Ischemická kolitída je zápal hrubého čreva spôsobený nedostatočným prísunom kyslíka do jeho steny. Zvyčajne postihuje len určitý segment čreva, najmä jeho ľavú časť. Typicky sú najviac postihnutí starší a chorobnejší ľudia. Diagnostika zahrňuje kolonoskopiu a zobrazovacie vyšetrenia. Rýchla liečba zameraná na obnovenie prietoku krvi do postihnutej oblasti môže zmierniť príznaky a znížiť riziko komplikácií.

Príčiny

Príčinou stavu je nedokrvenie steny hrubého čreva. K tomu môže dôjsť celkovo pri znížení krvného tlaku v tele (šokové stavy, náročné operácie, srdcové zlyhávanie, ťažká dehydratácia, vplyv niektorých liekov), alebo pri upchávaní krvných ciev, ktoré by mali hrubé črevo vyživovať. Cievne zásobenie je narušené napríklad pri uzáveroch veľkých črevných tepien. K uzatváraniu malých tepienok dochádza napríklad pri niektorých autoimunitných ochoreniach (systémový lupus), pri cukrovke, pri chorobách spojených so zvýšeným zrážaním krvi (napr. Leidenská mutácia) a vyššie riziko majú aj ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu. V mnohých prípadoch je príčina vzniku ischemickej kolitídy nejasná, úlohu zohráva aj vysoký vek a celkové oslabenie organizmu. 

Prejavy

Závisia od rozsahu a rýchlosti nedokrvenia čreva. Typickým príznakom je bolesť brucha, ktorá môže byť spojená s nevoľnosťou a vracaním. Relatívne často sa objavuje nútenie na stolici, hnačky a nachádzame červenú krv v stolici. U ťažkých foriem sa rozvíja toxickí megakolón a ileus so zástavou črevnej činnosti a rôzne veľký okrsok čreva začne odumierať. To sa prejaví horúčkou a postupným rozvojom peritonitídy s otravou krvi. Dôsledkom je šokový stav a smrť. Aj pri ľahkých formách ischemickej kolitídy bez výrazných príznakov, môže dôjsť k neskorým komplikáciám, ktoré mávajú podobu zúženia čreva a jeho dôsledkov.

Diagnostika

Okrem anamnézy a vyšetrenia brucha je dôležitá röntgenová snímka brucha na vylúčenie náhlej brušnej príhody. Ultrazvuk alebo CT vyšetrenie brucha bývajú obvykle vykonané tiež a obe vyšetrenia môžu ukázať zosilnenie steny hrubého čreva v postihnutom úseku. Základom diagnostiky je však kolonoskopia. Pri nej lekár na vlastí oči uvidí chorobné zmeny sliznice a môže pri pochybnostiach odobrať vzorky na histologické vyšetrenie. Ak chceme pri podozrení ťažkej ischemickej kolitídy zistiť, či sú veľké tepny zásobujúce črevo priechodné, volíme angiografické vyšetrenie.

Liečba

U ľahších foriem choroby je liečba konzervatívna. Pacientovi dodávame tekutiny intravenózne, na čas väčšinou zakážeme príjem potravy ústami, aby sme črevo nenamáhali (s možným podaním špeciálnej výživy intravenózne) a podávame antibiotiká. Pri zhoršovaní stavu môže byť nutný chirurgický zákrok s odstránením postihnutej časti hrubého čreva. Ak zistíme pri kolonoskopii odumretie časti čreva, vykonáva sa chirurgický zákrok vždy a čo najskôr. Veľkým problémom je syndróm krátkeho čreva, ktorý sa po týchto operáciách objavuje.