Non - Hodgkinove lymfómy (NHL) sú heterogénna skupina lymfoproliferatívnych ochorení, ktoré vznikajú prevažne v lymfatických uzlinách alebo iných lymfatických tkanivách. Základné rozdelenie je podľa biologického správania na agresívne a indolentné formy. Vo svete sú viac postihnutú muži.

Rizikové faktory:

Hlavným rizikovým faktorom je imunitná dysregulácia spôsobená rôznymi podnetmi, ako sú:

• chronické vírusové infekcie - HIV, EBV, HTLV-1 vírusy
• chronické bakteriálne infekcie - Helicobacter pylori
• autoimunitné ochorenia - celiakia, Sjögrenov syndróm
• dlhodobá imunosupresívna liečba - stavy po orgánových transplantáciách

Vyššie riziko NHL majú pacienti, ktorí prekonali onkologickú liečbu  - chemoterapiu alebo radioterapiu - kvôli inej malignite. U niektorých typov lymfómoch bývajú v nádorových bunkách nachádzané typické genetické zmeny, ktorých stanovenie zohráva významný diagnostický a prognostický význam. 

Prejavy

Väčšina pacientov prichádza s nebolestivou lymfadenopatiou, teda nebolestivým zväčšením lymfatických ciev. Príznaky závisia od lokalizácie lymfómu, pretože táto skupina ochorení môže postihovať praktický každé tkanivo tela. V pokročilom štádiu pozorujeme B príznaky, ako sú horúčky, nočné potenie, nevysvetliteľné chudnutie. 

Diagnostika

Pomocou fyzikálneho vyšetrenia zisťujeme zväčšené lymfatické uzliny alebo zdurenie lymfatického tkaniva, prípadne inú zväčšenú masu mimo lymfatického systému. Z laboratórnych vyšetrení sledujeme znaky anémie z chronických ochorení, zvýšené zápalové parametre, ako je sedimentácia a CRP a zmeny hladín imunoglobulínov. Zo zobrazovacích metód sa využíva USG lymfatických uzlín, CT vyšetrenie a PET/CT. Biopsiu je optimálne vykonávať zo zväčšenej lymfatickej uzliny a trepanobiopsia - vyšetrenie buniek z kostnej drene je indikované až v pokročilejších štádiách. Štandardom je vyšetrenie buniek z biopsie pomocou prietokovej cytometrie. Rovnako ako pri Hodgkinovom lymfóme, aj pri NHL využívame klasifikáciu stagingu pomocou klasifikácie Ann Arbor.

Terapia

Terapia záleží od histologického typu lymfómu a od celkového stavu pacienta. U asymptomatických pacientov pripadá do úvahy aj samotné pozorovanie stavu bez priameho zásahu. Využíva sa systémová liečba vo forme radioterapie a chemoterapie, ďalej je to imunoterapia založená na podávaní monoklonálnych protilátok. V pokročilejších štádiách prichádza do úvahy paliatívna terapia.