Dobrý deň, sledujete MEDI NOVINY na TV Doktor.

Dnešné vydanie bude letné a praktické. Zameriame sa na to, ako zvládnuť horúčavy bez zbytočného rizika, prečo ochrana pred slnkom nepatrí iba na dovolenku, ako rozpoznať úpal a kedy už volať záchranku. Povieme si aj to, koľko tekutín počas horúcich dní naozaj potrebujeme, prečo nikdy nenechávať dieťa ani psa v aute a ako si overiť kvalitu vody pred kúpaním. Nebude chýbať ani prevencia salmonely, správne skladovanie liekov v horúčavách či výzva darovať krv ešte pred dovolenkou. V druhej časti relácie sa pozrieme aj na očkovanie proti chrípke v lekárňach, výzvu odborníkov k prevencii HIV, bezpečnosť nemocníc a škôl či kúpeľnú liečbu.

Leto prináša viac pohybu vonku, kúpanie, dovolenky aj dlhšie dni na slnku. Odborníci však pripomínajú, že ochrana pred slnkom by nemala byť len dovolenkovou témou. Podľa najnovších dát používa ochranný faktor SPF každý deň len 4 percentá ľudí. Takmer deväť z desiatich Slovákov si pokožku nechráni pravidelne. Približne štvrtina populácie nepoužíva SPF nikdy a asi 40 percent ľudí ho používa iba počas leta. Dermošpecialistka Veronika Blahová upozorňuje, že mnohí ľudia vnímajú SPF len ako produkt k moru alebo na kúpalisko. UV žiarenie však pôsobí na pokožku každý deň. Jeho účinky sa v koži kumulujú celé roky. Pretrvávajú aj mýty o opaľovaní. Až osem z desiatich ľudí považuje opálenú pokožku za atraktívnu a väčšina ju stále spája so zdravím. Odborníci však hovoria jasne: zdravé opálenie neexistuje. Opálenie je obranná reakcia kože na poškodenie UV žiarením. SPF by sme mali naniesť aspoň 20 minút pred pobytom na slnku a počas dňa ho opakovať každé dve až tri hodiny. Prečo je to dôležité? Slnko nepôsobí len vtedy, keď sa cielene opaľujeme. Na pokožku dopadá aj pri chôdzi po meste, pri športe, počas práce vonku či pri bežnom presune. Riziko je v tom, že poškodenie kože nemusíme vidieť hneď. Účinky UV žiarenia sa sčítavajú postupne. Pre pacienta to znamená jednoduchú rutinu. Ráno použiť ochranný faktor, pri dlhšom pobyte vonku ho obnovovať a nespoliehať sa na to, že pokožka si na slnko „zvykne“. Dôležitá je aj pokrývka hlavy, vzdušné oblečenie, tieň a obmedzenie pobytu na priamom slnku v najteplejších hodinách dňa.

Pri vysokých teplotách rastie aj riziko úpalu a prehriatia organizmu. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby preto pripomína, ako pomôcť človeku, ktorému horúčava spôsobila zdravotné ťažkosti. Základom je dostať postihnutého čo najskôr do tieňa alebo na chladnejšie miesto. Treba mu uvoľniť tesné oblečenie a začať telo ochladzovať. Ak je človek pri vedomí, tekutiny mu podávame po malých dúškoch. Nie naraz a nie príliš rýchlo. Potom by mal oddychovať a jeho stav treba sledovať. Linku 155 treba volať vtedy, ak je človek v bezvedomí, je zmätený, nereaguje, má kŕče, opakovane vracia alebo má veľmi vysokú teplotu, ktorá nereaguje na lieky znižujúce teplotu. Pomoc treba volať aj vtedy, ak sa stav zhoršuje. Prevencia je jednoduchá, ale treba ju dodržať: dostatok nealkoholických tekutín, pokrývka hlavy, ľahké oblečenie, ľahšia strava a menej pobytu na priamom slnku počas najhorúcejšej časti dňa.

Počas horúčav by mal dospelý človek denne vypiť približne dva až tri litre tekutín. Úrad verejného zdravotníctva pripomína, že základom pitného režimu má byť čistá pitná voda. Piť treba v menších dávkach, častejšie a ešte pred pocitom smädu. V horúčavách je vhodné obmedziť sladené nápoje, nápoje s obsahom chinínu, kávu aj alkohol. Tie smäd neznižujú a môžu podporovať vylučovanie vody z organizmu. Odborníci odporúčajú skôr vlažné nápoje, nie ľadové. Osobitnú pozornosť treba venovať deťom a seniorom. Malé deti ešte nemajú dostatočne vyvinutý pocit smädu, preto im treba vodu pravidelne ponúkať. Pre deti je najvhodnejšia čistá voda, neperlivé minerálne vody alebo nesladené ovocné a bylinkové čaje. Seniori smäd často necítia, no práve pre nich je pitný režim mimoriadne dôležitý. Pri výbere minerálnych vôd by mali byť opatrní, najmä ľudia s vysokým krvným tlakom, pretože vyšší obsah sodíka môže ich stav zhoršiť.

Polícia počas horúcich dní opakovane varuje: dieťa ani psa nikdy nenechávajte samých v aute. Ani vtedy, ak ide len o krátke zastavenie. Vozidlo sa v lete môže už za pár minút zmeniť na rozpálenú pascu. Teplota vnútri rýchlo stúpa na hodnoty nebezpečné pre život. Nepomôže ani pootvorené okno či parkovanie v tieni. Malé deti a zvieratá sa rýchlo prehrievajú a z auta sa nedokážu dostať samy. Ak si ľudia všimnú dieťa alebo zviera zatvorené v rozpálenom aute, polícia ich vyzýva, aby neboli ľahostajní. Okamžite treba volať na číslo 158 alebo na tiesňovú linku 112.

Do letného špeciálu patrí aj upozornenie na správne skladovanie liekov. Štátny ústav pre kontrolu liečiv varuje, že vysoké teploty môžu lieky znehodnotiť, aj keď to pacient na prvý pohľad nevidí. Väčšinu liekov treba skladovať na suchom a tmavom mieste, zvyčajne pri teplote do 25 stupňov Celzia. Výnimkou sú lieky, ktoré patria do chladničky – napríklad inzulín, niektoré masti, sirupy alebo čapíky. Presné pokyny sú vždy uvedené v príbalovom letáku. ŠÚKL osobitne upozorňuje na exteriérové samoobslužné výdajné boxy. Počas horúcich dní sa v nich teplota môže vyšplhať na 40 až 50 stupňov Celzia, čo presahuje limity pre skladovanie väčšiny liekov. Lieky netreba nechávať na priamom slnku, v rozhorúčenom aute, v kúpeľni ani v kuchyni. Dôležité je sledovať aj dátum exspirácie a uchovávať ich mimo dosahu detí. Pri niektorých liekoch môže slnko zároveň vyvolať zvýšenú citlivosť pokožky, vyrážky, začervenanie, opuchy alebo popáleniny. Vtedy je potrebné obmedziť pobyt na slnku a používať slnečnú ochranu počas celého dňa.

Ďalšia letná téma sa týka vody a jedla. Dve veci, bez ktorých si leto nevieme predstaviť, ale pri ktorých sa oplatí myslieť na bezpečnosť. Úrad verejného zdravotníctva SR spustil počas kúpacej sezóny interaktívne mapy s informáciami o kvalite vody. Ľudia si v nich môžu overiť stav prírodných vodných plôch, prírodných kúpalísk aj umelých kúpalísk. Kúpacia sezóna trvá od 15. júna do 15. septembra. Údaje v mapách vychádzajú z rutinných kontrol a štandardných odberov vzoriek. Aktualizujú sa každých 24 hodín. Na mape sa dajú osobitne zobraziť prírodné vodné plochy a umelé kúpaliská. Medzi prírodné plochy patria štrkoviská, vodné nádrže, rybníky či tajchy. Umelé kúpaliská zahŕňajú aquaparky, termálne aj netermálne kúpaliská, plavárne a bazény v ubytovacích zariadeniach. Farba ikony ukazuje kategóriu kvality vody a zohľadňuje aj možné zdravotné riziká. Počas tejto sezóny bude monitorovaných viac ako 80 prírodných vodných plôch. Povolenie na prevádzku dostali dve prírodné kúpaliská a 181 bazénov na kúpaliskách. Pred kúpaním sa oplatí skontrolovať aktuálne informácie. Najmä ak ide o prírodné vodné plochy, kde sa kvalita vody môže meniť podľa počasia, teploty aj návštevnosti.

Leto praje aj salmonele. Vyššie teploty a vlhké prostredie podporujú množenie baktérií. Štátna veterinárna a potravinová správa upozorňuje najmä na vajcia a hydinové mäso. Baktéria sa môže vyskytovať aj v mlieku a mliečnych výrobkoch. Rizikové sú najmä surové alebo polotekuté vajcia, domáca majonéza, tiramisu, nedostatočne upečené koláče, ale aj kontaminované kuchynské pomôcky. Pri hydinovom mäse je problémom najmä nedostatočná tepelná úprava a krížová kontaminácia. Baktérie sa môžu preniesť cez dosku, nôž alebo kuchynský drez. Po práci so surovým mäsom treba všetko dôkladne umyť a vysušiť. ŠVPS zároveň odporúča surové kurča neumývať, aby sa baktérie nerozšírili po kuchyni. Zmrazenie salmonelu nezničí, iba zastaví jej množenie. Ničí ju až dostatočná tepelná úprava. Vlani inšpektori odobrali 431 úradných vzoriek hydinového mäsa. Nevyhovelo 27 z nich. Prečo je to dôležité? V lete je čas medzi bezpečnou a rizikovou potravinou kratší než v chladnejšom období. Teplo urýchľuje množenie baktérií a práve preto je opatrnosť pri vajciach, hydine a krémových jedlách dôležitá. Za záver teda niekoľko praktických pravidiel: oddeliť surové mäso od hotových potravín, dôkladne umývať kuchynské pomôcky, hydinu dobre tepelne upraviť a surové kurča neumývať pod tečúcou vodou. Pri vajciach a domácich dezertoch treba byť v lete mimoriadne opatrný, najmä ak sú určené deťom, seniorom alebo ľuďom s oslabeným zdravím.

Leto je náročné aj pre transfúzne pracoviská. Národná transfúzna služba SR vyzýva ľudí, aby pred odchodom na letnú dovolenku darovali krv. Počas júla a augusta každoročne klesá počet darcov o 16 percent. Potreba krvi v nemocniciach však neklesá. Pravidelní darcovia cestujú, vysoké teploty sú pre organizmus väčšou záťažou a pribúda dopravných nehôd, športových úrazov aj úrazov pri kúpaní. Nemocnice pritom potrebujú krv každý deň. Krv a transfúzne lieky sú potrebné pri plánovaných operáciách, transplantáciách, liečbe onkologických pacientov aj pri akútnych stavoch. Národná transfúzna služba pripomína, že po návrate zo zahraničia nemôžu mnohí ľudia darovať krv okamžite. Dočasné cestovateľské vylúčenie môže trvať od jedného do šiestich mesiacov podľa krajiny. Darcom môže byť človek vo veku od 18 do 60 rokov, s hmotnosťou najmenej 50 kilogramov a so splnenými základnými zdravotnými požiadavkami. Muži môžu darovať krv každé tri mesiace, ženy každé štyri mesiace.

Očkovanie proti chrípke v lekárňach sa posúva do finálnej fázy príprav. Minister zdravotníctva Kamil Šaško informoval, že sa dokončuje akreditácia vzdelávacieho programu pre farmaceutov. Ak sa akreditačný program spustí 1. júla, prví farmaceuti by ho mohli ukončiť v decembri tohto roka. Následne by sa lekárne mali do očkovacieho programu zapájať postupne, najmä počas očkovacej sezóny v roku 2027. Farmaceuti budú môcť po absolvovaní prípravy očkovať dospelých pacientov proti chrípke. Certifikačná príprava má trvať najmenej šesť mesiacov. Zahŕňa teoretickú výučbu, praktický tréning, záverečnú certifikačnú skúšku aj kurz neodkladnej podpory životných funkcií v rozsahu minimálne ôsmich hodín. Ministerstvo zdôrazňuje, že cieľom nie je nahradiť lekárov, ale doplniť existujúci systém a zlepšiť dostupnosť prevencie. Očkovanie dospelých proti chrípke v lekárňach umožnila novela zákona o liekoch účinná od 1. januára 2024. Poisťovne pripravujú úhrady výkonov a Národné centrum zdravotníckych informácií rieši zápis očkovania do systému. Odborníci pripomínajú, že podobné modely fungujú aj vo Francúzsku, Spojenom kráľovstve či Portugalsku. Podľa Slovenskej lekárnickej komory môže zapojenie lekární zvýšiť dostupnosť prevencie aj kapacity systému pri budúcich epidémiách či pandémiách.

Polícia sa zaoberá podujatím ministerstva vnútra „Na vlastnej koži“. Ide o roadshow zameranú na drogy, kyberšikanu a týranie zvierat. Hovorca bratislavskej krajskej polície Lukáš Pecek potvrdil, že policajti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I prijali trestné oznámenie súvisiace s podujatím organizovaným Ministerstvom vnútra SR. Krajská prokuratúra v Bratislave uviedla, že dozorujúca prokurátorka odovzdala trestné oznámenie 1. júna na ďalšie konanie vyšetrovateľovi. Vec je v štádiu predprípravného konania a obvinenie nebolo vznesené žiadnej osobe. Trestné oznámenie podala poslankyňa za SaS Martina Bajo Holečková. Tvrdí, že polícia preveruje ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a speváka Reného Rendyho pre mravné ohrozenie mládeže. Podľa nej sa má preverovať aj podozrenie z machinácií pri verejnom obstarávaní a zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Poslankyňa kritizuje aj to, že Rendy mal na protidrogovej akcii pred deťmi propagovať alkohol. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v relácii Politika 24 uviedol, že kampaň má podľa neho zmysel, ak zachráni aspoň jedno dieťa pred drogami. Mrzí ho, že médiá si podľa neho všímajú najmä neoficiálnu časť programu. Dodal, že kampaň pripravovali aj v spolupráci s ministerstvom školstva.

Univerzitná nemocnica Bratislava podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nepochybila pri starostlivosti o pacientku, ktorá zomrela v roku 2022 v Nemocnici svätého Cyrila a Metoda na Antolskej ulici. ÚDZS potvrdil, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne. Prípad otvoril Úrad na ochranu oznamovateľov po podnete bývalej zamestnankyne RÚVZ Bratislava Miroslavy Gál. Tá upozornila na podozrenia zo zlyhania hygienického dozoru a na to, že matka zosnulej pacientky nedostala odpoveď na svoju sťažnosť. Úrad uviedol, že vo veci podal trestné oznámenie a prípad je v štádiu šetrenia. UNB tvrdí, že pacientka bola hospitalizovaná v sterilnom režime vo vyčlenených priestoroch s pretlakom. Kontrola RÚVZ sa podľa nemocnice uskutočnila až štyri mesiace po úmrtí a v iných priestoroch. RÚVZ Bratislava odmieta tvrdenia o porušovaní právnych predpisov. Uviedol, že nezistil závažné hygienické nedostatky, no potvrdil procesné pochybenia pri vybavovaní podnetu. Minister zdravotníctva Kamil Šaško povedal, že dal prípad preveriť, no rezort takýto podnet neeviduje.

Občianske združenie HIV/AIDS Slovensko spolu s odborníkmi vyzýva na posilnenie prevencie HIV a sexuálne prenosných infekcií na Slovensku. V otvorenom liste sa obrátili na ministra zdravotníctva Kamila Šaška a členov parlamentného zdravotníckeho výboru. Signatári upozorňujú na dlhodobé nedostatky v prevencii, diagnostike a manažmente HIV a sexuálne prenosných infekcií. Pod list sa pripojilo viac ako 40 odborníkov z oblasti infektológie, dermatovenerológie, verejného zdravotníctva, akademického prostredia, ľudských práv a občianskej spoločnosti. Združenie upozorňuje na nedostatočnú dostupnosť preventívnych nástrojov vrátane preexpozičnej profylaxie, známej ako PrEP. Poukazuje aj na regionálne rozdiely v dostupnosti služieb, opakované výskyty sexuálne prenosných infekcií a pretrvávajúcu stigmu ľudí žijúcich s HIV. Podľa riaditeľa združenia Jána Kollera komunitné služby často suplujú štát, no ich fungovanie závisí od grantov, darcov a individuálneho nasadenia. Autori listu upozorňujú aj na potrebu vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Napriek pokroku v liečbe HIV podľa nich pretrváva nedostatok aktuálnych informácií o moderných postupoch a komunikácii s pacientmi. Cieľom výzvy podľa združenia nie je kritika, ale spolupráca. Ministerstvo zdravotníctva preto žiadajú o pracovné stretnutie so zástupcami štátu, odbornej komunity a organizácií pôsobiacich v teréne.

Vláda schválila Koncepciu ochrany mäkkých cieľov na roky 2026 až 2030. Ministerstvo vnútra v dokumente upozorňuje, že medzi najzávažnejšie bezpečnostné incidenty posledných rokov patria najmä útoky v školách a nemocniciach. Rezort pripomína útok na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi z januára 2025, pri ktorom zahynula zástupkyňa riaditeľa školy a žiačka. Spomína aj incident z júna toho istého roka v Nemocnici svätého Cyrila a Metoda v Bratislave, kde sa muž vyhrážal s mečom v ruke. V dokumente sa uvádza aj viac ako 1500 hrozieb bombových útokov voči školám a bankám z mája a septembra 2024. Tie narušili chod inštitúcií a vyvolali psychickú záťaž u dotknutých osôb. Incidenty sa opakovane objavili aj v nemocniciach. Vo februári 2024 zaútočili dvaja ľudia pod vplyvom alkoholu a omamných látok na personál Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Zranili štyri osoby. V auguste 2025 zasahovala mestská polícia vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline pre agresívneho muža na urgentnom príjme. Materiál pripomína aj teroristický útok na Zámockej ulici v Bratislave z októbra 2022 a útok na školu vo Vrútkach. Koncepcia má určiť priority a opatrenia na zvýšenie bezpečnosti mäkkých cieľov. Úlohy z nej vyplývajú viacerým ministerstvám a ďalším orgánom.

Koniec školského roka je pre mnohé deti radostný, ale nie vždy jednoduchý. Slovenská asociácia koučov vyzýva rodičov, aby sa pri vysvedčení sústredili viac na dieťa ako na samotné známky. Podľa profesionálneho kouča Pavla Hudeca deti na konci júna často prežívajú radosť z prázdnin, ale aj napätie z toho, či splnili očakávania rodičov. Stres podľa neho môžu zažívať aj čistí jednotkári. Môžu sa báť, že sklamú alebo stratia nálepku bezchybného dieťaťa. Asociácia upozorňuje, že niektoré deti nevnímajú vysvedčenie len ako hodnotenie vedomostí. Môžu ho vnímať aj ako hodnotenie vlastnej hodnoty. Odborníci preto odporúčajú nereagovať na horšie známky hnevom, výčitkami ani porovnávaním so súrodencami či spolužiakmi. Dôležitejšie je pokojne sa pýtať, čo sa stalo a ako možno dieťaťu pomôcť. Rodičom odporúčajú, aby sa na konci roka nepýtali iba na známky. Vhodnejšie sú otázky: čo dieťa tento rok bavilo, čo bolo najťažšie a na čo je na sebe hrdé.

Kúpeľná starostlivosť na Slovensku má za sebou najsilnejší rok za posledné obdobie. V roku 2025 absolvovalo kúpeľnú liečbu viac ako 179-tisíc pacientov. Medziročne ide o nárast o 3,8 percenta. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií poskytovalo kúpeľnú liečbu 31 zariadení. Domáci klienti tvorili 88 percent všetkých liečených. Pacientov s trvalým pobytom na Slovensku bolo 156 789, čo je najviac od začiatku sledovania v roku 2009. Rastúci záujem ťahajú najmä samoplatcovia. Kúpeľnú liečbu si z vlastných zdrojov hradilo 98 374 domácich pacientov, historicky najviac. Ich podiel dosiahol 62,7 percenta. Naopak, počet detských pacientov zostáva nízky. Vlani absolvovalo kúpeľnú liečbu 5261 detí s trvalým pobytom na Slovensku. Deti sa najčastejšie liečili pre netuberkulózne ochorenia dýchacích ciest, choroby pohybového ústrojenstva, nervové a kožné ochorenia. U dospelých zostali hlavnou indikáciou choroby pohybového ústrojenstva. Tvorili približne tri štvrtiny všetkých liečených dospelých pacientov. Najčastejšími návštevníkmi kúpeľov boli seniori nad 65 rokov a ľudia vo veku 55 až 64 rokov.

Pokračujeme krátkymi správami z uplynulého týždňa.

Slovenská lekárska spoločnosť uviedla do Dvorany slávy šesť osobností slovenskej medicíny. Ocenenie udeľuje od roku 2013 lekárom a vedcom, ktorí významne prispeli k rozvoju medicíny na Slovensku a k jej dobrému menu v zahraničí. Tohtoročným laureátom sa stal Anton Gerinec, zakladateľ modernej slovenskej detskej oftalmológie. In memoriam boli ocenení Peter Kothaj, Ivan Pecháň, Jozef Pecháň, Pavel Traubner a Ladislav Zlatoš. Prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti Juraj Payer vyzdvihol ich celoživotnú oddanosť medicíne, odborný prínos aj výchovu ďalších generácií lekárov. Súčasťou podujatia boli aj autorské výstavy lekárov a predstavenie nového loga spoločnosti. Jeho hlavným motívom je Asklépiova palica s hadom doplnená ochranným štítom.

Vo výberovom konaní na riaditeľa Zdravotníckej implementačnej agentúry uspel Róbert Samuhel. Informovalo o tom Ministerstvo zdravotníctva SR. Do výberového konania sa podľa rezortu prihlásil jeden uchádzač. Prihlášku podal v stanovenom termíne a splnil všetky predpoklady aj požiadavky zriaďovateľa. Oznámenie o výberovom konaní zverejnilo ministerstvo 21. apríla 2026. Zdravotnícka implementačná agentúra vznikla v roku 2021. Pôvodne mala pomáhať pri plnení reforiem v zdravotníctve zo zdrojov plánu obnovy. Od marca 2023 má realizovať a podporovať aktivity podľa požiadaviek Ministerstva zdravotníctva SR.

Polícia za uplynulý týždeň zaznamenala na Slovensku 235 dopravných nehôd. Je to o 19 menej ako v rovnakom období minulého roka. Následky však boli vážne. Pri minulotýždňových kolíziách zomrelo šesť ľudí a ďalších 18 utrpelo ťažké zranenia. Smrteľné nehody sa stali v okresoch Topoľčany, Bratislava, Zvolen, Spišská Nová Ves a Komárno. Od začiatku roka do 21. júna polícia eviduje 5322 dopravných nehôd. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je to nárast o 251 nehôd. Na cestách od začiatku roka zahynulo 104 ľudí, čo je o 14 viac ako v rovnakom období roka 2025. Polícia preto vyzýva vodičov aj motocyklistov na opatrnosť a zodpovednú jazdu.

Príslušníci Hasičského a záchranného zboru zasahovali za uplynulý týždeň na Slovensku spolu 611-krát. Najčastejšie poskytovali technickú pomoc, a to v 250 prípadoch. Zasahovali aj pri 183 požiaroch a 156 dopravných nehodách. Ďalších 22 výjazdov súviselo s nebezpečnými látkami. V Žilinskom kraji mali hasiči 99 zásahov. Technickú pomoc poskytovali 47-krát, zasahovali pri 25 dopravných nehodách a 21 požiaroch. V Trenčianskom kraji riešili profesionálni hasiči 56 mimoriadnych udalostí. Najčastejšie ich zamestnali požiare, technická pomoc a dopravné nehody.

Od septembra sa zmenia pravidlá v cestnej premávke. Zákaz alkoholu sa rozšíri aj na niektorých spolujazdcov. Týkať sa bude napríklad osôb prepravovaných na motorkách, bicykloch, viacmiestnych bicykloch alebo malých elektrických vozidlách určených pre dvoch a viac ľudí. Zmenu prináša novela zákona o cestnej premávke, ktorú začiatkom júna schválila Národná rada SR. Ministerstvo vnútra vysvetľuje, že prepravovaná osoba môže v niektorých prípadoch ovplyvniť priebeh jazdy. Alkohol alebo iná návyková látka u spolujazdca môže rozptyľovať vodiča a znižovať jeho schopnosť reagovať na nepredvídateľné pohyby. Riziko je vyššie najmä vtedy, keď sa spolujazdec podieľa na pohybe vozidla alebo na udržaní jeho stability. Takíto spolujazdci sa budú musieť na výzvu polície podrobiť testu na alkohol alebo drogy.

Na záver si zhrňme to najdôležitejšie. Ochrana pred slnkom nie je len dovolenková výbava. SPF treba používať včas a opakovane. Počas horúčav pime pravidelne, ešte pred pocitom smädu, a pozornosť venujme najmä deťom a seniorom. Pri prehriatí pomôže tieň, ochladzovanie a tekutiny po malých dúškoch. Ak je človek zmätený, nereaguje, má kŕče, opakovane vracia alebo sa jeho stav zhoršuje, treba volať 155. Dieťa ani zviera nikdy nenechávajme v aute. Kvalitu vody pred kúpaním si môžeme overiť v mapách Úradu verejného zdravotníctva. A pri letnom varení platí: opatrne s vajcami, hydinou a jedlami, ktoré rýchlo podliehajú skaze. Lieky chráňme pred teplom a slnkom. A kto môže, môže ešte pred dovolenkou pomôcť aj darovaním krvi. To boli dnešné MEDI NOVINY na TV Doktor. Ďakujeme, že ste boli s nami. Prajeme vám pokojné, bezpečné a zdravé leto. Dovidenia.