Priedušnica (trachea) je trubicovitý orgán priemeru 1,5-2 cm a dĺžky približne 10-11 cm , ktorý je súčasťou dolných dýchacích ciest a spája hrtan (larynx) s prieduškami (bronchi). Priedušnica je vystužená chrupkami tvaru písmena C. K poraneniam priedušnice môže dochádzať v dôsledku tupých alebo penetrujúcich poranení, ale aj vplyvom zdravotných výkonov. Klinické prejavy zahŕňajú dýchavičnosť, bolesť na hrudi, vykašliavanie krvi a ďalšie. Diagnózu stanovujeme pomocou zobrazovacích vyšetrení, medzi ktoré patrí röntgen, CT vyšetrenie a bronchoskopia. V niektorých prípadoch môže byť liečba konzervatívna, ale rozsiahlejšie poranenia priedušnice si vždy vyžadujú chirurgický zásah.

Príčina

• Penetrujúce poranenia – bodné a strelné poranenia v oblasti krku a hrudníka môžu viesť k poraneniu priedušnice. 
• Tupé poranenia – sú najčastejšou príčinou poranenia priedušnice a môžu vznikať v dôsledku priamych tupých nárazov do oblasti krku a hrudníka, škrtenia, výrazného predklonu (flexie) alebo záklonu krku (extenzii), crush syndrómu hrudníka.
• Iatrogénne poranenie – niektoré zdravotné výkony, ako je tracheostómia, endotracheálna intubácia, bronchoskopia môžu viesť k poraneniu priedušnice. Zvýšené riziko iatrogénneho poranenia je u pacientov starších ako 50 rokov, obéznych a u žien. 
• Inhalácia alebo aspirácia – vdýchnutie horúcich alebo toxických plynov, pár, výparov môže viesť k poškodeniu priedušnice. Vdýchnutie cudzích predmetov môže viesť tiež k vzniku poranenia. 

Prejavy

Klinický obraz poranení priedušnice sa môže líšiť v závislosti od rozsahu poranenia, prítomnosti poranenia okolitých anatomických štruktúr a mechanizmu úrazu.

• Dýchavičnosť (dyspnoe).
• Vykašliavania kriv (hemoptýza).
• Bolesť na hrudi.
• Zachrípnutie a chrapot.
• Sťažené prehĺtanie (dysfágia).
• Podkožný emfyzém – prítomnosť voľného vzduchu v podkoží.
• Pneumomediastinum – prítomnosť voľného vzduchu v medzihrudí. 
• Pneumotorax. 

Poranenia priedušnice môžu byť komplikované vznikom infekcií pľúc, tracheoezofageálnych fistúl, stenóz (zužení) priedušnice, poraneniami okolitých anatomických štruktúr.

Diagnostika

Pri odbere anamnézy sa zameriavame na prítomnosť možných vyvolávajúcich faktorov, ako sú tupé alebo penetrujúce poranenia v oblasti krku a hrudníka alebo absolvované zdravotné výkony. V rámci fyzikálneho vyšetrenia si všímame zmeny dýchania, stridor (chrapot), prítomnosť cyanózy, podkožného emfyzému a ďalšie zmeny. Zobrazovacie vyšetrenia, ako je röntgen hrudníka alebo počítačová tomografia (CT) môžu odhaliť deviáciu priedušnice, prítomnosť pneumomediastina, pneumotoraxu alebo ďalších patologických zmien. Zlatým štandardom na stanovenie miesta a rozsahu poranenia priedušnice je bronchoskopia.

Terapia

Základom liečby poranení priedušnice je vždy stabilizácia pacienta a zabezpečenie dýchania. K menším poraneniach priedušnice je možné pristupovať konzervatívne, čo spočíva v polohovaní pacienta, užívaní antibiotík, inhibítorov protónovej pumpy a prípadne kortikosteroidov. Rozsiahlejšie poranenia si vyžadujú chirurgické ošetrenie.