Dobrý deň, vitajte pri MEDI NOVINÁCH na TV Doktor.

Dnes sa pozrieme na témy, ktoré sa priamo dotýkajú pacientov, zdravotníkov aj celého zdravotníckeho systému. Vláda schválila nový akčný plán Národného onkologického programu na roky 2026 až 2030. Hovoriť budeme o tom, čo má priniesť pacientom s rakovinou, ako má zlepšiť prevenciu, diagnostiku a liečbu, ale aj kvalitu života ľudí s onkologickou diagnózou. Pozrieme sa aj na novú slovenskú štúdiu o znečistení ovzdušia. Podľa nej pripravuje špinavý vzduch obyvateľov Slovenska v priemere o viac ako jeden rok života. Prinesieme aj dáta z pilotného rendezvous systému záchrannej zdravotnej služby v Košiciach, informácie o vyšetrovaní výstavby nemocnice v Prešove, zmenách v zdravotníckej legislatíve, výnimkovej liečbe, skríningoch, cestovnom poistení aj krátke správy z uplynulého týždňa.

Začíname.

Vláda schválila akčný plán Národného onkologického programu na roky 2026 až 2030. Jeho cieľom je zlepšiť onkologickú starostlivosť na Slovensku, posilniť prevenciu nádorových ochorení a lepšie nastaviť cestu pacienta od podozrenia na ochorenie až po liečbu a následnú starostlivosť. Plán stojí na troch hlavných oblastiach. Prvou je prevencia. Ministerstvo chce posilniť podporu zdravia, zlepšiť zdravotnú gramotnosť a informovanosť verejnosti. Počíta sa aj so zvyšovaním zaočkovanosti proti infekciám, ktoré môžu súvisieť so vznikom rakoviny, a so zlepšením organizovaných skríningových programov. Druhou oblasťou je diagnostika a liečba. Cieľom je, aby sa pacient rýchlejšie dostal k vyšetreniam, k presnej diagnóze a následne aj k vhodnej liečbe. Plán hovorí o potrebe včasnej diagnostiky, personalizovanej a inovatívnej liečby, ale aj o skrátení lehôt pri stanovení diagnózy a začatí liečby. Dôležitou súčasťou má byť aj lepší prístup ku klinickým skúšaniam a pravidelné klinické audity na pracoviskách radiačnej onkológie. Tretia oblasť sa týka organizácie onkologickej starostlivosti. Rezort chce definovať interdisciplinárne tímy pre ústavnú starostlivosť. V praxi to znamená, že pacient by nemal byť odkázaný len na jedného lekára alebo jedno pracovisko. Súčasťou starostlivosti má byť aj psychologická, nutričná, rehabilitačná a sociálna podpora. Plán počíta aj s koordinátormi pacientskych ciest. Ich úlohou má byť pomôcť pacientovi zorientovať sa v systéme, najmä v situácii, keď potrebuje viacero vyšetrení, odborníkov a rozhodnutí v krátkom čase. Medzi ďalšie ciele patrí akreditácia Národného onkologického ústavu v Bratislave a partnerských inštitúcií na úroveň komplexného onkologického centra, ako aj budovanie komplexnej onkologickej infraštruktúry. Samostatnou témou je kvalita života pacientov, ich rodín a opatrovateľov. Plán počíta aj s posilnením paliatívnej medicíny v onkológii. Onkologické ochorenia patria medzi najvážnejšie diagnózy, s ktorými sa pacienti stretávajú. Pri rakovine často rozhoduje čas, dostupnosť vyšetrení, kvalita diagnostiky, ale aj to, či sa pacient dostane k liečbe, ktorá je pre jeho typ ochorenia najvhodnejšia. Ak má systém fungovať lepšie, nestačí iba samotná liečba. Potrebná je prevencia, skríning, dobrá organizácia starostlivosti a podpora pacienta aj po stránke psychickej, sociálnej či rehabilitačnej. Pre pacienta by schválený plán mohol znamenať jasnejšiu a rýchlejšiu cestu systémom. V ideálnom prípade menej čakania na diagnózu, lepšiu koordináciu vyšetrení, väčšiu dostupnosť modernej liečby a väčší dôraz na kvalitu života počas ochorenia aj po jeho liečbe. Kľúčové však bude, ako sa plán podarí uviesť do praxe.

Znečistenie ovzdušia pripravuje obyvateľov Slovenska v priemere o viac ako jeden rok života. V najviac zasiahnutých obciach je rozdiel ešte výraznejší. Ľudia tam žijú o viac ako dva roky kratšie ako obyvatelia v najčistejších oblastiach. Vyplýva to z novej vedeckej štúdie slovenských expertov a výskumníkov. Tá po prvýkrát analyzuje vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie obyvateľov Slovenska v takomto rozsahu. Vedci skúmali 935 057 úmrtí počas 17 rokov. Tieto údaje prepojili s informáciami o žijúcej populácii a s údajmi o znečistení ovzdušia jemnými prachovými časticami PM2.5. Podľa Inštitútu zdravotných analýz nejde iba o environmentálny problém. Znečistenie ovzdušia je zásadným faktorom verejného zdravia. Vplyv znečistenia na dĺžku života je podľa analýzy porovnateľný s rozdielmi, ktoré sú spojené s nižším vzdelaním. Problém sa netýka len veľkých miest alebo priemyselných regiónov. Výrazný je aj v menších obciach, kde sa často kúri tuhými palivami, najmä drevom. Práve takéto vykurovanie patrí medzi hlavné zdroje jemných prachových častíc PM2.5 a aj karcinogénneho benzo(a)pyrénu. Najviac zasiahnuté sú regióny s vyšším podielom lokálneho vykurovania tuhými palivami. Patria medzi ne juh stredného a východného Slovenska, ale aj menšie oblasti na Orave a Liptove. Odborníci zdôrazňujú, že modernizácia vykurovania domácností, kvalitné palivo a znižovanie emisií z lokálnych zdrojov môžu priniesť významné zdravotné prínosy. Jemné prachové častice PM2.5 sú veľmi malé. Vzduchom sa dostávajú hlboko do dýchacích ciest a môžu prenikať až do krvného obehu. Dlhodobé vystavenie takémuto znečisteniu zvyšuje riziko ochorení srdca a ciev, ochorení dýchacích ciest a ďalších zdravotných komplikácií. Nejde teda len o kvalitu ovzdušia, ale o dĺžku a kvalitu života. Pre pacienta to znamená, že prostredie, v ktorom žije, môže mať významný vplyv na jeho zdravie. Najviac ohrození sú ľudia s chronickými ochoreniami, seniori, deti a pacienti so srdcovo-cievnymi alebo respiračnými problémami. Dôležité sú preto opatrenia na úrovni štátu a samospráv, ale aj rozhodnutia domácností – napríklad spôsob vykurovania, kvalita paliva a obmedzovanie lokálnych emisií.

Pilotný projekt rendezvous systému v Košiciach priniesol rýchlejší príchod lekára k pacientom a lepšiu dostupnosť lekárskych posádok pre ďalšie urgentné prípady. Ukázala to prvá slovenská dátová analýza, ktorú publikovali odborníci zo Záchrannej služby Košice a Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR. Analýza hodnotila viac ako 11-tisíc zásahov lekárskych posádok v Košickom kraji v rokoch 2023 až 2025. Porovnávala štandardný model ambulancií rýchlej lekárskej pomoci s rendezvous systémom. V tomto modeli neprichádza lekár na miesto udalosti v sanitke určenej na transport pacienta. Prichádza samostatne v špeciálne upravenom vozidle. Prevoz pacienta potom zabezpečuje štandardná záchranárska ambulancia. Podľa hlavného autora štúdie Mariána Sedláka skrátil rendezvous systém priemerný čas príchodu lekára k pacientovi o 0,77 minúty. Výraznejší prínos sa ukázal pri opätovnej pripravenosti lekárskej posádky na ďalší výjazd. Tá sa skrátila o 11 až 18 minút v závislosti od regiónu. Riaditeľ Operačného strediska ZZS SR Gaston Ivanov pripomenul, že pri stovkách tisíc výjazdov ročne môžu aj malé časové úspory znamenať hodiny dodatočnej kapacity systému. Analýza ukázala, že rendezvous systém je najefektívnejší v mestských a prímestských oblastiach. V súčasnosti je na Slovensku v prevádzke 11 ambulancií tohto typu. Plánovaný stav počíta s 13.

Polícia vedie v súvislosti s výstavbou novej nemocnice v Prešove trestné stíhanie pre zločin všeobecného ohrozenia. Pre TASR to potvrdil hovorca Krajskej prokuratúry v Prešove Michal Sovič. Trestné stíhanie vedie krajský vyšetrovateľ odboru prešovskej kriminálnej polície. Vec dozoruje prokurátor Oddelenia dozoru v trestnom konaní Krajskej prokuratúry v Prešove. Podľa hovorcu sa v rámci vyšetrovania vykonávajú potrebné procesné úkony na zistenie skutkového stavu. Na stavbe bola realizovaná aj obhliadka miesta činu podľa Trestného poriadku. Výstavba vojenskej nemocnice v Prešove sa začala na prelome rokov 2025 a 2026. Odvtedy bola vybudovaná časť objektu. Minister obrany Robert Kaliňák koncom apríla oznámil pozastavenie výstavby. Dôvodom boli kontroly kvality prác na nosných prvkoch stavby. Po ukončení spolupráce s vtedajším zhotoviteľom prevzala stavbu nová skupina firiem. Na druhú etapu vyhlásil rezort obrany verejnú súťaž. Opozícia postup vlády pri výstavbe nemocnice opakovane kritizovala. Minister obrany Robert Kaliňák aj predseda vlády Robert Fico kritiku odmietajú.

Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o zdravotných poisťovniach. Novela upresňuje povinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti uvádzať v zúčtovacej dávke identifikačné číslo elektronického zdravotného záznamu. Zdravotná poisťovňa bude môcť neuhradiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak zúčtovacia dávka toto číslo nebude obsahovať. Zákon zároveň vymedzuje výnimky. Identifikačné číslo elektronického zdravotného záznamu sa nebude vyžadovať napríklad pri novorodencovi dočasne identifikovanom rodným číslom matky, pri osobe zdravotne poistenej v inom členskom štáte Európskej únie alebo pri žene, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Do legislatívy pribudnú aj prechodné ustanovenia. Tie určia typy poskytovateľov a odborné zameranie zariadení, pri ktorých sa povinnosť uvádzať identifikačné číslo elektronického zdravotného záznamu dočasne odsunie. Národné centrum zdravotníckych informácií bude zároveň zasielať zdravotným poisťovniam údaje o elektronických zdravotných záznamoch. Poisťovne ich použijú na overenie správnosti údajov v zúčtovacej dávke. Novela mení aj pravidlá pri klinickom skúšaní. Údaje relevantné pre zdravotný stav pacienta a kontinuitu starostlivosti budú môcť byť súčasťou elektronickej zdravotnej knižky. Súčasťou zmien je aj rozšírenie definície kontroly na diaľku zo strany zdravotných poisťovní a úprava identifikácie odborného zamerania hospicov.

Koaličný Hlas-SD navrhuje zákaz sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov. Strana chce návrh predložiť do medzirezortného pripomienkového konania. Cieľom má byť ochrana detí a mladistvých v online priestore. Podľa návrhu by si deti do 16 rokov nemohli vytvárať účty na veľkých digitálnych platformách. Netýkalo by sa to platforiem určených na komunikáciu, ako sú e-mail alebo jednoduché chatovacie služby. Mladí ľudia vo veku od 16 do 18 rokov by mali mať na sociálnych sieťach automaticky nastavený chránený režim. Znamenalo by to súkromný profil, vypnutú polohu, zákaz automatického pridávania do skupín a osobitnú ochranu pred kontaktom zo strany cudzích ľudí. Minister školstva Tomáš Drucker uviedol, že overovanie veku by nemalo platformám poskytovať osobné údaje ani umožniť profilovanie dieťaťa. Platforma by mala dostať len informáciu, či používateľ spĺňa alebo nespĺňa vekovú hranicu. Na návrhu podľa Hlasu-SD pracovali rezorty školstva, vnútra, zdravotníctva a práce. Na vládu by sa mohol dostať v auguste a účinný by mohol byť od januára 2027. Opozičné KDH pripomenulo, že podobný legislatívny návrh už predložilo v parlamente. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie uviedlo, že ho postup Hlasu-SD prekvapil, keďže samo pripravuje zákon na ochranu detí vo virtuálnom priestore.

Všeobecná zdravotná poisťovňa podľa vlastných údajov v minulom roku potvrdila pozíciu lídra v podpore liečby poistencov s najťažšími diagnózami. Schválila najvyšší počet žiadostí o výnimkovú liečbu na slovenskom trhu. Výnimkový režim umožňuje zdravotnej poisťovni reagovať v prípadoch, keď sú štandardne dostupné terapeutické postupy už vyčerpané. Často ide o pacientov s onkologickými, neurologickými, hematologickými, imunologickými alebo zriedkavými ochoreniami. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových uviedol, že nárast počtu poistencov s onkologickými a zriedkavými ochoreniami priniesol aj viac žiadostí o liečbu na výnimku. Poisťovňa na tieto lieky vynaložila takmer 30,9 milióna eur. Tým mierne prekročila zákonom stanovený limit 2,9 percenta, ktorý bol v roku 2025 určený na výnimkovú liečbu. Najväčší objem schválila v kategórii cytostatiká a imunomodulátory, teda liekov používaných najmä pri onkologických ochoreniach. Išlo o takmer 16,4 milióna eur. Nasledovali lieky na respiračný systém za takmer 3,8 milióna eur a lieky na tráviaci trakt a metabolizmus za takmer 3,7 milióna eur. Štátna poisťovňa pripomína, že každú žiadosť posudzuje individuálne, podľa medicínskych, efektívnostných a legislatívnych kritérií.

Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline ako prvá na Slovensku zaviedla do praxe najmodernejšie 3D C-rameno pre neurochirurgické zákroky. Nová zobrazovacia technológia má zvýšiť presnosť, bezpečnosť a kvalitu operačných výkonov. Podľa primára oddelenia neurochirurgie Ivana Mačugu je technologický pokrok v neurochirurgii mimoriadne dôležitý. Operácie mozgu a chrbtice si vyžadujú maximálnu presnosť, vysokú koncentráciu a spoľahlivé zobrazovacie metódy. Aj minimálna odchýlka môže ovplyvniť výsledok zákroku a následnú kvalitu života pacienta. Nový systém umožňuje neurochirurgom získať detailné zobrazenie operačného poľa priamo počas výkonu. Lekári tak môžu priebežne kontrolovať správnosť jednotlivých krokov operácie a v prípade potreby okamžite upraviť ďalší postup. Primár Mačuga pripomenul, že pri neurochirurgických výkonoch často rozhodujú milimetre. Presné 3D zobrazenie počas operácie preto považuje za významnú pomoc pri náročných zákrokoch. Výhodou systému je aj vysoká miera automatizácie a mobility. Inteligentné polohovanie a autonómny pohyb zariadenia umožňujú rýchle prispôsobenie potrebám operačného tímu bez zbytočných prerušení výkonu. Pre pacienta to môže znamenať bezpečnejší zákrok, presnejší postup a plynulejší priebeh operácie.

Onkologická diagnóza ročne zasiahne viac ako 40-tisíc Slovákov. Všeobecná zdravotná poisťovňa preto upozorňuje na význam prevencie a včasného skríningu. Práve včasné odhalenie ochorenia môže výrazne zlepšiť šance na úspešnú liečbu. V minulom roku rozoslala VšZP viac ako 370-tisíc pozvánok na skríningové vyšetrenia. Týkali sa rakoviny hrubého čreva a konečníka, rakoviny krčka maternice a rakoviny prsníka. Na pozvánky však reagovalo len malé percento poistencov – približne každý desiaty pozvaný. Napriek nízkej účasti sa podarilo zachytiť 240 nových nádorových ochorení. Skríningu rakoviny hrubého čreva a konečníka sa zúčastnilo 11,89 percenta zo 186 336 pozvaných poistencov. Lekári zachytili 1762 abnormálnych nálezov, z toho 210 kolorektálnych karcinómov. Pri rakovine krčka maternice prišlo 8,45 percenta zo 151 631 pozvaných poisteniek. Zachytených bolo 286 abnormálnych nálezov a 21 karcinómov. Na skríning rakoviny prsníka prišlo 5,5 percenta z 32 700 pozvaných poisteniek. Diagnostikovaných bolo deväť prípadov rakoviny prsníka. VšZP posiela pozvánky najmä cez ePobočku a mobilnú aplikáciu, ostatným poštou. Pri skríningu kolorektálneho karcinómu zasiela aj test na okultné krvácanie. Poisťovňa zároveň podporuje prevenciu finančnými príspevkami z Peňaženky zdravia a spúšťa pilotný projekt multidisciplinárnych tímov pre pacientov s karcinómom prsníka a kolorektálnym karcinómom. Praktický odkaz pre pacienta je jednoduchý: pozvánku na skríning netreba odkladať. Preventívne vyšetrenie môže zachytiť ochorenie v štádiu, keď je liečba účinnejšia.

Európsky preukaz zdravotného poistenia nestačí na plné krytie zdravotnej starostlivosti v zahraničí a nenahrádza cestovné poistenie. Upozorňuje na to zdravotná poisťovňa Union. Európsky preukaz kryje len akútnu zdravotnú starostlivosť, a to iba vo verejných zdravotníckych zariadeniach. Podľa hovorkyne poisťovne Beáty Dupaľovej Ksenzsighovej sa pritom často stáva, že práve takéto zariadenia sa v dovolenkových rezortoch vôbec nenachádzajú. Pri použití európskeho preukazu zároveň platia pre poistenca rovnaké podmienky ako pre domácich obyvateľov danej krajiny. Ak je tam zavedená spoluúčasť, musí ju uhradiť aj slovenský pacient. Z prieskumu poisťovne na vzorke 1000 respondentov vyplýva, že 27 percent ľudí považuje cestovné poistenie za nepotrebné. Ďalších 17 percent si myslí, že s európskym preukazom budú mať v zahraničí nárok na bezplatné ošetrenie. Union upozorňuje, že práve táto mylná predstava patrí medzi najčastejšie dôvody, prečo si ľudia cestovné poistenie neuzatvoria. Poisťovňa pripomína, že mnohí dovolenkári považujú poistenie za výdavok, na ktorom sa dá ušetriť. Podľa jej štatistík sa však jeden zo štyroch dovolenkárov vracia domov so zranením. Pre pacienta to znamená, že pred cestou do zahraničia by sa nemal spoliehať len na európsky preukaz. Ten je dôležitý, ale má svoje limity.

A teraz krátke správy z uplynulého týždňa.

Príspevok na pohreb sa zvýši zo súčasných 200 na 250 eur. Vyplýva to z novely zákona o príspevku na pohreb, ktorú schválili poslanci Národnej rady SR. Návrh predložila koaličná SNS. Dôvodom je podľa predkladateľov pokračujúci rast cien pohrebných služieb a ďalších výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu. Podľa orientačných údajov sa celkové náklady na pohreb na Slovensku pohybujú spravidla od 1000 do 3000 eur. Súčasný príspevok vo výške 200 eur tak podľa predkladateľov nepokrýva ani 30 percent týchto nákladov. Národniari pôvodne navrhovali zvýšenie príspevku na 500 eur. Pozmeňujúcim návrhom však sumu upravili na 250 eur. Novela má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.

Ochota darovať krv na Slovensku rastie. Pri príležitosti Svetového dňa darcov krvi na to upozornilo Národné centrum zdravotníckych informácií. V roku 2024 bolo na Slovensku evidovaných takmer 319-tisíc darcov krvi. Rok predtým ich bolo 301 571. Väčšinu darcov tvorili muži, takmer 199-tisíc. Žien bolo približne 120-tisíc. Stúpol aj počet ľudí, ktorí darovali krv po prvýkrát. Vlani ich bolo 23 251, čo je o takmer 300 viac ako v roku 2023. Počet aktívnych darcov bol najvyšší za posledných desať rokov. V roku 2024 ich bolo 118 255. Na Slovensku sa vlani uskutočnilo 234 430 odberov celej krvi od dobrovoľných darcov. Odberov plazmy bolo 21 656 a krvné doštičky darovali dobrovoľníci 7228-krát. Z krvi sa vyrábajú transfúzne lieky používané pri liečbe imunologických, hematologických, neurologických aj urgentných stavov. Svetový deň darcov krvi sa pripomína 14. júna. Tohtoročné motto kampane Svetovej zdravotníckej organizácie znie: „Jedna kvapka ľudskosti. Daruj krv. Zachráň život.“

Polícia spúšťa osvetovú kampaň s názvom „Hejt nie je názor“. Chce ňou upozorniť na narastajúci výskyt nenávistných prejavov v online priestore a na ich dôsledky pre ľudí. Kampaň sa začína úvodným videom na sociálnych sieťach. Polícia ním otvára diskusiu o tom, kde končí kritika a kde sa začína nenávisť. Komentáre, ktoré vo videu zaznejú, nie sú vymyslené. Ide o skutočné príspevky zverejnené na internete, s ktorými sa policajti stretávajú pri výkone služby. Polícia zdôrazňuje, že cieľom kampane nie je obmedzovať slobodu prejavu ani umlčiavať kritické názory. Upozorňuje však, že medzi vecnou kritikou a nenávistným prejavom je rozdiel. V nasledujúcich týždňoch bude Policajný zbor na sociálnych sieťach zverejňovať praktické rady a odporúčania. Ľuďom chce vysvetliť, ako rozpoznať online nenávisť, ako sa pred ňou chrániť a ako postupovať, keď sa stanú jej terčom. Polícia zároveň vyzýva verejnosť, aby sa pred zverejnením komentára zamyslela, či by rovnaké slová povedala aj osobne. Ak sa človek stane obeťou nenávistných prejavov alebo má podozrenie, že obsah na internete prekračuje zákonné hranice, môže sa obrátiť na políciu.

To boli dnešné MEDI NOVINY na TV Doktor. Dnes sme hovorili o novom akčnom pláne Národného onkologického programu, ktorý má zlepšiť prevenciu, diagnostiku, liečbu aj kvalitu života onkologických pacientov. Pozreli sme sa na slovenskú štúdiu o znečistení ovzdušia, podľa ktorej môže špinavý vzduch skracovať život o viac ako jeden rok. Priniesli sme aj dáta zo záchrannej služby, informácie o legislatívnych zmenách, výnimkovej liečbe, skríningoch, cestovnom poistení a ďalšie správy zo zdravotníctva.

Ďakujeme, že ste boli s nami a Sledujete TV Doktor. Prajem vám pokojný deň a pevné zdravie. Dovidenia.