Približne 900 miliónov eur na výstavbu nemocníc. S takouto sumou počíta na rok 2027 minister zdravotníctva Kamil Šaško. Návrh rozpočtu podľa neho pokrýva zdroje potrebné na dokončovanie nemocničných projektov. Peniaze majú smerovať do Martina a Banskej Bystrice aj na nadstavbu detskej nemocnice v Košiciach. Počíta sa tiež s financovaním koncovej nemocnice Milana Rastislava Štefánika v bratislavských Vajnoroch a Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku. Na zdravotníctvo má celkovo ísť približne 11 miliárd eur. Významnou položkou zostávajú mzdy. Podľa ministra majú výdavky na ne medzi rokmi 2023 a 2027 vzrásť o 86 %. V rokoch 2027 až 2029 má na mzdy pribudnúť 1 miliarda eur. 

Zdravotnícke organizácie považujú navrhované peniaze na starostlivosť za nedostatočné. Slovenská lekárska komora žiada na rok 2027 najmenej 1 miliardu eur navyše. Spolu s ďalšími organizáciami požaduje dodatočných 600 miliónov eur pre ambulantný sektor a najmenej 375 miliónov pre ústavnú zdravotnú starostlivosť. Výhrady má aj k novému katalógu ambulantných výkonov. V súčasnej podobe podľa nej dostatočne nezohľadňuje odbornú náročnosť, potrebný personál ani reálne náklady ambulancií. Komora podporuje systémové riešenie poplatkov. Upozorňuje však, že ich obmedzovanie musí sprevádzať zodpovedajúce zvýšenie financovania. Na rovnaký problém poukazuje Zväz ambulantných poskytovateľov. Dodatočné zdroje pre ambulancie podľa neho nie sú v návrhu rozpočtu jasne vyčíslené ani garantované. Bez nich by nový zoznam výkonov iba prerozdelil existujúce peniaze. Zväz preto žiada, aby sa financovanie zabezpečilo ešte pred nastavením úhradových podmienok na rok 2027. 

Nemocnice zároveň čakajú na pravidlá ďalšieho oddlženia. Podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska Mariána Petka by malo prebehnúť v 1. štvrťroku 2027. Dlh nemocníc už podľa neho presiahol 1,5 miliardy eur. Asociácia žiada, aby sa o oddlženie mohli za rovnakých podmienok uchádzať štátne aj neštátne zariadenia. Systém a metodiku však zatiaľ nevidela. Petko upozorňuje, že chýba aj mechanizmus, ktorý by zabránil vzniku ďalších dlhov. Asociácia kritizuje tiež krátky čas na pripomienkovanie rozpočtu zdravotníctva. Jej viceprezident Igor Pramuk uvádza, že návrh počíta s navýšením o 540 miliónov eur. Z toho 357 miliónov predstavuje rast miezd a 149 miliónov potreby nemocníc združených v asociácii. Žiada preto jasne vyčleniť peniaze na zákonné povinnosti. Samotné splatenie starých záväzkov podľa predstaviteľov asociácie nestačí. Potrebné je riešiť aj podmienky ďalšieho hospodárenia. Podporujú tiež vyššie kompetencie sestier s bakalárskym alebo magisterským vzdelaním. Prevziať by podľa nich mohli časť ošetrovateľskej a zdravotnej starostlivosti, ktorú dnes zabezpečujú lekári.

Dieťa s psychickými ťažkosťami potrebuje pomoc včas a nemalo by ju stratiť ani po odchode z nemocnice. Na tom stojí nová koncepcia starostlivosti o duševné zdravie detí a mládeže. Rada vlády pre duševné zdravie ju 12. októbra jednohlasne schválila. Spoločný plán prepája zdravotníctvo, školstvo, sociálne veci, políciu aj justíciu. Zvýšiť má dostupnosť detských psychiatrov, psychológov a terapeutov v regiónoch. Profil dieťaťa má byť odborníkom dostupný so súhlasom rodičov. Koncepcia smeruje do medzirezortného pripomienkového konania a následne ju prerokuje vláda. Minister zdravotníctva Kamil Šaško očakáva aj jej schválenie parlamentom na jar 2027. 

Pri onkologickej liečbe môže byť rozhodujúci aj čas, ktorý pacient strávi čakaním. Slovenská myelómová spoločnosť preto žiada ministerstvo zdravotníctva urýchliť rozhodovanie o úhrade inovatívnej liečby. Na problém upozornila pri 20. výročí svojej činnosti. Mnohopočetný myelóm je zriedkavé nádorové ochorenie kostnej drene. Môže poškodzovať kosti a obličky, spôsobovať anémiu, teda málokrvnosť, aj opakované infekcie. Podľa spoločnosti pacienti čakajú na zaradenie inovatívnej liečby do systému úhrad v priemere až 16 mesiacov. Jednou z liečebných možností je CAR-T bunková terapia. Využíva upravené imunitné bunky samotného pacienta na boj proti nádorovým bunkám. Podľa pacientskej organizácie je v Česku dostupná pre vybraných pacientov s mnohopočetným myelómom. Na Slovensku pri tomto ochorení zatiaľ nie je štandardne hradená z verejného zdravotného poistenia. Organizácia upozorňuje, že počas čakania môže ochorenie postupovať. Pacient tak neskôr nemusí spĺňať podmienky na konkrétnu liečbu.

Na dostupnosť liečby nadviažeme aj odborným pohľadom. V pravidelnom komentári sa dnes liekovej politike venuje profesor Róbert Babeľa, expert na oblasť zdravotníctva. Jeho komentár vám prinášame exkluzívne pre TV Doktor. Nech sa páči.

Pokračujeme starostlivosťou o deti s rakovinou. Pri ich liečbe musí zostať v centre pozornosti konkrétne dieťa a jeho život po skončení terapie. Zdôraznil to odborník na detskú hematológiu a onkológiu Martin Schrappe, ktorý 12. októbra prednášal v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. Ako vedúci klinických štúdií ALL-BFM pomáhal rozvíjať liečebné postupy podľa individuálneho rizika pacienta a jeho odpovede na liečbu. V Bratislave priblížil vývoj liečby akútnej lymfoblastovej leukémie. Za dôležitú považuje nielen účinnosť, ale aj obmedzovanie záťaže a dlhodobých následkov liečby. Lekári majú sledovať, ako ju dieťa zvláda a čo bude potrebovať v ďalších rokoch. Prednostka kliniky Alexandra Kolenová pripomenula približne 20-ročnú spoluprácu s týmto odborníkom a kolegami v sieti BFM. Pomáha prenášať nové poznatky do starostlivosti o deti na Slovensku. Prednášku si vypočuli aj študenti medicíny.

Lepšie prepojiť jednotlivé kroky starostlivosti má aj program Misia Zdravie. Vláda na jeho pilotné opatrenia schválila v roku 2026 sumu 8 miliónov eur. V rokoch 2027 až 2030 má každoročne smerovať 15 miliónov. Peniaze poskytne ministerstvo školstva lekárskym fakultám Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Spolu s nemocnicami majú zlepšovať manažment cesty pacienta v onkológii, neurológii a kardiológii vrátane detských diagnóz. Overené riešenia sa majú postupne rozšíriť do regiónov. Program reaguje na vysoký počet odvrátiteľných úmrtí. Podľa predloženého materiálu zomrelo v roku 2023 na Slovensku 19 023 ľudí do 75 rokov na príčiny, ktorým bolo možné predísť prevenciou alebo včasnou a účinnou zdravotnou starostlivosťou. Misia Zdravie prepája výskum, vývoj a klinickú prax. Počíta s pokročilou diagnostikou, personalizovanou medicínou aj využitím umelej inteligencie. Najskôr má riešenia overiť v spolupráci fakúlt a nemocníc a následne ich preniesť ďalej.

Nemocnica svätého Jakuba v Bardejove ukončila obnovu a prístavbu hlavného monobloku. Investícia presiahla 14 miliónov eur. Financovali ju z Plánu obnovy a odolnosti, úveru aj vlastných zdrojov nemocnice. Obnovou prešli viaceré lôžkové oddelenia a jednotky intenzívnej starostlivosti. Pacienti majú k dispozícii najmä izby s 1 alebo 2 lôžkami a samostatným sociálnym zariadením. Vzniklo aj centrum jednodňovej zdravotnej starostlivosti pre všeobecnú a úrazovú chirurgiu a ortopédiu. Má vlastnú operačnú sálu. Po vybraných zákrokoch tak môžu pacienti odísť domov ešte v ten istý deň, ak to ich zdravotný stav umožňuje. Nemocnica získala nové operačné stoly, artroskopickú a laparoskopickú zostavu aj ultrazvukové prístroje. Obnova sa teda netýkala iba izieb, ale aj podmienok na vykonávanie zákrokov. Súčasťou boli tiež opatrenia na úsporu energií vrátane fotovoltaických panelov a slnečných kolektorov. Podľa projektu majú znížiť spotrebu energií minimálne o 30 %.

V Brezne sa rekonštrukcia ešte len začína. Nemocnica s poliklinikou obnovuje fyziatricko-rehabilitačné oddelenie. Investícia za vyše 2,6 milióna eur má pacientom priniesť nové priestory aj vybavenie. Pracovisko bude súčasťou Regionálneho centra integrovanej starostlivosti. Vznikne obnovou a prístavbou dlhodobo nevyužívanej budovy. Súčasné suterénne priestory už podľa nemocnice nevyhovujú pacientom ani zdravotníkom. Mesto financovalo projektovú dokumentáciu sumou 50 000 eur. Nemocnica získala viac ako 2,2 milióna eur z európskych zdrojov a takmer 183 000 eur zo štátneho rozpočtu. Dokončenie je naplánované na máj 2028. Vzniknú ambulancie a priestory na lymfodrenáž, kryoterapiu, laseroterapiu, teploterapiu aj elektroterapiu. Projekt zahŕňa tiež telocvičňu, priestory na individuálny telocvik a vodoliečbu. Počíta s novým zdravotníckym technickým vybavením a so 16 parkovacími miestami. 

Na mimoriadne udalosti sa pripravujú aj záchranári. Štátne záchranky v Bratislave a Košiciach získali 3 veľkokapacitné vozidlá. Slúžiť budú na prepravu zdravotníckeho a logistického materiálu, dopĺňanie zásob aj vytvorenie pracoviska na triedenie a ošetrenie pacientov. Investíciu za 1,58 milióna eur financovali z vlastných zdrojov. Vozidlá sú úvodným krokom k zavedeniu tímov špecializovaných činností. Podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška má byť celý systém hotový do konca roka 2027. Tímy majú sieť záchrannej zdravotnej služby dopĺňať, nie nahrádzať bežné výjazdové posádky. Koncepcia počíta s 3 základňami v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Pripravené budú na udalosti s veľkým počtom zasiahnutých ľudí aj na podporu evakuácie nemocníc a zariadení sociálnych služieb. Pomáhať majú tiež pri preprave osôb s podozrením na vysoko nebezpečnú nákazu a pri radiačných udalostiach. 

Dostupnejšiu cestu na vyšetrenie majú priniesť dotácie pre obce združené do centier zdieľaných služieb. Na vozidlá a defibrilátory si rozdelia takmer 900 000 eur. Podpora je určená najmä seniorom, imobilným občanom a ďalším zraniteľným skupinám. Získajú ju Gemerská Poloma, Giraltovce, Liptovský Hrádok, Margecany, Medzilaborce, Sabinov, Sečovce, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa a Veľké Kapušany. Jednotlivé príspevky sa pohybujú od takmer 65 000 do 95 000 eur. Peniaze poskytne ministerstvo zdravotníctva z výzvy na podporu ochrany práv pacientov na rok 2026. Vozidlá majú zabezpečovať prepravu na vyšetrenia vždy pre najmenej 3 združené obce. Pomoc sa tak nemá obmedziť iba na obec, ktorá dotáciu získala. Defibrilátory môžu pri náhlej zástave srdca pomôcť zachrániť život ešte pred príchodom záchranárov. Minister Kamil Šaško plánuje na pilotný projekt nadviazať ďalšou podporou regiónov.

Pružnejšie má po novom fungovať aj Pandemická komisia vlády Slovenskej republiky. Vláda 14. októbra schválila jej nový štatút. Zníži sa počet stálych členov a online zasadnutia budú rovnocennou formou rokovania. Komisia sa bude môcť schádzať podľa potreby. Podľa ministerstva zdravotníctva bolo jej doterajšie fungovanie organizačne aj časovo náročné. Pravidlá boli nepružné a možnosti elektronického rokovania obmedzené. Nový štatút umožní prizvať ďalších odborníkov podľa témy, ktorú bude komisia riešiť. Rezort od zmien očakáva jednoduchšiu organizáciu, nižšiu administratívnu záťaž a lepšie využitie odborných kapacít. Komisia má vďaka tomu pružnejšie reagovať na aktuálne potreby.

Parlament 14. októbra schválil aj návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2027 až 2029. Na rok 2027 počíta s príjmami nad 61 miliónov eur a výdavkami nad 38 miliónov. V roku 2028 majú príjmy presiahnuť 59 miliónov a výdavky 39 miliónov eur. Na rok 2029 sú plánované príjmy približne 58,5 milióna a výdavky 37,8 milióna eur. Rozpočet zohľadňuje aj zámer postaviť vlastnú budovu v Banskej Bystrici. Vhodné priestory v nej majú získať súdnolekárske a patologicko-anatomické pracovisko aj pobočka úradu. Úrad dohliada na poskytovanie zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti aj na verejné zdravotné poistenie. Jeho dohľad má podporovať finančnú stabilitu, výkonnosť a solidárnosť systému.

Do zoznamu omamných a psychotropných látok pribudnú 2-metylmetkatinón a 4-brómometkatinón, známe ako 2-MMC a 4-BMC. Novelu zákona v stredu 14. októbra podpísal prezident Peter Pellegrini. Ministerstvo zdravotníctva upozorňuje na riziko akútnych otráv, závažných komplikácií aj možných smrteľných následkov. Pri 4-BMC zaznamenali otravy s podozrením na vystavenie tejto látke. Podľa rezortu nemá známe uznané využitie v humánnej ani veterinárnej liečbe. Látka 2-MMC je syntetický katinón, ktorý stimuluje centrálny nervový systém. Jeho užívanie sa podľa ministerstva spája aj s nežiaducimi účinkami na srdce a cievy a s neurologickými či psychickými ťažkosťami. V niektorých štátoch Európskej únie zaznamenali úmrtia a akútne otravy s potvrdeným alebo pravdepodobným vystavením tejto látke.

Správa o preplatku zo zdravotnej poisťovne môže namiesto peňazí priniesť stratu úspor. Všeobecná zdravotná poisťovňa upozorňuje na podvodníkov, ktorí v jej mene posielajú falošné e-maily. Cez priložený odkaz sa snažia získať prístup k bankovým účtom. Poisťovňa preto vytvorila interaktívnu hru, v ktorej si ľudia môžu overiť, či rozpoznajú varovné znaky podvodu. Venuje sa phishingu, teda podvodným e-mailom, aj vishingu, čiže falošným telefonátom. Zahŕňa tiež podvodné správy cez SMS a sociálne siete. Tréningové otázky obsahujú opis situácie, reálny príklad a hlavný varovný znak. Hra je dostupná na webe poisťovne. Tá pripomína, že si treba vždy overiť, kto píše alebo volá. Ľudia nemajú prezrádzať PIN, heslo ani číslo platobnej karty. Pri platbách sa nemajú nechať tlačiť do rýchleho rozhodnutia. Dôležité je nerozhodovať sa iba podľa toho, za koho sa odosielateľ vydáva.

Polícia naďalej vyšetruje podozrenie z podvodného vyplácania peňazí na mobilné odberové miesta počas pandémie COVID-19. Prípad rieši Úrad boja proti organizovanej kriminalite. Vyšetrovateľ zatiaľ nepredložil prokurátorovi návrh na podanie obžaloby a podľa hovorkyne Ley Vilhanovej vykonáva ďalšie procesné úkony. Prípad sa týka ženy s iniciálami A. K., ktorú obvinili v auguste. Ako zamestnankyňa ministerstva zdravotníctva mala podľa obvinenia spôsobiť rezortu škodu takmer 1,8 milióna eur. Ministerstvo po obvinení uviedlo, že nemá bližšie informácie o priebehu vyšetrovania.

Jesenné podmienky si vyžadujú zvýšenú pozornosť aj na cestách. Polícia v 41. kalendárnom týždni zaznamenala 242 dopravných nehôd. Ťažko sa zranilo 9 ľudí a 4 zomreli. Oproti rovnakému obdobiu vlani pribudlo 16 nehôd, počet obetí však klesol z 12 na 4. Od začiatku roka do 11. októbra polícia eviduje 9 277 nehôd. Počet obetí je v celoročnom porovnaní medziročne vyšší o 44. Polícia preto vyzýva vodičov prispôsobiť jazdu tme, hmle a dažďu. Viditeľnosť je horšia a na mokrej vozovke sa predlžuje brzdná dráha. Pri spozorovaní zveri treba spomaliť a počítať aj s ďalšími zvieratami. Ak dôjde k zrážke, bezpečne odstavte vozidlo a skontrolujte, či sa niekto nezranil. Pred vystúpením si oblečte reflexnú vestu. Prekážku označte výstražným trojuholníkom a privolajte políciu na čísle 158. K zranenej zveri sa nepribližujte ani s ňou nemanipulujte.

S vykurovacou sezónou rastie riziko požiarov v domácnostiach. Hasičský a záchranný zbor pripomína pravidelnú údržbu vykurovacích zariadení, komínov a dymovodov. Medzi časté príčiny požiarov patria ich zlý technický stav, nesprávna inštalácia a obsluha. Čistenie a kontrolu komína preto odporúča zveriť odborne spôsobilej osobe. Kozub ani kachle s horiacim ohňom nenechávajte bez dozoru. V ich blízkosti nemajú byť odevy ani iné horľavé materiály. Na rozkurovanie nikdy nepoužívajte horľavé kvapaliny. Do zariadenia patrí iba palivo, na ktoré je určené. Spaľovanie odpadu a plastov zvyšuje riziko požiaru a znečisťuje ovzdušie. Pozornosť treba venovať aj popolu. Ukladajte ho do nehorľavej uzatvorenej nádoby a pred likvidáciou sa presvedčte, že úplne vychladol. Hasiči odporúčajú aj detektory dymu, ktoré môžu na požiar včas upozorniť. Ak už vznikne, čo najskôr opustite ohrozený priestor a volajte 150 alebo 112.

To boli dnešné MEDI Noviny. Hovorili sme o financovaní zdravotníctva, pomoci deťom s psychickými ťažkosťami aj o tom, prečo pri dostupnosti liečby rozhoduje čas. Pripomenuli sme tiež praktické kroky, ktorými môžeme chrániť zdravie a bezpečnosť v každodennom živote. Ďakujem za pozornosť. Prajem vám pokojné dni a veľa zdravia. Dovidenia.