Dobrý deň, sledujete MEDI NOVINY na TV Doktor.

Dnešné vydanie bude opäť letné a praktické. Začíname horúčavami, ktoré na Slovensku prepisovali teplotné rekordy a zároveň sa premietli aj do práce záchranárov a nemocničných urgentov. Povieme si, ako rozpoznať prehriatie organizmu, kedy už volať pomoc, ako bezpečne vstupovať do vody a prečo netreba počas leta podceňovať klimatizáciu v aute. Pozrieme sa aj na psychickú pohodu mladých ľudí počas prázdnin. Po letnom špeciáli pridáme ďalšie správy zo zdravotníctva. Reč bude o benefitoch pre pravidelných darcov krvi, vývoji verejného zdravotného poistenia, odosielaní pacientov k špecialistom, ochrane zamestnancov pred nebezpečnými látkami, rokovaniach o pandemickej dohode, novinkách v robotickej chirurgii, investíciách z plánu obnovy aj o výzve organizácií na lepšiu ochranu žien a detí pred násilím.

Slovensko má nový absolútny teplotný rekord. V utorok 30. júna namerali v Kamenici nad Hronom v okrese Nové Zámky 41,3 stupňa Celzia. Informoval o tom Slovenský hydrometeorologický ústav. Hodnotu zaznamenali na automatickej zrážkomernej stanici. Údaj je zatiaľ operatívny a meteorológovia ho budú v najbližších dňoch overovať. Nový rekord prekonal hodnotu z pondelka, keď v Turni nad Bodvou namerali rovných 41 stupňov Celzia. V uplynulých dňoch najskôr padali rekordy maximálnych teplôt za mesiac jún. V pondelok padol aj doterajší absolútny teplotný rekord z júla 2007, keď v Hurbanove namerali 40,3 stupňa Celzia. Extrémne horúčavy na Slovensku pokračujú. Odborníci preto opakovane vyzývajú ľudí, aby obmedzili pobyt na priamom slnku, najmä v najteplejšej časti dňa, a aby dodržiavali pitný režim. Takéto teploty nie sú záťažou iba pre chronicky chorých pacientov. Organizmus sa pri extrémnom teple rýchlejšie dehydratuje, srdce a cievy pracujú pod väčším tlakom a zvyšuje sa riziko kolapsu, úpalu či zhoršenia existujúcich ochorení. Počas najhorúcejších dní treba plánovať aktivity opatrnejšie. Fyzickú námahu presunúť na ráno alebo večer, piť priebežne, nečakať na smäd, nosiť pokrývku hlavy a vyhýbať sa priamemu slnku najmä medzi 11.00 a 16.00 hodinou.

Záchranári evidovali od piatka 26. júna do nedele 28. júna 308 kolapsov z tepla. Do nemocníc museli transportovať 171 pacientov. Najviac zásahov bolo v Banskobystrickom kraji, kde záchranári zasahovali 48-krát. Najmenej výjazdov, 30, zaznamenali v Žilinskom kraji. Horúčavy pokračovali aj v pondelok. Záchranári za tento deň evidovali ďalších 125 kolapsov z tepla. Do nemocníc previezli 84 pacientov. Najviac výjazdov bolo v Košickom kraji, kde záchranári zasahovali 19-krát. V Prešovskom kraji ich bolo 18. Po 17 zásahov evidovali v Bratislavskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Najmenej výjazdov, sedem, bolo v Trnavskom kraji. Podľa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby nebýva príčinou kolapsov iba samotné teplo. Často ide o kombináciu viacerých faktorov. Ľudia podceňujú pitný režim, pijú až pri pocite smädu, zdržiavajú sa na priamom slnku v najteplejšej časti dňa, vykonávajú fyzicky náročné aktivity alebo pijú alkohol, ktorý podporuje dehydratáciu. Najviac ohrození sú seniori, malé deti, tehotné ženy, chronicky chorí pacienti a ľudia, ktorí pracujú alebo športujú na priamom slnku. Záchranári pripomínajú, že pri slabosti, závratoch, nevoľnosti alebo bolesti hlavy treba človeka presunúť do chladu, uvoľniť mu oblečenie a začať ho ochladzovať. Ak je pri vedomí, tekutiny mu treba podávať po malých dúškoch. Základom prevencie je pravidelné dopĺňanie tekutín, najmä čistej vody a minerálok. Pomáha aj ľahká strava, pokrývka hlavy a vzdušné oblečenie.

Extrémne horúčavy sa prejavili aj na urgentnom príjme Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Nových Zámkoch. Zdravotníci tam ošetrili 565 pacientov. V internej ambulancii bolo ošetrených 245 ľudí. Z nich 43 prišlo pre kolaps alebo pocit na odpadnutie. V chirurgickej ambulancii ošetrili 320 pacientov. Dvadsaťtri z nich utrpelo úraz po páde, ktorý súvisel so závratom alebo náhlou nevoľnosťou. Nemocnica upozorňuje, že za zhoršením zdravotného stavu nestála vždy iba vysoká teplota. Často sa pridala dehydratácia, nízky krvný tlak, ochorenia srdca a ciev, užívanie niektorých liekov alebo celkové vyčerpanie organizmu. Zdravotníci sa s kolapsmi najčastejšie stretávajú u seniorov, ktorí aj počas najväčších horúčav pracujú v záhrade alebo vykonávajú fyzicky náročné činnosti na priamom slnku.

Podobné skúsenosti hlásia aj ďalšie nemocnice. Urgent Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici ošetril počas víkendu v súvislosti s extrémnym počasím 12 ľudí. Štyroch museli hospitalizovať. Najčastejšou príčinou bola dehydratácia a sťažené dýchanie. Jedného pacienta priviezla Vrtuľníková záchranná zdravotná služba. Podľa nemocnice si bol zabehať v lese a skolaboval. Aj tento prípad pripomína, že fyzicky náročné aktivity by sa počas horúčav mali presunúť na skoré ranné alebo večerné hodiny.

V Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach ošetrili od piatka do nedele v urgentných ambulanciách 20 ľudí pre ťažkosti súvisiace s extrémnymi horúčavami. Nemocnica upozornila, že nešlo iba o seniorov. Kolapsy z tepla postihli aj ľudí v strednom veku. Pacienti prichádzali najmä s kolapsmi z dehydratácie. Objavili sa však aj srdcové zlyhávania a problémy s vysokým tlakom. Zdravotníci preto pripomínajú, že horúčavy predstavujú záťaž pre celý organizmus. Pre pacienta to znamená, že prvé príznaky netreba prechádzať. Slabosť, závrat, nevoľnosť, bolesť hlavy či pocit na odpadnutie sú signály, že telo už horúčavu nezvláda. Vtedy treba okamžite vyhľadať tieň alebo chlad, prerušiť fyzickú aktivitu, dopĺňať tekutiny a pri zhoršení stavu volať pomoc.

Pri kúpaní treba do vody vstupovať postupne. Záchranári upozorňujú, že prudký prechod z horúceho prostredia do studenej vody môže byť nebezpečný. Náhla zmena teploty môže vyvolať reflex hlbokého nádychu, závrat alebo stratu orientácie. Ak sa to stane vo vode, hrozí vdýchnutie vody a v krajnom prípade utopenie. Po dlhom pobyte na slnku sa preto neodporúča skákať priamo do vody. Najskôr si treba ochladiť nohy, ruky a tvár, až potom celé telo. Nebezpečné sú aj skoky do neznámej vody, klzké povrchy, kúpanie bez dozoru a kombinácia vody s alkoholom. Slovenská asociácia akvaparkov, kúpalísk a plavární zároveň vyzýva počas horúčav na väčšiu opatrnosť pri vode. S rastúcou návštevnosťou kúpalísk a vodných plôch rastie aj riziko úrazov a tragédií. Dôležité je nepreceňovať svoje plavecké schopnosti, najmä na otvorených vodných plochách. Odborníci odporúčajú využívať prednostne oficiálne prevádzkované kúpaliská a vodné plochy s kontrolovanou kvalitou vody. Plávanie sa nemá kombinovať s alkoholom ani inými omamnými látkami. Pri deťoch platí jednoduché pravidlo: dospelý ich má mať pri vode stále na očiach. Menšie deti ideálne aj na dosah ruky. Nafukovacie hračky nenahrádzajú bezpečnostné pomôcky, vhodnejšie sú plavecké pásy alebo vesty. Pri termálnych a relaxačných bazénoch s teplotou vody nad 36 stupňov Celzia sa odporúča zostať vo vode najviac 15 až 20 minút. Potom treba telu dopriať prestávku, ochladenie a doplniť tekutiny.

Ak sa niekto topí, prvým krokom je volať linku 155. Do vody treba vstupovať len vtedy, ak tým človek neohrozí seba. Bezpečnejšie je pomáhať z brehu a podať alebo hodiť topiacemu sa predmet, ktorého sa môže zachytiť. Po vytiahnutí na breh treba skontrolovať vedomie a dýchanie. Ak človek nedýcha alebo nedýcha normálne, treba začať stláčať hrudník a riadiť sa pokynmi operátora. Ak dýcha, treba ho otočiť na bok, sledovať jeho stav a počkať na záchranárov. Aj po zdanlivo zvládnutej situácii pri topení by mal človeka vyšetriť lekár.

Počas horúčav treba v aute znižovať teplotu postupne. Úrad verejného zdravotníctva upozorňuje, že nesprávne používaná klimatizácia môže spôsobiť zdravotné problémy. Pred nástupom do rozpáleného auta je dobré najskôr na pár minút vyvetrať horúci vzduch. Klimatizáciu potom odborníci odporúčajú nastaviť tak, aby bol rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou približne päť až sedem stupňov. Pri dlhších cestách možno teplotu znižovať postupne. Aspoň 30 minút pred vystúpením v cieli je však vhodné rozdiel opäť zmenšiť. Chladný vzduch by nemal fúkať priamo na posádku. Lepšie je nasmerovať ho na čelné sklo alebo k nohám. Úrad verejného zdravotníctva odporúča klimatizáciu aj časovo regulovať, približne na desať až 15 minút za hodinu. Pri cestovaní pomáha parkovať v tieni alebo na krytom parkovisku a používať slnečnú clonu. V aute treba mať pitnú vodu, robiť prestávky a priebežne sa hydratovať. Úrad zároveň pripomína, že deti ani zvieratá nesmú zostať v zaparkovanom aute ani na chvíľu. Rozpálené auto sa môže veľmi rýchlo zmeniť na život ohrozujúce prostredie.

Leto nemusí byť pre každého len obdobím oddychu, zážitkov a dobrodružstiev. Psychologička IPčka Veronika Čuláková Tóthová upozorňuje, že niektorí mladí ľudia sa môžu počas prázdnin cítiť osamelo. Chýbať im môže školský kolektív, kamaráti sú na dovolenkách alebo majú pocit, že ich leto nie je také dokonalé, ako ho vidia na sociálnych sieťach. Podľa psychologičky duševnej pohode pomáhajú aj úplne obyčajné veci. Dôležitý je kontakt s ľuďmi, pri ktorých sa cítime bezpečne, pohyb, kvalitný spánok, dostatok vody a oddych. Pomôcť môže aj skúsiť niečo nové alebo sa vrátiť k aktivitám, na ktoré počas školského roka nebol čas. Dôležité je robiť veci preto, že nás tešia, nie preto, aby dobre vyzerali na fotografii. Ak sa objaví smútok, úzkosť alebo osamelosť, netreba na to zostať sám. Rozhovor s rodičom, blízkym človekom alebo odborníkom môže byť prvým krokom k úľave.

Pravidelní dobrovoľní darcovia krvi budú môcť od 1. júla využívať benefity pri návšteve kultúrnych inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Memorandum o spolupráci podpísali ministerka kultúry Martina Šimkovičová a minister zdravotníctva Kamil Šaško. Cieľom iniciatívy Kultúra ďakuje za život je vyjadriť úctu a vďaku ľuďom, ktorí darovaním krvi pomáhajú zachraňovať životy. Výhody budú určené držiteľom Medaily Jána Kňazovického, Jánskeho zlatej plakety a Jánskeho diamantovej plakety. Systém benefitov má byť odstupňovaný podľa počtu odberov, ktoré darca absolvoval. Medzi prvými inštitúciami, ktoré sa do iniciatívy zapájajú, sú napríklad Slovenská národná galéria, Bibiana, Slovenské technické múzeum v Košiciach, Štátna vedecká knižnica v Prešove a Ústredná slovenská hvezdáreň v Hurbanove. Rezort kultúry avizuje, že zoznam inštitúcií aj samotné benefity sa budú ďalej rozširovať. Riaditeľ Národnej transfúznej služby Ivan Oleár označil iniciatívu za odkaz darcovskej komunite, že je dôležitá a spoločnosť si ju váži.

Ekonomicky aktívni poistenci zaplatili v roku 2025 na verejnom zdravotnom poistení spolu 6,33 miliardy eur. V porovnaní s rokom predtým je to nárast o 428,4 milióna eur. Vyplýva to zo Správy o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2025, ktorú vláda na stredajšom rokovaní vzala na vedomie. Údaje zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Celkové disponibilné zdroje verejného zdravotného poistenia dosiahli 8,65 miliardy eur. Najväčšiu časť tvorilo poistné platené ekonomicky aktívnymi poistencami. Ide najmä o zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby, zamestnávateľov, platiteľov dividend a samoplatiteľov. Za poistencov štátu uhradil štát v roku 2025 zdravotné poistenie vo výške 2,32 miliardy eur. Medziročne je to viac o 204,1 milióna eur. Priemerný ekonomicky aktívny poistenec odvádzal vlani na zdravotné poistenie 230 eur mesačne. V roku 2024 to bolo 215 eur. Priemerná mesačná platba štátu za jedného poistenca štátu vzrástla zo 61 na 67 eur.

Počet pacientov odoslaných k špecialistovi dosiahol v roku 2025 najvyššiu úroveň a prekonal aj hodnoty spred pandémie. Vyplýva to zo Súhrnnej správy o vývoji v Strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2014 až 2030, ktorú vláda vzala na vedomie. Ministerstvo zdravotníctva pripomína, že počas pandémie COVID-19 počet odoslaní k špecialistom klesol. Od roku 2022 však opäť postupne rastie. Celková návštevnosť lekárov vlani mierne klesla. Z dlhodobého hľadiska však zostáva stabilná a vyššia ako v krajinách OECD. Správa upozorňuje aj na vysoký priemerný vek všeobecných lekárov. V roku 2025 mali všeobecní lekári pre dospelých v priemere 56 rokov a pediatri 58 rokov. Stanovený cieľ je pritom 40 rokov. Počet sestier sa výraznejšie nemenil a Slovensko je v tomto ukazovateli stále pod priemerom OECD. Počet lekárov mierne vzrástol. Rástol aj počet ukončených hospitalizácií, no stále zostáva pod predpandemickou úrovňou. Pri srdcovo-cievnych ochoreniach hospitalizácie po dlhšom poklese opäť pribúdajú. Spotreba antibiotík v roku 2023 klesla pod priemer OECD, vývoj však zostáva nestabilný. Správa zároveň upozorňuje na rastúci podiel výdavkov na farmaceutické produkty a zdravotnícke pomôcky. Pomalý pokrok vidno aj v elektronickom zdravotníctve. Počet poskytovateľov zapojených do e-zdravia rastie, no stále je ďaleko od cieľa 99 percent. V roku 2025 pribudlo 205 miliónov zápisov do elektronickej zdravotnej knižky.

Ministerstvo zdravotníctva sprísňuje pravidlá na ochranu zamestnancov pred nebezpečnými látkami v pracovnom ovzduší. Vláda schválila tri nariadenia, ktoré menia najvyššie prípustné expozičné limity pre olovo, diizokyanáty a azbest. Pri olove a jeho anorganických zlúčeninách sa limity sprísňujú pre vážne a nezvratné účinky na zdravie. Tieto látky môžu nepriaznivo vplývať na plodnosť mužov aj žien a na vývoj plodu. Rezort chce zároveň znížiť povolené množstvo olova v krvi zamestnancov, ktorí s ním prichádzajú do kontaktu. Zmeny sa týkajú aj diizokyanátov. Tie sú klasifikované ako kožný a respiračný senzibilizátor a môžu spôsobovať ochorenia dýchacích ciest aj kože. Zavádza sa priemerný limit pre osemhodinovú expozíciu aj krátkodobý limit. Prechodné obdobie má trvať do 31. decembra 2028. Pri azbeste, ktorý je dokázaným karcinogénom pre ľudí, sa sprísňujú limity prachu v pracovnom ovzduší. Nové pravidlá upravujú aj posudzovanie rizika, ochranné opatrenia, odbornú prípravu zamestnancov, meranie koncentrácie azbestu, zdravotný dohľad a evidenciu u zamestnávateľov.

Vláda schválila Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na roky 2026 až 2028. Dokument obsahuje 15 záväzkov a 38 úloh. Týkajú sa napríklad dobrovoľných záchranných zložiek, strategického plánovania či vzdelávania o otvorených dátach na vysokých školách. Ministerstvo vnútra, ktoré materiál predložilo, uvádza, že cieľom je posilniť princípy otvoreného vládnutia. Plán má podporiť dobrovoľníctvo, rozvoj vzdelávania v tejto oblasti, lepšie zapájanie neštátnych aktérov do tvorby verejných politík a efektívnejšie využívanie otvorených dát. Akčný plán má nadrezortný charakter a úlohy z neho vyplývajú viacerým ministrom aj predstaviteľom verejnej správy. Na jeho príprave sa podľa rezortu podieľali zástupcovia štátnej správy, samospráv, občianskej spoločnosti aj akademického sektora. Splnomocnenkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová pripomenula, že otvorené vládnutie je založené na partnerstve medzi štátom a občanmi. Slovensko sa do medzinárodnej iniciatívy OGP zapojilo už v roku 2011.

Vláda vzala na vedomie výsledky zo 79. zasadnutia Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, ktoré sa uskutočnilo v máji v Ženeve. Zároveň schválila postup Slovenska v ďalších rokovaniach o prílohe k pandemickej dohode. Členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie sa dohodli, že rokovania o systéme zdieľania benefitov a prístupu k patogénom, známom ako PABS, sa predĺžia o ďalší rok. Slovensko sa chce v rokovaniach sústrediť najmä na ochranu biologickej bezpečnosti, ochranu osobných údajov a právne záväzný režim zodpovednosti za škody. Rokovania budú pokračovať v Medzivládnej pracovnej skupine. Jej siedme zasadnutie je plánované od 6. do 17. júla. Ak sa rokovania posunú pozitívne, mimoriadne zasadnutie Svetového zdravotníckeho zhromaždenia by sa mohlo konať do konca roka 2026. Systém PABS má vytvoriť pravidlá na zdieľanie vzoriek patogénov s pandemickým potenciálom a následné zdieľanie prínosov, ako sú vakcíny, testy a liečba. Pandemickú dohodu prijali členské štáty WHO v máji 2025. Jej cieľom je, aby pri budúcich zdravotných krízach štáty nereagovali nekoordinovane, ako počas pandémie COVID-19.

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici zavádza v robotickej chirurgii dva nové operačné prístupy pri liečbe nádorov obličky a prostaty. Pacientom majú priniesť rýchlejšie zotavenie, menšiu pooperačnú bolesť a lepšiu kvalitu života. Urologický tím sa nové techniky učil od profesora Christiana Schwentnera zo Stuttgartu, jedného z popredných európskych odborníkov na robotickú urológiu. Počas dvojdňového pracovného stretnutia operoval spolu s tímom Centra robotickej chirurgie. Prvou novinkou je prístup k obličke zo zadnej strany tela pri robotických operáciách nádorov obličky. Lekári sa tak môžu vyhnúť brušnej dutine a dostať sa k nádoru priamo. Podľa primára Jozefa Babeľu to skracuje operáciu, znižuje riziko komplikácií a urýchľuje zotavenie. Druhou novinkou je šetrnejšia robotická operácia prostaty. Zachováva dôležité podporné štruktúry močového mechúra a znižuje riziko pooperačnej inkontinencie. Podľa vedúceho Centra robotickej chirurgie Vladimíra Baláža ide o ďalší krok v rozvoji robotickej chirurgie v Rooseveltovej nemocnici.

Univerzitná nemocnica – Nemocnica svätého Michala v Bratislave má z plánu obnovy rekonštruovať lôžka na oddelení dlhodobo chorých. Zároveň má vytvoriť nové lôžka následnej starostlivosti na oddelení fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Vyplýva to z návrhu na splnenie cieľa Komponentu 11 Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý v stredu schválila vláda. Kabinet zároveň odsúhlasil, aby sa Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach stala priamo určeným prijímateľom financií z plánu obnovy v rámci komponentu Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť. Košická nemocnica má zabezpečiť humanizáciu oddelení v ústavnej psychiatrickej starostlivosti, konkrétne pavilónov VII., XIII. a XXVI. Z plánu obnovy má tiež rekonštruovať urgentný príjem, urológiu, pracovisko intervenčnej endoskopickej rádiológie a chirurgickú jednotku intenzívnej starostlivosti na Triede SNP v Košiciach. Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že cieľom projektov je zvýšiť hygienický a technický štandard a zlepšiť komfort pacientov aj personálu. Komponent 11 má celkovú alokáciu približne 1,16 miliardy eur. Zameriava sa na modernizáciu nemocníc, zlepšenie následnej starostlivosti a technického vybavenia. 

Organizácie poskytujúce podporu ženám zažívajúcim násilie vyzývajú štát na okamžité posilnenie ochrany žien a ich detí. Reagujú na nedávnu vraždu ženy v Gelnici, ku ktorej došlo po prepustení jej manžela z väzby. Pod výzvu sa podpísali zástupcovia takmer 20 organizácií. Tvrdia, že tragédia opäť ukázala vážne systémové nedostatky v koordinácii, zdieľaní informácií medzi inštitúciami a v posudzovaní rizika opakovaného násilia. Organizácie žiadajú, aby ohrozené ženy boli bezodkladne informované o prepustení násilnej osoby z väzby alebo výkonu trestu. Navrhujú aj systematické vyhodnocovanie rizika opakovaného násilia a zabitia. Požadujú tiež zjednotenie postupov pri ochranných opatreniach a skrátenie rozhodovania o zákaze priblíženia na 24 hodín. Deti, ktoré boli svedkami násilia páchaného na matke, by mali byť podľa výzvy automaticky považované za obete a poškodené osoby v trestnom konaní. Súčasťou požiadaviek je aj stabilné financovanie bezpečných ženských domov a poradenských centier. Organizácie navrhujú zriadiť nadrezortnú pracovnú skupinu pre systémové opatrenia.

Na záver si zhrňme to najdôležitejšie. Slovensko zažilo extrémne horúčavy a nový teplotný rekord. Záchranári aj nemocnice hlásili stovky kolapsov z tepla. Najdôležitejšia zostáva prevencia: pravidelne piť, vyhýbať sa priamemu slnku, fyzickú aktivitu presunúť na chladnejšie časti dňa a pri vode nepreceňovať svoje sily. Pri kúpaní vstupujme do vody postupne, deti majme stále pod dohľadom a alkohol s vodou nekombinujme. V aute používajme klimatizáciu rozumne, teplotu znižujme postupne a deti ani zvieratá nikdy nenechávajme v zaparkovanom aute. A nezabúdajme ani na psychickú pohodu. Prázdniny nemusia byť dokonalé podľa sociálnych sietí. Dôležité je oddýchnuť si, byť v kontakte s blízkymi a v prípade smútku či úzkosti nezostať sám.

To boli dnešné MEDI NOVINY na TV Doktor. Ďakujeme, že ste boli s nami. Prajeme vám pokojné, bezpečné a zdravé leto. Dovidenia.