Okrem detí, seniorov a pacientov s ochorením pečene či obličiek si zvýšenú pozornosť pri užívaní liekov vyžadujú aj tehotné a dojčiace ženy. Táto skupina je špecifická tým, že liečba neovplyvňuje len samotnú pacientku, ale aj dieťa – či už ide o vyvíjajúci sa plod alebo o dojčené bábätko. Na čo si treba dať pozor?

V prípade tehotenstva je potrebné si hneď na úvod overiť či liek nie je zakázaný v niektorom trimestri alebo počas celého obdobia gravidity. Riziko môžu predstavovať niektoré lieky proti zápalu, vybrané skupiny antibiotík, lieky na akné, epilepsiu alebo niektoré skupiny liekov na liečbu vysokého krvného tlaku.

Z takých bežných voľnopredajných liekov, ktoré pacientky užívajú proti bolesti alebo horúčke, je bezpečný paracetamol. Má sa však užívať len krátkodobo a v odporúčaných dávkach. Pozor si treba dať v prípade protizápalových liekov s obsahom ibuprofénu, ktoré nie sú vhodné v posledných troch mesiacoch tehotenstva z dôvodu rizika pre dieťa.

V prípade užívania liekov počas tehotenstva je vhodné vždy liečbu konzultovať s lekárom alebo lekárnikom. Pri predpisovaní alebo vydávaní liekov sa berie do úvahy predpokladaný vývoj ochorenia bez liečby, riziko podania lieku pre pacientku aj pre dieťa, predpokladaná dĺžka liečby aj dávka lieku. 

Podobne je to aj pri dojčení, keď pacientka užíva nejaký liek a prostredníctvom materského mlieka môže byť ovplyvnené aj dieťa. Počas dojčenia je väčšina liekov pre dieťa bezpečná. Do materského mlieka sa dostáva len veľmi malé množstvo, ktoré nepredstavuje zdravotné riziko. Iba malá skupina liečiv je počas dojčenia nevhodná alebo zakázaná, ako napríklad niektoré lieky na onkologické ochorenia alebo vybrané lieky ovplyvňujúce psychiku. 

Pri niektorých liekoch nie je nutné dojčenie prerušovať alebo plánovať s odstupom od užitia. Opäť platí, že v prípade akýchkoľvek otázok o vhodnosti liečby, je potrebné sa obrátiť na lekára alebo lekárnika, prípadne si tieto informácie zistiť v príbalovom letáku. Vo všeobecnosti sú riziká spojené s ukončením dojčenia vyššie než možné riziká z minimálneho množstva liečiva prijatého cez materské mlieko. 

Špecifickým prípadom môže byť ešte situácia, kedy sa u dojčeného dieťaťa vyskytne vedľajší účinok, napríklad vyrážka na tele alebo hnačka, v súvislosti s  liekom, ktorý užívala matka. Aj takéto prípady je potrebné zaznamenávať a hlásiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv. 

Dôležité je situáciu nepodceniť: kontaktovať detského lekára alebo lekára, ktorý pacientke liek predpísal. Často stačí upraviť dávku, zmeniť liek za bezpečnejší alebo sledovať stav dieťaťa. Vo všeobecnosti platí, že vážne vedľajšie účinky sú pri väčšine bežných liekov zriedkavé, no každá podozrivá reakcia by mala byť zaznamenaná a odborne posúdená.