Video · MEDI NOVINY: zdravotníctvo zrozumiteľne pre pacienta SEZÓNA 4 · EPIZÓDA 41

MEDI Noviny 30. 10. 2026 (AD)

Dobrý deň, vítam vás pri MEDI Novinách TV Doktor. Útoky na zdravotníkov prinášajú nové bezpečnostné opatrenia. Pozrieme sa, ako majú fungovať a prečo nemocnice žiadajú rovnakú ochranu bez ohľadu na zriaďovateľa. Priblížime aj zmeny v myjavskej nemocnici, ktorá zatvorí pôrodnicu. Venovať sa budeme onkologickej prevencii, novej možnosti liečby myómov aj psychickým ťažkostiam, s ktorými netreba zostať osamote. Pripomenieme tiež riziká respiračných infekcií a zmeny pre darcov krvi.

30.10.2026

« Predchádzajúca epizóda

MEDI Noviny 30. 10. 2026 (AD)

Pri urgentných príjmoch sa posilňuje policajná ochrana. Minister zdravotníctva Kamil Šaško zároveň nariadil riaditeľom štátnych nemocníc zaviesť bezpečnostné opatrenia. Reaguje na opakované útoky na personál. Čo sa má na pracoviskách zmeniť? Tiesňové tlačidlá majú byť prepojené s pultom centrálnej ochrany alebo bezpečnostnou službou. Po ich stlačení sa má spustiť aj zvukový alarm. Určení zamestnanci absolvujú praktické školenia. Majú sa naučiť včas rozpoznať riziko, upokojiť konflikt, privolať pomoc a chrániť sa pri ohrození. Ministerstvo pripravuje aj posilnenie fyzickej ochrany a zásahových tímov. Počíta tiež s kamerovým dohľadom nad vstupmi a verejnými priestormi rizikových pracovísk. Cieľom je ochrana zdravotníkov aj pacientov. Opatrenia prichádzajú po 2 októbrových útokoch v Bratislave. Na Kramároch 13. októbra opitý muž fyzicky napadol 23-ročnú sestru. Na ružinovskom urgente 23. októbra ďalší muž zaútočil na 2 zamestnancov nemocnice. Jeden z nich utrpel zranenie tváre. Polícia v tomto prípade zadržala 34-ročného občana Írska. Obaja muži sú podľa polície vyšetrovaní väzobne. Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil opakované napadnutia za potvrdenie systémového zlyhania ochrany zdravotníkov. Ministerstvá zdravotníctva a vnútra 26. októbra podpísali memorandum o spolupráci. O deň neskôr navštívili minister Kamil Šaško a policajná prezidentka Jana Maškarová v noci urgentný príjem v Ružinove. Podľa ministra si riešenie vyžaduje priamu spoluprácu polície, rezortu vnútra a vedenia nemocníc. Ochrana sa teda nemá obmedziť iba na technické vybavenie. Súčasťou má byť aj privolanie pomoci a zásah pri ohrození.

Rovnakú ochranu však potrebujú všetky urgentné príjmy. Upozorňuje na to Asociácia nemocníc Slovenska. Posilnenie bezpečnosti víta, ale kritizuje, že nariadené opatrenia sa týkajú iba štátnych nemocníc. Podľa jej prvého viceprezidenta Igora Pramuka nemôže bezpečnosť zdravotníkov a pacientov závisieť od toho, kto nemocnicu vlastní. Asociácia preto žiada, aby sa riešenie vzťahovalo aj na ostatné zariadenia. Zároveň upozorňuje, že s ňou ministerstvo o tejto téme nerokovalo. Minister Kamil Šaško označuje riešenie ochrany v súkromných nemocniciach za zložitejšie. Deklaruje však, že s nimi chce rokovať. Otvorenou otázkou tak zostáva, ako sa pripravované bezpečnostné štandardy dostanú aj do zariadení mimo priamej pôsobnosti rezortu. Požiadavkou asociácie je, aby zdravotníci aj pacienti dostali porovnateľnú ochranu bez ohľadu na zriaďovateľa.

Do diskusie vstupuje aj opozičná SaS. Žiada upraviť legislatívu tak, aby umožnila zriaďovanie protialkoholických záchytných izieb. Poslanec Tomáš Szalay tvrdí, že by mohli odbremeniť urgentné príjmy a zvýšiť bezpečnosť personálu aj pacientov. Ministra Kamila Šaška vyzýva na zmenu zákona z roku 1996. Súčasné pravidlá podľa neho vznik takýchto izieb prakticky neumožňujú. Szalay kritizuje aj časový plán bezpečnostných opatrení. Odmieta, aby sa zodpovednosť za bezpečnosť prenášala na zdravotníkov prostredníctvom školení asertivity alebo kurzov sebaobrany. Ministerstvo pritom praktické školenia predstavuje ako súčasť širšieho súboru opatrení spolu s tiesňovými tlačidlami, fyzickou ochranou a spoluprácou s políciou. Záchytné izby zostávajú požiadavkou opozície. Nejde o oznámenie, že sa už začali zriaďovať.

Skúsenosti s agresiou majú aj mimo Bratislavy. Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach potvrdila, že jej zamestnanci v minulosti čelili útokom. Na urgentnom príjme podľa nemocnice neevidujú fyzické napadnutia. Personál tam však zažil slovné útoky a vyhrážky. K fyzickým napadnutiam došlo na psychiatrickom a neurologickom oddelení. Zamestnanci sú poučení, aby pri incidente bezodkladne kontaktovali políciu. Špeciálne bezpečnostné prvky nemocnica zatiaľ nemá a nedisponuje ani panickými tlačidlami. Možnosti posilnenia ochrany podľa svojho vyjadrenia priebežne vyhodnocuje. Jej skúsenosti zároveň ukazujú, že otázka bezpečnosti sa netýka iba urgentných príjmov.

Významná zmena čaká pacientky na Myjave. Nemocnica s poliklinikou ukončí k 1. decembru 2026 prevádzku pôrodnice a novorodeneckého oddelenia. Dôvodom je podľa nemocnice klesajúci počet pôrodov a potreba prispôsobiť kapacity potrebám regiónu. V roku 2024 tam zaznamenali 262 pôrodov. V roku 2025 ich bolo 168 a tento rok nemocnica očakáva približne 160. Pre budúce matky je teraz najdôležitejšie, ako bude zabezpečená nadväzujúca starostlivosť. Pacientky s termínom pôrodu po ukončení prevádzky chce nemocnica kontaktovať individuálne. Sľubuje včasné informovanie a zachovanie kontinuity starostlivosti. Zatvorenie pôrodnice však neznamená ukončenie celej gynekologickej starostlivosti. Gynekológia zostane zachovaná v upravenom režime s jednodňovou zdravotnou starostlivosťou. Pacientky, ktoré už majú naplánované vyšetrenia alebo výkony do konca roka, má nemocnica ošetriť podľa pôvodného plánu. Pripravuje aj spoločný chirurgický celok. Pod jednotným vedením má prepojiť chirurgickú, gynekologickú, urologickú, ortopedickú starostlivosť a ušné, nosové a krčné lekárstvo. Cieľom je posilniť fungovanie týchto pracovísk a ich odborný rozvoj. Pre pacientky je preto dôležité rozlišovať medzi ukončením pôrodov a novorodeneckej starostlivosti a službami, ktoré nemocnica naďalej zachová.

Pozvánka na onkologický skríning je príležitosťou odhaliť ochorenie včas. Národné centrum zdravotníckych informácií však upozorňuje, že účasť na vyšetreniach treba zvýšiť. Jednotlivé programy sú určené rôznym vekovým skupinám a využívajú odlišné vyšetrenia. Na mamografický skríning zdravotné poisťovne pozývajú ženy od 45 do 74 rokov. Určený je ženám bez príznakov. Podľa Národného onkologického inštitútu dosiahla detekčná miera 5 zachytených zhubných nádorov na 1 000 vyšetrených žien. Tento údaj opisuje nálezy medzi ženami, ktoré skríning absolvovali, nie počet ochorení v celej populácii. Pri skríningu rakoviny krčka maternice využije pozvánku približne 19 % žien. Pozývané sú ženy vo veku od 23 do 64 rokov. Ďalší program sa zameriava na rakovinu hrubého čreva a konečníka. Je určený mužom aj ženám od 50 do 75 rokov. Využíva test na skryté krvácanie v stolici alebo skríningovú kolonoskopiu. Dôležitá je aj nadväznosť vyšetrení. Ak je výsledok testu na krvácanie pozitívny, treba absolvovať následnú kolonoskopiu. Odovzdaním testu sa teda v takom prípade vyšetrovací postup nekončí. Slovensko pripravuje aj skríning rakoviny pľúc. Pilotný skríning rakoviny prostaty sa má začať v Prešovskom a Banskobystrickom samosprávnom kraji. Ide o pripravované rozšírenie, nie o oznámenie, že oba nové programy už plošne fungujú.

Na jeseň vyhľadáva psychiatrickú starostlivosť viac poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V auguste 2025 navštívilo psychiatrickú ambulanciu takmer 80 000 jej poistencov. V októbri ich bolo takmer 91 000. Nárast vidieť aj medzi deťmi a mladistvými do 18 rokov. V auguste ich prišlo vyše 3 300, v októbri takmer 4 700. Ide o údaje tejto poisťovne za rok 2025, nie o aktuálny počet všetkých pacientov na Slovensku. Medzi najčastejšie vykazované diagnózy patria úzkostné poruchy, depresívne epizódy a opakujúca sa depresívna porucha. Poisťovňa odporúča neodkladať odbornú pomoc, ak ťažkosti pretrvávajú alebo výrazne zasahujú do každodenného fungovania. Dôvodom na rozhovor s odborníkom môžu byť aj problémy so spánkom, náročné vzťahy či strata blízkeho človeka. Vyhľadanie pomoci nemusí znamenať, že človek má závažnú duševnú poruchu. Odborník môže byť oporou aj pri zvládaní náročného životného obdobia. Prostredníctvom benefitu Psychológ+ poisťovňa ponúka konzultácie s psychológom telefonicky aj online.

14

Pokračujeme novou možnosťou liečby myómov maternice. Fakultná nemocnica Agel Košice-Šaca zaviedla rádiofrekvenčnú abláciu. Miniinvazívnu metódu ponúka vybraným pacientkam s malými myómami. Vyškolený tím už vykonal prvé zákroky. Myómy sú nezhubné nádory svalovej vrstvy maternice. Môžu spôsobovať silné krvácanie, bolesti alebo tlak v panve. Podľa lekárky Zuzany Ballovej závisí výber liečby od ťažkostí pacientky, veľkosti a uloženia myómov aj od toho, či žena plánuje tehotenstvo. Ako nový postup funguje? Lekár pri ablácii myóm nevyrezáva. Jeho tkanivo cielene tepelne ošetrí. Myóm sa má následne postupne zmenšovať, čo môže zmierniť krvácanie aj ďalšie problémy. Metóda má však aj dôležitú odlišnosť oproti chirurgickému odstráneniu. Pri samotnej ablácii sa nezískava tkanivo na histologické vyšetrenie, teda na jeho posúdenie pod mikroskopom. Ani táto možnosť preto nie je univerzálnym riešením pre každú pacientku. O vhodnom postupe rozhoduje individuálne posúdenie jej stavu. Ženy môžu možnosti liečby konzultovať v indikačnej poradni gynekologickej ambulancie každý utorok a štvrtok od 9:30 do 13:00. Práve konzultácia má pomôcť určiť, či je pre konkrétnu pacientku vhodná nová metóda alebo iný postup.

Dlhodobé nadmerné zaťažovanie končatín zostáva najčastejšou príčinou uznaných chorôb z povolania. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií tvorilo v roku 2025 až 60 % nových prípadov. Celkovo na Slovensku uznali 309 nových prípadov chorôb z povolania, medziročne o 27 % menej. Polovica pripadla na priemyselnú výrobu. Ťažba a dobývanie aj zdravotníctvo a sociálna pomoc mali zhodne po 17 %. Viac ako polovicu ochorení diagnostikovali ľuďom vo veku od 50 do 59 rokov. Medzi najčastejšími diagnózami boli syndróm karpálneho tunela, laterálna epikondylitída v oblasti lakťa a syndróm manžety rotátorov v oblasti ramena. Po ochoreniach z nadmerného zaťažovania nasledovali infekčné a parazitárne choroby, najmä svrab. Ďalšou skupinou boli choroby spôsobené vibráciami. Najviac uznaných prípadov podľa sídla organizácie zaznamenali v Košickom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Pri hodnotení týchto čísel je dôležité, že ide o uznané choroby z povolania. Štatistika teda nehovorí o všetkých zdravotných ťažkostiach pracujúcich ľudí, ale o prípadoch zaradených do tejto evidencie.

Respiračné ochorenia na Slovensku opäť pribúdajú. V 43. kalendárnom týždni vzrástla chorobnosť na akútne respiračné ochorenia oproti predchádzajúcemu týždňu o 2,7 %. Pri chrípke a chrípke podobných ochoreniach bol nárast 5,9 %. Úrad verejného zdravotníctva evidoval 41 421 akútnych respiračných ochorení. Najvyššia chorobnosť bola v Prešovskom a najnižšia v Trnavskom kraji. Chrípku a chrípke podobné ochorenia hlásili v 4 080 prípadoch. Pri tejto skupine bola najvyššia chorobnosť v Nitrianskom a najnižšia v Košickom kraji. V oboch skupinách ochorení boli najviac zasiahnuté deti do 5 rokov. Pre chorobnosť prerušili vyučovanie v 17 materských a 8 základných školách. Epidemiológovia zaznamenali aj 1 prípad ťažkého akútneho respiračného ochorenia. Išlo o muža vo veku 65 rokov a viac z Trnavského kraja.

Vysoký záujem o očkovanie hlási Vakcinačné centrum Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach. Za 3 týždne podľa nemocnice zaočkovali proti chrípke alebo COVID-19 celkovo 2 172 pacientov. Pre nedostatok chrípkových vakcín 21. októbra nedokázali zaočkovať všetkých záujemcov. Následne zabezpečili takmer 1 000 ďalších dávok. Nemocnica v oznámení z 23. októbra uviedla, že očkovanie plánuje počas týždňa od 26. do 30. októbra. Po tomto termíne však upozornila na pravdepodobný výpadok očkovania proti chrípke až do polovice novembra. Vakcín proti COVID-19 má podľa svojho vyjadrenia dostatok. Pred návštevou si preto overte aktuálnu dostupnosť a podmienky konkrétneho termínu na webe nemocnice. Záujemcovia nepotrebujú výmenný lístok. Centrum však nepodáva vakcíny, ktoré si pacienti prinesú sami. Ľudia s oslabenou imunitou majú vyhradené osobitné termíny. Očkovanie je dobrovoľné a podľa nemocnice plne hradené zdravotnými poisťovňami.

Práve respiračné infekcie môžu zhoršiť stav seniorov s chronickými ochoreniami. Upozorňuje na to primárka oddelenia dlhodobo chorých nemocnice v Handlovej Miriam Kvostková. Rodina by si preto mala všímať nielen prejavy infekcie, ale aj zmeny v každodennom fungovaní staršieho človeka. Pri srdcovom zlyhávaní sú varovaním zhoršujúca sa dýchavičnosť, opuchy dolných končatín, únava alebo rýchly nárast telesnej hmotnosti. U ľudí s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc treba venovať pozornosť zhoršeniu kašľa a zmene hlienu. Seniori s cukrovkou majú kontrolovať hladinu cukru v krvi podľa odporúčaní lekára a sledovať aj stav svojich chodidiel. Základom sú podľa lekárky pravidelné užívanie liekov, primeraný pohyb, dostatočná výživa a ochrana pred infekciami. Dôležité sú však aj menej nápadné zmeny. Náhla zmätenosť, nezvyčajná ospalosť či pokles sebestačnosti môžu byť prvými prejavmi infekcie alebo iného akútneho zdravotného problému. Ak človek zrazu nezvláda to, čo predtým dokázal, netreba to automaticky pripisovať veku. Podľa lekárky je podstatné včas vyhľadať odbornú pomoc a zhoršenie stavu nepodceňovať.

Kedy pri respiračnom ochorení volať záchranárov? Záchranná služba Zamed upozorňuje najmä na poruchu vedomia, závažné problémy s dýchaním alebo srdcovou činnosťou a náhlu neznesiteľnú bolesť. V takýchto situáciách treba volať 155. Neliečené respiračné ochorenie môže podľa záchranárov viesť k vážnemu zápalu pľúc alebo postihnúť aj srdce. Najviac ohrození sú seniori, chronicky chorí a ľudia s oslabenou imunitou. Človeku, ktorý má ťažkosti s dýchaním a je pri vedomí, pomôžte zaujať sed alebo polosed podľa toho, čo mu vyhovuje. Snažte sa ho upokojiť, uvoľnite oblečenie na hrudníku či v páse a vyvetrajte. Tieto kroky však pri vážnom stave nenahrádzajú privolanie pomoci. Zamed pripomína aj prevenciu: pravidelné umývanie rúk a vyhýbanie sa kontaktu s chorými. V hromadnej doprave a obchodných centrách odporúča rúško. Používať by ho mali aj ľudia s príznakmi, aby infekciu nešírili ďalej. Dôležité sú tiež dostatok spánku a zdravý životný štýl.

Na záver informácia pre darcov krvi, ktorí si plánujú odber na december. Národná transfúzna služba dočasne skráti hodiny na darovanie celej krvi. Od 1. do 30. decembra budú odbery prebiehať od 7:00 do 12:00. Odbery krvnej plazmy a krvných doštičiek zostanú od 7:00 do 14:00. Na Silvestra budú centrá otvorené do 10:00. Prečo služba upravuje režim? Pred koncom roka býva vysoký záujem darcov, no nemocnice počas sviatkov obmedzujú plánované operácie a potrebujú menej transfúznych liekov. Darcovia by preto mali sledovať aktuálne zásoby krvi. Pri dostatočných zásobách transfúzna služba prosí ľudí s pozitívnym Rh faktorom, aby zvážili darovanie až začiatkom nového roka. Naďalej však potrebuje darcov s negatívnym Rh faktorom, najmä s krvnou skupinou 0 negatív. Nejde teda o všeobecnú výzvu, aby všetci darovanie odložili. Rozhodujúca je aktuálna potreba jednotlivých krvných skupín. V decembri navyše dostanú prednosť objednaní darcovia. Termín si možno rezervovať cez web, mobilnú aplikáciu alebo telefonicky. Neobjednaným darcom nemusí byť z kapacitných a prevádzkových dôvodov možné krv odobrať. Overením zásob a rezerváciou termínu sa preto dá predísť zbytočnej návšteve odberového centra.

To boli dnešné MEDI Noviny. Venovali sme sa ochrane zdravotníkov, zmenám v nemocniciach aj vyšetreniam, ktoré môžu pomôcť odhaliť ochorenie včas. Pripomenuli sme tiež, kedy pri psychických či telesných ťažkostiach neodkladať odbornú pomoc. Ďakujem, že ste boli s nami. Prajem vám pokojné dni a veľa zdravia. Dovidenia.

MEDI NOVINY: zdravotníctvo zrozumiteľne pre pacienta
Reklama
Diagnózy
Používame súbory cookies pre zlepšenie funkčnosti našich stránok. Dodatočné súbory cookies používame na vykonávanie analýz používania webových stránok a na kontrolu účinnosti marketingových opatrení. Súhlas s používaním súborov cookies vyjadríte kliknutím na tlačidlo "Súhlasím".