MEDI Noviny 15. 08. 2026 (AD)
MEDI NOVINY: zdravotníctvo zrozumiteľne pre pacienta
SEZÓNA 4 - EPIZÓDA 30
15.08.2026
Dobrý deň, sledujete MEDI Noviny na TV Doktor.
Dnešné vydanie začíname letným špeciálom. Počas prvého mesiaca prázdnin výrazne pribudlo úrazov, pri ktorých zasahovali záchranári. Pozrieme sa aj na riziká trampolín, bezpečné cestovanie autom počas horúčav, anafylaktický šok a zásady bezpečnosti počas splavu.
V druhej časti relácie sa budeme venovať ďalším správam zo zdravotníctva. Dôvera a vlastník Union zdravotnej poisťovne požiadali Európsku komisiu o stanovisko k plánovanej transakcii. Úrad pre dohľad reaguje na diskusiu o financovaní nemocníc, NCZI získalo akreditáciu jednotky kybernetickej bezpečnosti pre zdravotníctvo a zdravotné poisťovne zverejnili hospodárske výsledky za prvý polrok. Hovoriť budeme aj o domácej ošetrovateľskej starostlivosti počas horúčav, novom kardiostimulátore, umelej inteligencii v záchrannej službe, dostupnosti ambulantných lekárov, budúcnosti záchraniek, nemocnici v Nitre, Lučenci a ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.
Počas prvého mesiaca letných prázdnin výrazne pribudlo úrazov, pri ktorých zasahovali záchranári. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby evidovalo v júli 2026 spolu 6894 výjazdov k zraneným pacientom. V porovnaní s minuloročným júlom je to o 500 výjazdov viac, teda nárast o 7,8 percenta. Sanitky smerovali 619-krát k deťom a 6275-krát k dospelým. Významnú časť tvorili úrazy na bicykloch a kolobežkách. Pri cyklistoch zasahovali záchranári 376-krát, z toho v 69 prípadoch išlo o deti. Ďalších 113 výjazdov súviselo s kolobežkami, pričom 52 zranených boli detskí pacienti. Najčastejšou príčinou boli pády, zrážky alebo strata kontroly. Následkom nemusia byť len odreniny, ale aj poranenia hlavy, tváre, končatín, hrudníka či chrbtice. Riziko zvyšuje rýchlosť, únava, nepozornosť, vysoké teploty aj alkohol. Záchranári preto pripomínajú význam prilby a ďalších ochranných pomôcok.
Lekári Národného ústavu detských chorôb ošetrili počas júla 4226 detí. Približne polovica prišla pre úraz, pričom mnohým zraneniam sa dalo podľa nemocnice predísť. Deti sa najčastejšie zranili pri pádoch, na trampolínach, elektrických kolobežkách, pri bazénoch, športe a ďalších voľnočasových aktivitách. Päť detí museli hospitalizovať s vnútrolebečným krvácaním po nehode na elektrickej kolobežke. Klinika pediatrickej urgentnej medicíny zároveň v priemere každý deň ošetrila jedno dieťa pre toxický účinok alkoholu alebo inej návykovej látky. Približne každý tretí deň poskytovali pomoc dieťaťu po užití toxickej dávky liekov. Väčšina týchto pacientov následne pokračovala v ústavnej liečbe na klinike detskej psychiatrie. Zdravotníci počas prvej polovice prázdnin riešili aj štyri prípady pritopenia detí. Všetky sa našťastie skončili bez následkov. Medzi najčastejšie neúrazové ťažkosti patrili horúčka, vracanie, hnačky a alergické reakcie. Letné štatistiky ukazujú, že prázdniny sú rizikové nielen pri vode, ale aj pri bežných aktivitách. Pomáha dohľad dospelých, prilba, ochranné pomôcky, primeraná rýchlosť a otvorený rozhovor s deťmi o alkohole, drogách aj liekoch.
Skákanie na trampolíne prináša najmä počas leta zvýšené riziko vážnych detských úrazov. Lekári z Národného ústavu detských chorôb upozorňujú, že nehody sa nemusia skončiť len odreninami či ľahkými zlomeninami. Medzi najzávažnejšie následky patria poranenia očí, genitálií, chrbtice a hlavy. Lekári sa stretávajú aj s komplikovanými zlomeninami končatín či poraneniami vnútorných orgánov v oblasti brucha. Najväčšie riziko vzniká pri skákaní viacerých ľudí naraz. Nebezpečné je aj spoločné skákanie dospelého s dieťaťom, pretože rozdiel v hmotnosti môže dieťa vymrštiť a spôsobiť ťažký dopad. Rizikové sú aj saltá, premety a trampolíny bez ochranných zábran. Odborníci odporúčajú, aby bolo na trampolíne vždy len jedno dieťa a pod dohľadom dospelého. Akrobatické prvky by mali byť zakázané. Trampolína musí byť bezpečne ukotvená, pravidelne kontrolovaná a u veľmi malých detí treba jej používanie dôkladne zvážiť.
Počas horúcich dní by v aute nemala chýbať pitná voda. Úrad verejného zdravotníctva ju odporúča najmä pri dlhších cestách alebo pri uviaznutí v dopravnej kolóne. Pred zapnutím klimatizácie treba rozpálené vozidlo najskôr vyvetrať. Teplotu je vhodné nastaviť približne o päť až sedem stupňov nižšie, ako je vonku. Pri dlhšej jazde ju možno postupne znižovať. Asi pol hodiny pred príchodom do cieľa však treba rozdiel opäť zmierniť. Vodiči by mali pravidelne oddychovať a dopĺňať tekutiny. Polícia upozorňuje, že horúčava zhoršuje pozornosť, reakčný čas a urýchľuje nástup únavy. Deti musia byť počas jazdy pripútané v autosedačke, chránené pred priamym slnkom a mať dostatok tekutín. Deti ani zvieratá nesmú zostať v zaparkovanom aute bez dozoru ani na krátky čas. Interiér vozidla sa môže prehriať už v priebehu niekoľkých minút.
Anafylaktický šok sa môže rozvinúť v priebehu niekoľkých sekúnd a bez rýchlej pomoci ohroziť život. Záchranári upozorňujú, že medzi varovné príznaky patria prudký opuch tváre alebo jazyka, sťažené pískavé dýchanie, potenie, náhly pokles krvného tlaku či mdloba. Reakcia sa často začína svrbením alebo začervenaním kože. Pri zhoršovaní príznakov netreba čakať, či samy ustúpia. Pacienta treba uložiť do polohy v sede, podložiť mu nohy a okamžite volať linku 155. Ľudia so silnou alergiou by mali mať vždy pri sebe adrenalínové pero. Pri príznakoch anafylaxie si ho treba bezodkladne aplikovať do vonkajšej strany stehna, aj cez oblečenie, a následne privolať záchranárov. Po bodnutí včelou treba skontrolovať žihadlo, opatrne ho odstrániť a miesto umyť vodou a mydlom. Bežný opuch možno zmierniť studeným obkladom a antihistaminikom. Ak sa však pridá sťažené dýchanie, opuch jazyka, slabosť alebo kolaps, treba okamžite volať pomoc.
Splav rieky môže priniesť úrazy, dehydratáciu, vyčerpanie aj riziko utopenia. Záchranár Patrik Brna zo služby ZaMED pripomína, že základom bezpečnosti je záchranná vesta, vhodná ochranná obuv a pri divokejšej vode aj prilba. Počas splavu treba pravidelne dopĺňať tekutiny, najmä čistú vodu, minerálku alebo iónový nápoj. Dôležitá je pokrývka hlavy, opaľovací krém a vyhýbanie sa alkoholu. Bavlnenú pokrývku možno priebežne namočiť a ochladzovať si tak hlavu. Sledovať treba aj vývoj počasia. Búrka, silný vietor alebo náhla zmena podmienok môžu výrazne zvýšiť riziko nehody. Medzi časté úrazy patria odreniny a zlomeniny. Vzniknúť môžu pri vystupovaní z kajaka, páde alebo zakliesnení končatiny medzi skaly v prúde. Na splav si treba pribaliť základnú lekárničku, pravidelne užívané lieky a osobné veci. Všetko je vhodné uložiť do pevného vodeodolného obalu.
Zdravotná poisťovňa Dôvera a holandská spoločnosť Achmea, vlastník Union zdravotnej poisťovne, požiadali Európsku komisiu o prednotifikáciu plánovanej transakcie. Od Komisie žiadajú stanovisko ku kúpe Unionu. Dôvera zároveň doručila Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žiadosť o predchádzajúci súhlas s nadobudnutím 100 percent akcií a hlasovacích práv v Union zdravotnej poisťovni. Súhlas úradu je jednou z podmienok dokončenia transakcie. Akcionár Unionu Achmea a Dôvera podpísali zmluvu o prevode akcií 14. júla. Po získaní všetkých potrebných súhlasov sa plánuje zlúčenie Union zdravotnej poisťovne s Dôverou. Podľa vedenia oboch poisťovní by stanoviská príslušných orgánov mohli prísť v priebehu niekoľkých mesiacov. Predstavitelia Dôvery a Unionu nepredpokladajú, že by dokončeniu transakcie bránila zásadná prekážka. Poistenci a verejnosť môžu priebeh plánovaného spojenia a praktické informácie sledovať na stránke Tvoja poisťovňa. Pre poistencov sa v tejto fáze nič nemení.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou víta diskusiu o financovaní nemocníc. Zároveň upozorňuje, že hodnotenie musí vychádzať z úplných a porovnateľných údajov, nie iba z vybraných častí systému. Úrad podporuje spravodlivé financovanie a postupné približovanie úhrad za porovnateľnú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na zriaďovateľa nemocnice. Za problematické však považuje porovnávanie zariadení iba podľa platieb v systéme DRG. Ten tvorí významnú časť financovania, no nezahŕňa všetky zdroje nemocníc. Podľa revidovaných údajov ÚDZS dostali štátne nemocnice mimo systému DRG ďalších 191 miliónov eur. Viaceré zariadenia čerpali financie aj za spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, ambulantnú a jednodňovú zdravotnú starostlivosť či vzdelávanie medikov. Úrad však dodáva, že existencia dodatočných zdrojov sama osebe neznamená dostatočné financovanie. ÚDZS je zároveň pripravený prevziať väčšiu zodpovednosť za rozvoj systému DRG. Upozorňuje pritom na konflikt záujmov ministerstva zdravotníctva, ktoré je regulátorom aj vlastníkom kľúčových nemocníc. Lekárski odborári sa medzitým stretli s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. LOZ tvrdí, že štátne nemocnice sú podfinancované na úkor súkromných. Úrad zdôrazňuje, že diskusia musí zahŕňať aj ambulantný sektor a rovnováhu celého systému.
Národné centrum zdravotníckych informácií získalo od Národného bezpečnostného úradu akreditáciu jednotky CSIRT. Ide o prvú akreditovanú sektorovú jednotku na Slovensku, ktorá sa špecializuje na ochranu zdravotníctva pred kybernetickými hrozbami. Tím NCZI CSIRT pomáha nemocniciam, klinikám a ďalším zdravotníckym zariadeniam predchádzať kybernetickým útokom, odhaľovať bezpečnostné hrozby a koordinovať riešenie incidentov. Monitoruje zraniteľnosti, analyzuje bezpečnostné udalosti a pomáha zmierňovať následky útokov. Jednotka spolupracuje s národnou jednotkou SK-CERT, Centrom pre kybernetickú obranu SR aj s Agentúrou Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť. Cieľom je rýchlejšia výmena informácií o hrozbách a koordinovaný postup pri útokoch, ktoré môžu zasiahnuť zdravotnícke zariadenia. Kybernetická bezpečnosť v zdravotníctve nie je len technická téma. Útok na nemocničný systém môže spomaliť diagnostiku, obmedziť prístup k údajom a zasiahnuť poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Zdravotné poisťovne skončili prvý polrok 2026 v celkovom zisku 13,4 milióna eur. Vyplýva to z priebežných neauditovaných účtovných závierok, ktoré zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Všeobecná zdravotná poisťovňa dosiahla zisk 2,5 milióna eur, Dôvera 9,6 milióna a Union 1,3 milióna eur. Vlastné imanie VšZP dosiahlo ku koncu júna takmer 84 miliónov eur, Dôvera evidovala necelých 215 miliónov a Union viac ako 49 miliónov eur. Dôvera v apríli vyplatila svojmu akcionárovi dividendy vo výške 30,3 milióna eur. Všetky tri poisťovne splnili zákonnú požiadavku na minimálnu výšku vlastného imania. Úrad zároveň spresnil výsledky Unionu za rok 2025. Poisťovňa v auditovanej účtovnej závierke vykázala zisk 24,6 milióna eur, teda o 14,9 milióna viac ako v predbežných údajoch. Zmena súvisela s úpravou technických rezerv. Podľa ÚDZS všetky poisťovne aktuálne spĺňajú zákonné požiadavky na platobnú schopnosť a svoje záväzky voči poskytovateľom uhrádzajú v súlade so zákonom.
Zdravotné poisťovne reagovali na požiadavku Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, ktorá žiada dočasnú kompenzáciu pre sestry pracujúce počas extrémnych horúčav v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Komora upozorňuje, že sestry v teréne denne čelia vysokej fyzickej záťaži a riziku prehriatia organizmu. Union zdravotná poisťovňa uviedla, že rizikové príplatky alebo výkony môže uhrádzať len v rozsahu platnej legislatívy a v rámci finančných zdrojov určených programovou vyhláškou. Všeobecná zdravotná poisťovňa poukázala na to, že horúčavy ovplyvňujú celý zdravotnícky sektor. Kompenzáciu iba jednej skupiny pracovníkov by preto považovala za diskriminačnú. Dôvera zdôraznila potrebu primeraných pracovných podmienok pre všetkých zamestnancov. Zároveň uviedla, že požadovaný výkon je viazaný na rizikového pacienta, nie na prostredie, v ktorom sa starostlivosť poskytuje.
Národný ústav srdcových a cievnych chorôb rozšíril možnosti liečby porúch srdcového rytmu. Tím oddelenia arytmií a kardiostimulácie pod vedením primára Petra Hliváka úspešne vykonal prvú implantáciu bezelektródového kardiostimulátora Aveir. Na rozdiel od klasického kardiostimulátora si tento systém nevyžaduje vytvorenie lôžka v hrudníku ani zavedenie elektród cez žily. Lekári ho minimálne invazívnym katétrovým prístupom implantujú cez cievu v oblasti slabiny priamo do pravej srdcovej komory. Výhodou môže byť rýchlejší návrat pacienta k bežným aktivitám. Pri klasickom kardiostimulátore treba približne mesiac šetriť hornú končatinu na strane implantácie. Pri bezelektródovom systéme sa obmedzenia týkajú najmä dolnej končatiny a zvyčajne trvajú približne týždeň. Prvú kontrolu pacient absolvuje približne štyri až šesť týždňov po zákroku. Ak systém funguje správne a pacient je stabilný, následné kontroly môžu postačovať raz ročne.
Umelá inteligencia a robotika čoraz viac pomáhajú záchranárom pri diagnostike aj ošetrovaní pacientov priamo v teréne. Posádky využívajú napríklad ultrazvuk s AI navádzaním, aplikáciu na vyhodnotenie EKG či zariadenie na mechanické kompresie hrudníka. Podľa riaditeľa záchrannej zdravotnej služby ZaMED Mateja Poláka umožňujú nové technológie rýchlejšie určiť zdravotný problém a začať cielenú liečbu ešte pred príchodom do nemocnice. Umelá inteligencia dokáže zdravotníkov usmerniť pri ultrazvukovom vyšetrení a pomáha interpretovať nález. Aplikácia PMkardia zase vyhodnocuje EKG. Podľa primára urgentu Júliusa Hodosyho môže upozorniť aj na diagnózu, ktorú zdravotník pôvodne nezvažoval. Robotické pomôcky odbremeňujú posádky pri fyzicky náročných úkonoch. Patria medzi ne mechanické zariadenie na stláčanie hrudníka či hydraulické nosidlá. Technológie nenahrádzajú záchranára, ale môžu mu pomôcť rozhodovať sa rýchlejšie a presnejšie.
Zdravotná poisťovňa by mala pacientovi zabezpečiť konkrétneho ambulantného lekára, ak sa mu ho nepodarí nájsť. Navrhuje to verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský v pripomienkach k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Ombudsman upozorňuje, že medzi najčastejšie podnety pacientov patrí práve nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Ako príklad uviedol pacienta, ktorý s výmenným lístkom oslovil viacerých špecialistov, no žiadny ho neprijal. Keď požiadal o pomoc svoju zdravotnú poisťovňu, dostal iba zoznam lekárov. Dobrovodský preto navrhuje, aby poisťovňa pacienta nielen informovala o dostupných lekároch, ale jedného z nich aj priamo určila. Ministra zdravotníctva Kamila Šaška vyzýva, aby túto povinnosť zapracoval do pripravovanej novely.
Opozičné KDH rok po zrušení tendra na prevádzkovateľov záchrannej zdravotnej služby kritizuje pretrvávajúci provizórny režim. Ministra zdravotníctva Kamila Šaška vyzýva, aby bez ďalšieho odkladu predstavil finálny model fungovania záchraniek. Poslanec František Majerský upozorňuje, že neistota môže odrádzať poskytovateľov od investícií do vozidiel a zdravotníckej techniky. KDH žiada fyzický audit staníc a kontrolu vybavenia posádok. Hnutie pripomenulo aj 32 správnych žalôb generálneho prokurátora a policajné vyšetrovanie súvisiace so zrušeným tendrom. Odmieta zároveň možnosť priameho začlenenia záchrannej zdravotnej služby pod urgentné príjmy nemocníc. Podobne ministra kritizuje aj exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Minister Kamil Šaško uviedol, že nový návrh je už pripravený a v priebehu niekoľkých týždňov ho predstaví Komisii pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Opozičná SaS upozorňuje na problémy pri zavádzaní nového informačného systému vo Fakultnej nemocnici Nitra. Podľa strany môžu komplikácie zasiahnuť základné klinické procesy a predstavovať riziko pre pacientov aj zdravotníkov. SaS nespochybňuje potrebu nahradiť viac ako 20 rokov starý systém. Kritizuje však spôsob jeho spustenia do ostrej prevádzky. Poslanci hovoria o problémoch s eReceptami, komunikáciou s laboratóriami, prístupom k údajom pacientov či zaznamenávaním informovaného súhlasu. Vedenie nemocnice tvrdí, že nový systém je funkčný a pri známych kritických nedostatkoch by ho nespustilo. Pripúšťa však, že pri projekte takéhoto rozsahu sa niektoré problémy môžu prejaviť až počas ostrej prevádzky. Lekári v prvých dňoch predpisovali niektoré lieky papierovo. Nemocnica tvrdí, že tento postup liečbu ani bezpečnosť pacientov neohrozil. Zatiaľ neeviduje odložené vyšetrenia, liečbu ani laboratórne vyhodnotenia. Pred spustením systému vyškolila približne tisíc zamestnancov a technická podpora dodávateľa zostáva priamo na pracoviskách.
Skupina Agel plánuje prevziať prevádzku nemocnice v Lučenci. Kontrolu nad jej súčasným prevádzkovateľom chce získať zlúčením s neziskovou organizáciou Cesta k zdraviu, ktorá patrí do skupiny Agel. Transakciu aktuálne posudzuje Protimonopolný úrad SR. Nemocničný areál zostáva vo vlastníctve Banskobystrického samosprávneho kraja. Krajskí poslanci už schválili zámer zmeniť súčasnú zmluvu o správe majetku na dlhodobý nájom. Samotná nájomná zmluva však zatiaľ podpísaná nebola. Ak Protimonopolný úrad koncentráciu schváli, Všeobecná nemocnica s poliklinikou Lučenec sa zlúči s organizáciou Cesta k zdraviu. Podľa kraja má zmena zachovať kontinuitu zdravotnej starostlivosti, umožniť ďalšie investície a nastaviť transparentnejšie podmienky. Agel sa vzhľadom na prebiehajúce konanie zatiaľ k podrobnostiam nevyjadruje. Lučenecká nemocnica poskytuje starostlivosť pacientom z okresov Lučenec, Poltár a Veľký Krtíš.
Zdravotné poisťovne začali poistencom rozposielať výsledky ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2025. Všeobecná zdravotná poisťovňa ich posiela od júna, Dôvera od začiatku júla a Union od druhej polovice mesiaca. Union vykoná približne 185-tisíc ročných zúčtovaní. Poistenci si výsledok môžu skontrolovať v online pobočke alebo mobilnej aplikácii. Preplatok vyšší ako päť eur Union vráti najneskôr do 60 dní od doručenia výsledku. Ak poistenec so zúčtovaním nesúhlasí, námietku môže podať do 15 dní. Dôvera vykoná ročné zúčtovanie viac ako 300-tisíc poistencom. Výsledky sprístupňuje v elektronickej pobočke a mobilnej aplikácii. Klientom s aktivovanou elektronickou schránkou ich posiela cez portál slovensko.sk. Ostatní dostanú notifikáciu alebo zásielku poštou podľa výsledku zúčtovania a dostupných kontaktných údajov. Poistenci by si mali výsledok ročného zúčtovania skontrolovať, najmä výšku preplatku alebo nedoplatku, termíny a možnosť podať námietku.
Na záver si zhrňme to najdôležitejšie.
V letnom špeciáli sme hovorili o náraste úrazov počas prázdnin, nehodách na bicykloch a kolobežkách, rizikách trampolín, bezpečnom cestovaní autom počas horúčav, anafylaktickom šoku aj splavoch. Spoločným menovateľom je prevencia. Prilba, dohľad dospelého, pitný režim, rešpekt k vode, opatrnosť pri alkohole a rýchla reakcia pri zhoršení zdravotného stavu môžu rozhodnúť o tom, či sa leto skončí zážitkom alebo návštevou urgentu.
V ďalších správach sme sa venovali plánovanému spojeniu Dôvery a Unionu, financovaniu nemocníc, kybernetickej bezpečnosti v zdravotníctve, hospodáreniu zdravotných poisťovní, domácej ošetrovateľskej starostlivosti počas horúčav, novému kardiostimulátoru, využitiu umelej inteligencie v záchrannej službe, dostupnosti ambulantných lekárov, budúcnosti záchraniek, informačnému systému v nitrianskej nemocnici, nemocnici v Lučenci a ročnému zúčtovaniu zdravotného poistenia.
To boli dnešné MEDI Noviny na TV Doktor. Ďakujeme, že ste boli s nami. Prajeme vám pokojný deň a bezpečný zvyšok leta. Dovidenia.

