webe Národnej transfúznej služby.

Na záver téma straty, o ktorej môže byť ťažké hovoriť. Občianske združenie Fórum života organizuje 24. ročník kampane Sviečka za nenarodené deti. Prebieha od 19. októbra do 8. novembra a vyvrcholí 2. novembra. Október je mesiacom povedomia o strate dieťaťa počas tehotenstva a krátko po narodení. Tohtoročnou témou kampane je tíšenie bolesti cez umenie sochy. Nadväzuje na predchádzajúce ročníky venované tancu, maľbe, poézii a hudbe. Fórum života na svojej mape Slovenska eviduje približne 130 pamätníkov a 19 hrobových miest. Podľa predsedníčky Marcely Dobešovej dávajú pamätníky či zapálené sviečky bolesti viditeľné miesto. Rodičom pripomínajú, že ich dieťa nie je zabudnuté a v strate nie sú sami. Zapojiť sa možno zapálením sviečky doma, na cintoríne alebo pri pamätníku, modlitbou či odkazom dieťaťu. Dostupná je aj virtuálna sviečka na webe kampane.

To boli dnešné MEDI Noviny. Hovorili sme o čakaní na starostlivosť, bezpečnosti v nemocniciach aj nových možnostiach liečby. Pripomenuli sme tiež, prečo si pozornosť zaslúžia zmeny zraku, zdravie kostí a psychická pohoda. Ďakujem, že ste boli s nami. Prajem vám pokojné dni a veľa zdravia. Dovidenia.