Dobrý deň, sledujete MEDI Noviny na TV Doktor.

Dnešné vydanie začíname letným špeciálom. Extrémne horúčavy naďalej zvyšujú počet kolapsov a zdravotných komplikácií. Pozrieme sa na aktuálne čísla záchranárov aj nemocníc, pripomenieme si riziká pri plávaní a potápaní, povieme si, ako počas dovolenky chrániť oči pri nosení kontaktných šošoviek, prečo sa cez prázdniny zvyšuje riziko detskej obezity a kedy môže byť nadmerné potenie u seniorov varovným príznakom.

V ďalšej časti relácie sa budeme venovať správam zo zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva schválilo nákup klimatizácií do štátnych nemocníc, Všeobecná zdravotná poisťovňa hovorí o stabilnej finančnej kondícii a opozícia navrhuje zmeny pri obstarávaní technológií aj pri sprevádzaní ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Povieme si aj o príprave farmaceutov na očkovanie v lekárňach, novom spánkovom laboratóriu, biobanke v Martine, záchrane pacienta so zlyhávajúcim srdcom, rekonštrukcii urgentu v Košiciach, monitoringu komárov aj ankete Lekárnik roka.

Začíname horúčavami.

Extrémne horúčavy naďalej zvyšujú počet kolapsov a zhoršujú zdravotný stav pacientov. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby evidovalo počas víkendu, 1. a 2. augusta, 167 výjazdov ku kolapsovým stavom. Do nemocníc previezli 93 pacientov. Najviac zásahov bolo v Košickom kraji. V utorok 4. augusta prijala tiesňová linka 155 ďalších 113 volaní pre kolapsy. Záchranári zasahovali pri 105 pacientoch a 72 z nich transportovali do nemocnice. Zvýšený nápor hlásia aj urgentné príjmy. V Univerzitnej nemocnici Bratislava ošetrili od 27. júla do 3. augusta takmer 250 pacientov s kolapsmi súvisiacimi s vysokými teplotami. Dvadsaťtri z nich hospitalizovali. V dunajskostredskej nemocnici ošetrili počas dvoch dní viac ako 50 pacientov. U dvadsiatich súviselo zhoršenie zdravotného stavu s horúčavami a deväť ľudí hospitalizovali. Najčastejšie išlo o dehydratáciu, kolapsové stavy a zvýšený krvný tlak. Záchranári upozorňujú, že nie každý kolaps spôsobuje iba samotné teplo. Horúčavy môžu zhoršiť aj srdcovo-cievne, respiračné či diabetologické ochorenia. Dôležitý je pravidelný pitný režim, obmedzenie pobytu na slnku medzi 11. a 16. hodinou a menšia fyzická záťaž. Ak sa objaví slabosť, závrat, nevoľnosť, bolesť hlavy, zmätenosť alebo pocit na odpadnutie, človek by mal prerušiť aktivitu, presunúť sa do chladu a dopĺňať tekutiny po malých dúškoch. Pri život ohrozujúcom stave treba volať linku 155, pri neurgentných zdravotných ťažkostiach je k dispozícii linka 116117.

Kúpanie môže byť nebezpečné aj pre skúsených plavcov. Záchranári upozorňujú najmä na alkohol, skryté zdravotné problémy a hyperventiláciu pred ponorom. Niektorí ľudia sa pred potápaním opakovane zhlboka nadýchnu, pretože chcú vydržať pod vodou dlhšie. Takéto dýchanie však výrazne nezvýši zásobu kyslíka. Zníži najmä hladinu oxidu uhličitého, ktorý mozgu signalizuje potrebu nadýchnuť sa. Počas ponoru tak môže kyslík klesnúť na nebezpečnú úroveň skôr, než človek pocíti potrebu vynoriť sa. Následkom môže byť strata vedomia tesne pod hladinou, označovaná ako hypoxické bezvedomie pri zadržiavaní dychu. Záchranári preto odporúčajú pred ponorom nehyperventilovať, nepotápať sa osamote a nepreceňovať svoje schopnosti. Plávanie ani potápanie sa nesmie kombinovať s alkoholom. Ľudia so zdravotnými ťažkosťami alebo s kolapsom v minulosti by mali pred letnou sezónou absolvovať preventívne vyšetrenie. Pri vode je bezpečnejšie mať pri sebe ďalšiu osobu, poznať svoje limity a neísť do vody po alkohole ani vtedy, keď sa človek cíti ako dobrý plavec.

Kontaktné šošovky by počas dovolenky nemali prísť do kontaktu s morskou, bazénovou ani sladkou vodou. Na ich povrchu sa môžu zachytiť nečistoty, baktérie, plesne a ďalšie mikroorganizmy, ktoré zvyšujú riziko podráždenia, infekcie či zápalu rohovky. Optometristka Lívia Šidlová upozorňuje, že problémom môže byť aj piesok. Jemné zrnká dokážu podráždiť spojovku alebo poškriabať povrch rohovky. Pri kontaktných šošovkách sa navyše môžu zachytiť medzi šošovkou a okom. Ak sa piesok dostane do oka, netreba si ho trieť. Oko je vhodné vypláchnuť sterilným očným roztokom alebo umelými slzami. Kontaktnú šošovku treba čo najskôr vybrať. Pri bolesti, svetloplachosti alebo zhoršení videnia je potrebné odborné vyšetrenie. Kúpanie so šošovkami sa neodporúča. Jednou z najvážnejších komplikácií je mikrobiálna keratitída, teda infekčný zápal rohovky, ktorý môže ohroziť kvalitu zraku. Ak sa človek šošoviek pri mori nechce vzdať, vhodnejšou možnosťou sú jednodňové šošovky. Tie sa po použití vyhodia a znižuje sa riziko, že sa na nich budú ďalej zachytávať nečistoty alebo mikroorganizmy. Ani šošovky s UV filtrom nenahrádzajú slnečné okuliare. Tie by mali mať stopercentnú UV ochranu a zároveň chránia oči pred vetrom, prachom a pieskom.

Letné prázdniny prinášajú deťom viac voľného času, ale často aj viac sladkostí, zmrzliny, sladených nápojov a menej pohybu. Všeobecná zdravotná poisťovňa preto upozorňuje na rastúce riziko detskej obezity. V roku 2025 evidovala viac ako 2400 poistencov mladších ako 18 rokov, ktorým bola poskytnutá zdravotná starostlivosť pre obezitu. Takmer polovicu tvorili mladí ľudia vo veku od 11 do 15 rokov. Obezita však bola diagnostikovaná aj deťom mladším ako päť rokov. Skutočný počet môže byť vyšší, keďže poisťovňa eviduje iba pacientov, ktorí sa liečia. Detská obezita môže viesť k vysokému krvnému tlaku, cukrovke druhého typu, ochoreniam pohybového aparátu aj psychickým ťažkostiam. Odborníci zdôrazňujú, že nejde o nedostatok vôle, ale o komplexné chronické ochorenie. Dôležitá je včasná diagnostika, odborná liečba a spolupráca celej rodiny. Rodičia by mali ísť deťom príkladom, podporovať pravidelný pohyb, zdravšie stravovanie a obmedziť čas strávený pred obrazovkami. Prázdniny nemusia znamenať prísny režim, no deťom pomáha, ak majú aj počas leta dostatok pohybu, pravidelný spánok a pitný režim, v ktorom sladené nápoje nie sú hlavným zdrojom tekutín.

Nadmerné potenie u seniorov počas leta nemusí súvisieť iba s vysokými teplotami. Primárka oddelenia dlhodobo chorých nemocnice v Handlovej Miriam Kvostková upozorňuje, že môže signalizovať infekciu, pokles hladiny cukru v krvi, ochorenie srdca, hormonálnu poruchu alebo nežiaduci účinok liekov. Spozornieť treba najmä vtedy, ak sa senior začne náhle výrazne potiť v pokoji alebo v noci. Dôležité je sledovať aj ďalšie príznaky, napríklad slabosť, závraty, nevoľnosť, zmätenosť, tras či dýchavičnosť. Náhle studené potenie môže byť prejavom hypoglykémie, najmä u ľudí s cukrovkou. Ak sa pridá bolesť alebo tlak na hrudníku, výrazná slabosť, dýchavičnosť či porucha vedomia, treba okamžite vyhľadať zdravotnú pomoc. Opakované nočné potenie bez zjavnej príčiny je vhodné konzultovať s lekárom. Seniori zároveň potením rýchlejšie strácajú tekutiny a minerály. Príbuzní by preto mali sledovať ich pitný režim. Na dehydratáciu môže upozorniť únava, bolesť hlavy, sucho v ústach, tmavší moč, závraty alebo zmena správania. Pri starších ľuďoch sa zdravotný stav môže zhoršiť rýchlo a nenápadne. Počas horúčav pomáha pravidelný kontakt s rodinou, dostatok tekutín, pobyt v chladnejšom prostredí a všímanie si zmien správania alebo vedomia.

A teraz ďalšie správy zo zdravotníctva. Investičná komisia Ministerstva zdravotníctva schválila nákup a inštaláciu až 250 klimatizačných jednotiek do kľúčových oddelení štátnych nemocníc. Oznámil to minister zdravotníctva Kamil Šaško. Podľa ministra opatrenie reaguje na potreby, ktoré rezort identifikoval v komunikácii s vedením nemocníc. Klimatizácie majú smerovať najmä do najkritickejších izieb, operačných sál a ďalších priestorov, kde ich inštalácia technický stav budov umožňuje. Minister zároveň avizoval dôkladný audit nemocníc. Na jeho základe chce rezort pripraviť komplexnejšie riešenie, aby boli zdravotnícke zariadenia lepšie pripravené na ďalšie vlny horúčav. Asociácia nemocníc Slovenska investíciu do zlepšenia podmienok pre pacientov víta. Kritizuje však, že sa týka iba štátnych nemocníc. Podľa prvého viceprezidenta asociácie Igora Pramuka platia pacienti v neštátnych zariadeniach rovnaké dane a odvody, a preto by mali mať nárok aj na porovnateľné podmienky počas hospitalizácie. Asociácia žiada, aby sa štátna podpora na klimatizáciu kľúčových oddelení vzťahovala na všetky nemocnice bez ohľadu na ich zriaďovateľa. Práva pacientov podľa nej nemajú závisieť od vlastníka zariadenia, v ktorom sa liečia. Horúčavy sa ukazujú ako problém nielen vonku, ale aj priamo v nemocniciach. Stabilnejšia teplota v izbách, operačných sálach a na rizikových oddeleniach môže zlepšiť podmienky pre pacientov aj personál.

Všeobecná zdravotná poisťovňa tvrdí, že je v stabilnej finančnej kondícii a do systému zdravotnej starostlivosti vracia 97 percent svojich príjmov. Uviedol to predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových. Poisťovňa podľa neho od roku 2024 hospodári s kladným výsledkom a bez dofinancovania zo strany štátu. Náklady na zdravotnú starostlivosť o jedného poistenca vlani vzrástli na 1856 eur. Takmer 80 percent nemocníc poisťovňa uhrádza výhradne podľa poskytnutých výkonov. Jurových reagoval aj na plánované spojenie súkromných zdravotných poisťovní Union a Dôvera. Ak transakciu schvália príslušné orgány, na slovenskom trhu by zostala jedna štátna a jedna súkromná zdravotná poisťovňa s približne porovnateľným počtom poistencov. Podľa Jurových by išlo o neobvyklý model, ktorý otvorí novú etapu zdravotného poistenia na Slovensku. VšZP chce preto otvoriť diskusiu o novom nastavení prerozdeľovacieho mechanizmu. Argumentuje tým, že sa stará o najstarší a z hľadiska diagnóz najnáročnejší poistný kmeň. Finančná kondícia zdravotnej poisťovne a nastavenie prerozdeľovania ovplyvňujú, koľko peňazí ide na liečbu, nemocnice, ambulancie aj lieky pre poistencov.

Opozičné KDH vyzýva vládu, aby pripravila jednotné a transparentné verejné obstarávanie zdravotníckych technológií, vybavenia a informačných systémov pre všetky nové štátne nemocnice. Hnutie tvrdí, že koordinovaný postup môže znížiť ceny, zjednotiť technické štandardy a obmedziť priestor na nehospodárne nakladanie s verejnými financiami. Podpredseda KDH Peter Stachura pripomenul, že Slovensko pripravuje koncové nemocnice v Banskej Bystrici, Martine, Prešove aj Bratislave. Keďže ide o typologicky podobné zariadenia, spoločným obstarávaním by sa podľa neho mohli ušetriť desiatky až stovky miliónov eur. Poslanec František Majerský poukázal aj na výhody jednotného nemocničného informačného systému. Ten by umožnil jednoduchšie porovnávať skladové zásoby, spotrebu materiálu a ďalšie údaje. Zároveň by uľahčil riadenie a kontrolu nemocníc. Predseda KDH Milan Majerský zdôraznil, že rozhodnutia o vybavení nových nemocníc ovplyvnia ich fungovanie na celé desaťročia. Ušetrené peniaze by podľa hnutia mali zostať v zdravotníctve a slúžiť pacientom aj zdravotníkom.

Opozičné Progresívne Slovensko navrhuje posilniť právo ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby v zdravotníckom zariadení. Poslanci Veronika Veslárová a Oskar Dvořák preto opätovne predložili do parlamentu novelu zákona o zdravotnej starostlivosti. Podľa predkladateľov môže sprevádzajúca osoba pacientovi pomôcť pri sebaobslužných úkonoch a zároveň odbremeniť zdravotnícky personál. Jej prítomnosť môže mať pozitívny vplyv aj na psychický stav človeka s ťažkým zdravotným postihnutím počas vyšetrenia alebo hospitalizácie. Poslanci upozorňujú, že súčasná legislatíva toto právo neupravuje dostatočne. Zákon umožňuje odmietnuť nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby, ak narúša poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Podľa PS je táto výnimka formulovaná príliš široko a v praxi umožňuje rôzny výklad. Zo zákona ju preto navrhujú odstrániť. Novela má zároveň rozšíriť právo na sprevádzanie aj mimo ústavnej zdravotnej starostlivosti. Sprevádzajúca osoba by tak mohla byť prítomná nielen počas hospitalizácie, ale aj pri poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Prítomnosť blízkej osoby môže u ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím pomôcť pri komunikácii, sebaobsluhe aj zvládaní stresu počas vyšetrenia alebo hospitalizácie.

Prvá certifikačná príprava farmaceutov na očkovanie v lekárňach sa má začať v treťom septembrovom týždni. Informovala o tom koordinátorka prípravy Lenka Bies Piváčková z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Teoretickú časť absolvujú farmaceuti v septembri. Praktická príprava bude viazaná na očkovaciu sezónu proti chrípke a má prebiehať od októbra približne do konca januára 2027. Farmaceutická fakulta aktuálne eviduje 38 uchádzačov zaradených do certifikačnej prípravy na očkovanie dospelých osôb. Ďalšie kurzy bude pridávať podľa záujmu farmaceutov. Očkovanie dospelých proti chrípke v lekárňach umožnila novela zákona o liekoch, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2024. Cieľom zmeny je zlepšiť dostupnosť očkovania a zvýšiť zaočkovanosť dospelej populácie. Ak sa systém podarí zaviesť do praxe, pacienti by mohli mať v budúcnosti jednoduchší prístup k očkovaniu proti chrípke, najmä počas očkovacej sezóny.

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici otvorila prvé certifikované spánkové laboratórium v Banskobystrickom kraji. Pracovisko sa bude venovať diagnostike a liečbe porúch spánku a bdenia. Laboratórium je súčasťou oddelenia pneumológie a ftizeológie. Určené je najmä pacientom s podozrením na spánkové apnoe, ktoré môže postihovať približne desať percent dospelej populácie. Pri tomto ochorení dochádza počas spánku k opakovanému uzatváraniu horných dýchacích ciest. Klesá okysličenie organizmu, spánok sa prerušuje a pacienti môžu trpieť dennou únavou, zhoršenou koncentráciou či mikrospánkami. Neliečené ochorenie zvyšuje aj riziko vysokého krvného tlaku, srdcovo-cievnych ochorení a mozgovej príhody. Diagnostika prebieha počas jednej noci pomocou polysomnografického vyšetrenia. To sleduje mozgovú aktivitu, dýchanie, okysličenie krvi aj pohyby hrudníka a brucha. Ak sa diagnóza potvrdí, pacientom môže pomôcť liečba špeciálnymi dýchacími prístrojmi. Laboratórium získalo akreditáciu po takmer trojročnom procese. Na spánkové apnoe môže upozorniť hlasné chrápanie, prestávky v dýchaní počas spánku, výrazná denná únava, zhoršená koncentrácia alebo mikrospánky.

Univerzitná nemocnica Martin a Biobanka pre nádorové a zriedkavé ochorenia Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského podpísali zmluvu o spolupráci. Cieľom je posilniť biomedicínsky a klinický výskum na Slovensku. Biobanka systematicky zhromažďuje, spracúva a uchováva biologické vzorky podľa medzinárodných štandardov. Vedci tak budú mať potrebný materiál k dispozícii v priebehu niekoľkých dní. Doteraz museli pri nových výskumných projektoch často čakať, kým sa podarí zhromaždiť dostatočný počet vzoriek od pacientov. Podľa nemocnice môže rýchlejší prístup ku kvalitným vzorkám urýchliť testovanie nových diagnostických metód, vývoj liekov aj zavádzanie liečby prispôsobenej konkrétnemu pacientovi. Riaditeľka biobanky Zuzana Danková zdôraznila, že nejde len o archív biologického materiálu. Biobanka je výskumnou infraštruktúrou, ktorá prepája klinickú starostlivosť s moderným biomedicínskym výskumom. Spolupráca má pokračovať aj v novej Univerzitnej nemocnici svätého Martina, ktorá je v súčasnosti vo výstavbe.

Lekári Univerzitnej nemocnice Martin zachránili 61-ročného pacienta so zlyhávajúcim srdcom kombináciou dvoch vysokošpecializovaných metód. Muža prijali s rozsiahlym akútnym infarktom myokardu a najťažšou formou kardiogénneho šoku. Jeho srdce nedokázalo pumpovať dostatok krvi a kyslíka pre mozog, obličky, pečeň a ďalšie orgány. Počas resuscitácie preto intervenčný kardiológ zaviedol mechanickú podporu ľavej srdcovej komory Impella. Malé čerpadlo dočasne prevzalo časť práce poškodeného srdca. Lekári zároveň cez cievu v oblasti slabiny spriechodnili upchatú srdcovú tepnu. Zúžené miesto rozšírili balónikom a vystužili stentom, čím obnovili prietok krvi. Pacienta následne napojili aj na systém VA ECMO, ktorý dočasne prevzal funkciu srdca a pľúc a okysličoval krv mimo tela. Kombináciu systémov Impella a VA ECMO možno zaviesť cez cievy bez otvorenia hrudníka, čo umožňuje rýchle nasadenie pri kritických stavoch. Po čiastočnej stabilizácii pacienta bezpečne previezli na ďalšiu špecializovanú liečbu do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Univerzitná nemocnica Martin je jedným z dvoch pracovísk na Slovensku, ktoré dokážu takúto liečbu zabezpečiť. Takéto prípady ukazujú význam špecializovaných tímov a technológií, ktoré dokážu v najkritickejšej fáze dočasne podporiť alebo nahradiť funkciu zlyhávajúceho srdca a pľúc.

Slovenská medicína si pripomína 100. výročie narodenia kardiochirurga Ladislava Kuželu. Jeho meno sa spája predovšetkým s prvou transplantáciou srdca v strednej a východnej Európe, ktorú inicioval a spolu s akademikom Karolom Šiškom uskutočnil v Bratislave. Ladislav Kužela sa narodil 5. augusta 1926 v Ivanke pri Dunaji. Medicínu vyštudoval na Univerzite Komenského a významné skúsenosti získal počas pobytu v Spojených štátoch, kde pôsobil v jednom z popredných centier vznikajúcej transplantológie. Historická operácia sa uskutočnila 9. júla 1968, len sedem mesiacov po prvej transplantácii srdca na svete. Trvala viac ako päť hodín a bola 24. výkonom svojho druhu na svete. Pacientka Šarlota Horváthová však ešte v deň operácie zomrela. Napriek tomu išlo o prelomový moment československej medicíny. Kuželovu ďalšiu kariéru výrazne obmedzila normalizácia. Prišiel o vedúce funkcie aj možnosť operovať a neskôr pôsobil vo vedeckom výskume. Zomrel v roku 1980 vo veku 53 rokov. Zanechal po sebe viac ako sto odborných prác a výrazne prispel k rozvoju kardiochirurgie, pooperačnej starostlivosti a transplantačnej medicíny na Slovensku.

Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach začala rekonštrukciu urgentného príjmu v areáli na Triede SNP. Modernizácia za šesť miliónov eur má priniesť rýchlejšiu diagnostiku, lepšie triedenie pacientov a efektívnejšiu koordináciu akútnej starostlivosti. Počas stavebných prác bude urgentný príjem dočasne presťahovaný do náhradných priestorov. Rekonštrukciu plánuje nemocnica dokončiť do konca roka 2026. Projekt je financovaný z Plánu obnovy a odolnosti SR, verejných aj vlastných zdrojov nemocnice. UNLP zároveň predstavila modernizovaný denný psychiatrický stacionár za viac ako 550-tisíc eur. Nové priestory majú zlepšiť podmienky na komplexnú a individuálnu starostlivosť o pacientov s duševnými poruchami. Ďalších viac ako 450-tisíc eur smerovalo do nového endoskopického traktu urologickej kliniky. Súčasťou je zrekonštruovaná operačná sála s integrovaným röntgenovým prístrojom a nová vzduchotechnika. Pracovisko tak umožní presnejšiu diagnostiku a šetrnejšie zákroky pri ochoreniach močového systému.

Nitriansky samosprávny kraj vybuduje v Nových Zámkoch nový zdravotnícky kampus. Projekt má priniesť modernejšie podmienky na prípravu budúcich zdravotníckych pracovníkov a užšie prepojiť vzdelávanie s reálnou praxou. Kampus vznikne modernizáciou budovy strednej zdravotníckej školy a výstavbou nových priestorov s odbornými učebňami. Predpokladaná hodnota zákazky je takmer 10 miliónov eur. Projekt má byť financovaný z eurofondov v rámci Programu Slovensko. V súčasnosti je vo fáze verejného obstarávania, v ktorom kraj hľadá zhotoviteľa stavebných prác. Nové priestory majú skvalitniť praktické vyučovanie. Študenti budú môcť získavať skúsenosti aj prostredníctvom duálneho vzdelávania a praktickej prípravy priamo na pracoviskách budúcich zamestnávateľov. V čase, keď zdravotníctvo potrebuje viac personálu, je kvalitná príprava budúcich zdravotníkov jednou z dôležitých tém pre celý systém.

Na Slovensku dlhodobo chýba plošný monitoring komárov a vírusov, ktoré môžu prenášať. Podľa Viktórie Čabanovej z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied sú dôvodom najmä nedostatok odborníkov a financií. Odborníčka upozorňuje, že na Slovensku sa už vyskytujú aj invázne druhy komárov schopné prenášať vírusy. Štát preto podľa nej potrebuje vytvoriť systematický monitoring. Prípady ochorení u ľudí sleduje a diagnostikuje Úrad verejného zdravotníctva SR. Vedci zo Slovenskej akadémie vied od roku 2024 monitorujú v komároch západonílsky vírus a vírus Usutu. Používajú novú metódu založenú na zbere komárích slín. Ak je komár nakazený, vírus môže pri bodnutí preniesť práve prostredníctvom slín. Táto metóda umožňuje zistiť prítomnosť vírusu v konkrétnej oblasti v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov. Výsledky môžu pomôcť aj Národnej transfúznej službe pri testovaní darcov krvi, keďže západonílsky vírus sa môže preniesť transfúziou. Vedci skúmajú aj odolnosť komárov proti postrekom a nové, infekčnejšie varianty vírusov. Monitoring komárov pomáha zachytiť riziká včas. Klimatické zmeny a šírenie inváznych druhov môžu postupne meniť aj výskyt ochorení, ktoré boli v minulosti typické skôr pre južnejšie oblasti.

Do tretieho ročníka ankety Lekárnik roka nominovali 37 farmaceutov a farmaceutiek z rôznych regiónov Slovenska. Osemčlenná odborná porota z nich vyberie desať finalistov. Aj tento rok medzi nominovanými dominujú ženy. Je ich 29, mužov osem. Najviac nominácií pochádza z Bratislavy, Košíc a Žiliny, zastúpení sú však aj lekárnici z menších miest a obcí. Ocenenia sa budú udeľovať v dvoch kategóriách. Lekárnickú osobnosť v kategórii Cena odbornej poroty vyberie odborná komisia. O víťazovi Ceny verejnosti rozhodnú ľudia v elektronickom hlasovaní. Porota bude hodnotiť odborné vedomosti a zručnosti nominovaných, ich prínos k rozvoju farmaceutickej praxe, účasť na vzdelávaní a výskume aj kvalitu poskytovaných farmaceutických služieb. Zohľadní tiež ich profesionálny príbeh a kariérnu cestu. Víťazov oboch kategórií vyhlásia 29. októbra na slávnostnom galavečere v Bratislave. Súčasťou ankety bude aj odborno-popularizačná konferencia Fórum farmácie. Anketu organizuje Asociácia prevádzkovateľov sieťových lekární a jej odborným garantom je Slovenská lekárnická komora.

Na záver si zhrňme to najdôležitejšie.

Extrémne teploty naďalej zaťažujú záchranárov aj nemocnice. Počas horúčav je dôležité piť pravidelne, nečakať na smäd, obmedziť pobyt na slnku v najteplejších hodinách a nepreceňovať fyzické možnosti. Pri vode treba myslieť aj na riziká potápania, alkohol a skryté zdravotné problémy. Ľudia s kontaktnými šošovkami by mali chrániť oči pred vodou, pieskom aj UV žiarením. Pri deťoch aj senioroch si treba všímať zmeny správania, únavu, slabosť alebo zhoršenie zdravotného stavu. 

V ďalších správach sme hovorili o klimatizáciách pre štátne nemocnice, finančnej kondícii Všeobecnej zdravotnej poisťovne, návrhoch opozície, príprave farmaceutov na očkovanie, spánkovom laboratóriu v Banskej Bystrici, biobanke a špecializovanej kardiologickej liečbe v Martine, odkaze kardiochirurga Ladislava Kuželu, rekonštrukcii urgentu v Košiciach, novom zdravotníckom kampuse v Nových Zámkoch, monitoringu komárov aj ankete Lekárnik roka.

To boli dnešné MEDI Noviny na TV Doktor. Ďakujeme, že ste boli s nami. Prajeme vám pokojný deň a bezpečný zvyšok leta. Dovidenia.