• VšZP a Dôvera skončili k 30. septembru so ziskom, Union ZP v strate
• Závislých od alkoholu je menej, zvyšuje sa však zastúpenie žien
• Infekciu spôsobujúcu zápal pľúc môžu šíriť aj ľudia bez príznakov

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Zdravotné poisťovne vykázali ku koncu septembra za prvých deväť mesiacov roka 2025 zisk 21 miliónov eur. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) dosiahla podľa predbežných výsledkov zisk 12,2 milióna eur, súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera 9 miliónov eur a súkromná Union zdravotná poisťovňa (ZP) vykázala stratu 0,2 milióna eur. TASR o tom informoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Úrad priblížil, že všetky tri zdravotné poisťovne plnia zákonné požiadavky na splnenie platobnej schopnosti a faktúry uhrádzajú poskytovateľom v súlade so zákonnými požiadavkami. „Úrad na mesačnej báze sleduje a zverejňuje výsledky vyhodnotenia platobnej schopnosti zdravotných poisťovní,“ doplnila Monika Mrázová z kancelárie predsedu úradu. Hodnota vlastného imania VšZP bola k 30. septembru v hodnote 73 miliónov eur, Dôvery 214,3 milióna eur a Union ZP 23,2 milióna eur. „Vlastné imanie VšZP a Union ZP sa v porovnaní ku koncu roka 2024 zmenilo iba o dosiahnutý zisk, respektíve stratu za prvých deväť mesiacov roka 2025. Vlastné imanie ZP Dôvera napriek dosiahnutému zisku za prvých deväť mesiacov roka 2025 pokleslo, a to z dôvodu výplaty dividendy akcionárom vo výške 29,4 miliónov eur,“ uviedla Mrázová. Všetky zdravotné poisťovne splnili požiadavku na minimálnu výšku vlastného imania.

Slovenskí onkologickí pacienti musia mať podľa prezidenta SR Petra Pellegriniho čo najlepší prístup k najmodernejším liekom a technológiám, ktoré zachraňujú ľudské životy a pomáhajú pri prevencii týchto ochorení. Zdôraznil to počas utorkového okrúhleho stola 12. novembra k téme liekovej politiky. Na diskusii v Prezidentskom paláci sa zúčastnili minister zdravotníctva Kamil Šaško, zástupcovia onkologickej kliniky Fakultnej nemocnice Trnava, Slovenskej onkologickej spoločnosti, ako aj predstavitelia občianskeho združenia Amazonky a Európskej koalície proti rakovine prsníka. Hlava štátu na stretnutí zdôraznila, že zdravotníctvo musí byť apolitické a najdôležitejším záujmom musí byť záujem pacienta, ktorý sa nesmie stratiť v zložitých ekonomických a právnych vzťahoch v sektore. Prezident vyjadril podporu pacientom, ktorí bojujú s onkologickými ochoreniami i podporu združeniam, ktoré ich zastupujú. „Slovenské zdravotníctvo musí hľadať cesty k najmodernejším liekom pre pacientov a k novým skríningovým metódam, ktoré v rámci prevencie zachraňujú ľudské životy,“ skonštatovala hlava štátu. Minister zdravotníctva po rokovaní ozrejmil, že sa s lekármi i zástupcami pacientov dohodol na ďalších krokoch a opatreniach. „Hovorili sme o potrebe prevencie, o potrebe skríningov, o potrebe osvety a hlavne jasnej ceste pacienta,“ priblížil. Predmetom diskusie boli podľa jeho slov aj pripravované zmeny v liekovej politike. Prednosta onkologickej kliniky Národného onkologického ústavu v Bratislave Michal Mego pre novinárov uviedol, že predmetom rokovania bol napríklad návrh zriadenia splnomocnenca, ktorý by pomáhal v onkologickej problematike. „Takisto bola pomerne veľká podpora na implementáciu genomických testov do klinickej praxe. Čo sa týka liekovej politiky, tak tam sme tlmočili naše priority, že systém musí identifikovať to, čo je pre pacienta najdôležitejšie a v tom množstve liekov identifikovať tie, ktoré pacienti najviac potrebujú a ktoré sú spojené s najväčším prínosom,“ doplnil.

Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) odmieta tvrdenia Lekárskeho odborového združenia (LOZ) o dlhodobom úpadku a označuje ich za nepravdivé a poškodzujúce. Reagovala tak na kritiku odborárov z 10. novembra. Podľa nemocnice sú vyhlásenia predsedu LOZ Petra Visolajského, že riaditeľ UNB Alexander Mayer má šesť úväzkov, klamlivé. „Riaditeľ má jeden úväzok na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského ako odborný asistent, kde sa venuje pedagogickej činnosti. Takýto úväzok má viacero lekárov i riaditeľov nemocníc,“ vysvetlila hovorkyňa UNB Eva Kliská. Doplnila, že Mayer od roku 2009 do roku 2024 pôsobil aj na Slovenskej zdravotníckej univerzite, no tento úväzok už zrušil. Na žiadosť fakulty verejného zdravotníctva tam príležitostne prednáša, čo podľa UNB nie je nič výnimočné. „Riaditeľ nepôsobí v žiadnej súkromnej ambulancii a nemá konflikt záujmov,“ dodala Kliská. Nemocnica zároveň upozornila, že niektorí predstavitelia LOZ sami prevádzkujú súkromné ambulancie. „Napríklad podpredseda združenia, ktorý popri práci v UNB má aj súkromnú prax s cenníkom služieb. Možno by sa LOZ mali najskôr pozrieť do vlastných radov,“ uviedla hovorkyňa. UNB zdôraznila, že Mayer má všetky príjmy priznané a zdanené a dlhodobo žiada o zavedenie štatútu univerzitného lekára. Kritiku LOZ týkajúcu sa plánov na zatvorenie Špecializovanej nemocnice Podunajské Biskupice a Nemocnice Staré Mesto nemocnica odmieta. Podľa Kliskej ide o strategické rozhodnutie, ktoré nemôže urobiť samotný riaditeľ. „Rozhodnutie podlieha schváleniu Ministerstva zdravotníctva SR a súvisí so strategickým plánovaním zdravotníctva v Bratislavskom kraji. V oboch nemocniciach prebehol audit, ktorý bude zverejnený,“ dodala. LOZ naopak tvrdí, že UNB je v alarmujúcom stave, kritizuje viacero úväzkov riaditeľa Mayera a plánované zatváranie nemocníc. Premiéra Roberta Fica vyzýva, aby zasiahol a zabezpečil odborné a transparentné vedenie UNB, informoval predseda združenia Peter Visolajský.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško vyzýva mužov, aby nezanedbávali urologickú prevenciu. Pravidelné prehliadky podľa neho zachraňujú životy. Urobil tak pri príležitosti novembrovej kampane Movember, ktorá zvyšuje povedomie o mužskom zdraví. Tento rok sa do nej zapojila aj Slovenská urologická spoločnosť, Liga proti rakovine a Slovenská asociácia dopravných a obchodných pilotov. „Pozývam všetkých mužov po štyridsiatke, ideálne však najneskôr po päťdesiatke, aby absolvovali urologickú prehliadku. Aj ja som ju podstúpil, hoci som mal spočiatku rôzne pocity. Nie je sa čoho báť – je to prejav zodpovednosti voči sebe, rodine i blízkym,“ povedal minister Šaško. Odborníci pripomínajú, že rakovina prostaty je v 95 % prípadov liečiteľná, ak sa zachytí včas. „Na Slovensku ročne zomrie okolo 800 mužov na rakovinu prostaty. Približne 10 až 14 % prípadov sa zachytí až v metastatickom štádiu, keď je liečba oveľa ťažšia,“ upozornil Ivan Minčík, prezident Slovenskej urologickej spoločnosti. Podľa Minčíka by situáciu mohol zlepšiť plošný skríning rakoviny prostaty. „Pripravujeme pilotný projekt v jednom regióne na východnom Slovensku, financovaný z medzinárodného projektu. Po jeho otestovaní plánujeme rozšírenie aj do ďalšieho regiónu. Inšpirujeme sa pritom skúsenosťami z Česka,“ vysvetlil. Skríning bude prebiehať v spolupráci so všeobecnými lekármi, ktorí pacientom ponúknu odber krvi na vyšetrenie prostatického špecifického antigénu (PSA). Ak test odhalí riziko, nasleduje multiparametrická magnetická rezonancia, ktorá dokáže nájsť podozrivé ložiská. Až potom sa pristúpi k histologickému vyšetreniu. Ako zdôrazňuje hlavný urologický poradca ministerstva Boris Kollárik, plošný skríning má význam len vtedy, ak sa zapojí minimálne polovica mužskej populácie. „Ak muži neprídu alebo ich je málo, systém to stojí veľa peňazí a pacienti prichádzajú neskoro. Včasné odhalenie pritom znamená, že túto diagnózu vieme úspešne liečiť,“ uviedol. Pilotný skríning rakoviny prostaty formou odberu krvi plánuje ministerstvo spustiť v roku 2026 v Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Pacientov bude na onkologické skríningy pozývať aj Národné skríningové centrum, ktoré má podľa rezortu začať fungovať od januára 2025.

Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave vytvoril ako prvá detská nemocnica na Slovensku multidisciplinárny tím pre deti so život ohrozujúcim ochorením. Tím tvoria lekári, sestry, psychológ a sociálny pracovník, ktorí pracujú na návrhu systému paliatívnej starostlivosti pre celú nemocnicu. “Kolegovia sa môžu navzájom podporiť, vymieňať si skúsenosti, zladiť sa a lepšie a komplexnejšie nastaviť medicínsky, ošetrovateľský, etický, právny, psychologický, duchovný a edukačný prístup k týmto pacientom,“ uviedol riaditeľ NÚDCH Peter Bartoň. Podľa zástupkyne prednostky Neonatologickej kliniky intenzívnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) a NÚDCH, vedúcej pracovnej skupiny Dany Dolníkovej bude snahou tímu odbúravať bariéry a vnímať túto formu podpory ako komplexnú starostlivosť o fyzické, psychické, sociálne a spirituálne potreby detí. Podmienky detských pacientov so život ohrozujúcimi ochoreniami by sa mali zlepšiť aj po realizácii projektu z plánu obnovy zameraného na rozšírenie kapacít pobytovej paliatívnej starostlivosti. NÚDCH zrekonštruuje jednolôžkové izby so zázemím aj pre rodičov na viacerých pracoviskách. Lekári pacientov s nevyliečiteľným a postupujúcim ochorením po vyčerpaní všetkých možností liečby sa postupne pripravujú na komplexnú multidisciplinárnu starostlivosť. „Rešpektujú rozhodnutie rodiny, prípadne samotných pacientov. Môžu sa rozhodnúť pre poskytovanie starostlivosti v domácom prostredí v kruhu rodiny alebo rovnako v kruhu širšej rodiny aj v nemocnici za intenzívnej podpory psychológov, sociálnych pracovníkov a podľa možností tiež podpory neziskových organizácií,“ dodala hovorkyňa NÚDCH Dana Kamenická.

Závislých od alkoholu na Slovensku ubúda, no zvyšuje sa podiel žien. Vlani bolo v súvislosti s užívaním alkoholu hospitalizovaných takmer 14-tisíc ľudí, pričom 17 % z nich trpelo alkoholovou cirhózou pečene. Vyplýva to z najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). „Pre poruchy psychiky a správania spôsobené užívaním alkoholu bolo v roku 2024 v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 26 714 osôb, z toho 76 % so syndrómom závislosti od alkoholu. Ide o najnižší počet v rokoch 2011 až 2024,“ uviedla hovorkyňa NCZI Alena Krčová. Pokles je výrazný najmä u mužov – v porovnaní s rokmi 2019 až 2023 ich počet klesol o 9 %. Ženy tvorili približne štvrtinu pacientov, ich podiel však dlhodobo rastie – z 22 % v roku 2011 na 26 % v roku 2024. Klesá aj počet ľudí, ktorí boli kvôli alkoholu vyšetrení prvýkrát. „V roku 2024 išlo o historicky najnižší počet – 5746 nových prípadov,“ uvádza NCZI. Najviac novodiagnostikovaných sú muži vo veku 35 až 54 rokov. Vlani bolo ukončených 13 863 hospitalizácií pre ochorenia súvisiace s alkoholom. Zastúpenie mužov a žien v ústavnej liečbe sa výrazne nemení. Úmrtím sa skončilo 304 hospitalizácií, teda približne 2 % všetkých prípadov. Najčastejšou príčinou hospitalizácie sú poruchy psychiky a správania spôsobené alkoholom. V roku 2024 tvorili 81 % (11 168) všetkých hospitalizácií, z toho 56 % pre syndróm závislosti a 27 % pre abstinenčný syndróm či abstinenčné delírium. Na alkoholovú cirhózu pečene bolo hospitalizovaných 2336 pacientov (17 %), čo je tretí najvyšší počet v sledovanom období. V 12 % týchto prípadov (284 osôb) sa hospitalizácia skončila úmrtím. Tragické sú aj údaje o samovraždách. V roku 2024 si dobrovoľne vzalo život 467 ľudí, pričom v 32 % prípadov bol prítomný alkohol alebo iná návyková látka. U mužov išlo o 33 %, u žien o 25 %. Z 808 samovražedných pokusov bol alkohol alebo droga prítomný v 42 % prípadov (336 pokusov), u mužov v 50 %, u žien v 34 %. Pozitívnou správou je, že klesá počet žien, ktoré pijú počas tehotenstva. „Z údajov za rok 2023 vyplýva, že zo 48 812 pôrodov bolo len 178 prípadov, keď rodička konzumovala alkohol,“ uviedla Krčová. Najviac takýchto prípadov bolo u 15- až 19-ročných dievčat.

Čo je nové vo svete medicíny nám v exkluzívnom komentári pre TV Doktor zhrnul expert na oblasť zdravotníctva, Prof. Róbert Babeľa.

A pokračujeme krátkym prehľadom správ z uplynulého týždňa.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR by malo rokovať s Poľskom o spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Týkať sa má najmä pohraničných regiónov, osobitne horskej záchrannej služby. Vyplýva to z návrhu, ktorý v stredu 12.11. schválila vláda. „Práve časová dostupnosť na poskytnutie odbornej prednemocničnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti v prihraničných oblastiach je jedným z hlavných dôvodov na nadviazanie užšej spolupráce medzi ZZS susedných štátov,“ uviedol rezort. Potrebu uzatvoriť medzinárodnú rámcovú zmluvu odôvodnil tým, že doterajší právny rámec vo vzťahu k Poľskej republike neumožňuje reagovať na potreby občanov žijúcich v pohraničných oblastiach. „Absencia komplexného medzinárodnoprávneho dokumentu je badateľná najmä pri udalostiach s hromadným postihnutím osôb alebo pri neodkladnej preprave pacientov v kritickom stave,“ vysvetlil. Rýchla a koordinovaná reakcia záchranárov je podľa ministerstva kľúčová aj vzhľadom na vysokú mieru turizmu na oboch stranách hranice a náročnú dostupnosť terénu v Tatrách a ďalších horských regiónoch. „Cezhraničná spolupráca v horskom prostredí tak zásadným spôsobom prispieva k zvýšeniu zdravotnej bezpečnosti a k ochrane života a zdravia obyvateľov i návštevníkov,“ podotklo s tým, že poľská strana sa podľa MZ k návrhu počas neformálneho stretnutia vyjadrila pozitívne.

Polícia nevidí dôvod na začatie trestného stíhania v prípade podnetu splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára, týkajúceho sa mRNA vakcín proti COVID-19. Pre TASR to potvrdil hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek. Objasnil, že uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. „V trestnom konaní, ktoré bolo vedené aj na základe trestného oznámenia v súvislosti s predloženým znaleckým posudkom, vydal vyšetrovateľ vyšetrovacieho tímu COVID dňa 16. októbra 2025 uznesenie podľa Trestného poriadku, podľa ktorého ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku dva, prokurátor alebo policajt uznesením vec odmietne,“ uviedol Hájek. Kotlár v marci odovzdal generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi znalecký posudok k analýze mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19 používaných na Slovensku počas pandémie. Analýza podľa neho potvrdila, že všetky testované šarže vakcín sú schopné meniť ľudskú DNA, čo môže viesť k vzniku viacerých závažných ochorení. Slovenská akadémia vied Kotlárove tvrdenia nepotvrdila. Riziká, na ktoré upozorňoval, sa podľa inštitúcie nepreukázali.

Infekciu spôsobujúcu zápal pľúc môžu šíriť aj ľudia bez príznakov. Najviac ohrozené sú deti do piatich rokov, seniori a ľudia s oslabenou imunitou alebo s chronickými ochoreniami. Upozornil na to rezort zdravotníctva na sociálnej sieti pri príležitosti Svetového dňa pneumónie. „Hoci zápalu pľúc dnes vieme účinne predchádzať aj ho liečiť, stále zostáva hlavnou infekčnou príčinou úmrtí detí na celom svete. Najviac ohrozené sú deti do piatich rokov, seniori a ľudia s oslabenou imunitou alebo s chronickými ochoreniami. Najčastejším pôvodcom bakteriálneho zápalu pľúc je pneumokok,“ priblížil rezort. Rezort ozrejmil, že baktéria sa prenáša kvapôčkami - kýchaním, kašľaním alebo blízkym kontaktom s infikovanou osobou. „Baktérie často prežívajú v nose a hrdle človeka bez toho, aby spôsobovali ochorenie. Preto infekciu môžu šíriť aj ľudia bez zjavných príznakov,“ doplnil. Infekcia môže mať mierny priebeh, ak zasiahne len nos či uši. „Ak sa však baktérie dostanú do krvi, mozgu alebo srdca, môžu spôsobiť závažné, až život ohrozujúce stavy,“ podotklo ministerstvo. Pripomenulo preto dôležitosť očkovania, ktoré sa odporúča nielen malým deťom, ale aj seniorom a ľuďom s oslabenou imunitou. Očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam patrí na Slovensku medzi povinné očkovania a je hradené zo všeobecného zdravotného poistenia. Vykonáva sa tromi dávkami v treťom, piatom a 11. mesiaci života dieťaťa. Povinné je aj pre klientov zariadení sociálnych služieb.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.