• Zdravotné poisťovne minuli na starostlivosť viac, než určila vyhláška
• Na Kramároch evidujú nárast úrazov hlavy, deti jazdia bez prilby
• V prešovskej nemocnici môžu byť po novom otcovia pri cisárskom reze

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Úrad pre dohlaď nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) dohliada na prepoisťovaciu kampaň. Trvá na jej férovosti. V tejto súvislosti zorganizoval stretnutie so zdravotnými poisťovňami. Hľadali na ňom riešenia na elimináciu nekalých praktík spojených s každoročnou kampaňou. „Diskusia sa týkala najmä spôsobu odmeňovania externých zamestnancov zdravotných poisťovní, ktorí vykonávajú nábor poistencov najmä v sociálne slabších regiónoch na východe Slovenska. Takíto poistenci pritom nemajú dosah na prerozdeľovanie poistného, takže z pohľadu zdravotných poisťovní to nie je ekonomicky atraktívna skupina občanov. Cieľom bolo nájsť aj spôsob eliminácie podávaných prihlášok z oblastí, v ktorých poistenci menia zdravotnú poisťovňu každý rok,“ priblížia hovorkyňa úradu Monika Beťková. Súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union vytvorili zoznam obcí a ulíc, v ktorých by ich externí zamestnanci nábor nevykonávali. Tento návrh predložili štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP). „Poisťovne zároveň plánujú vypracovať právnu analýzu k odmeňovaniu sprostredkovateľov v minimálnej výške za nábor poistencov z týchto lokalít, aby sa predišlo prípadnej diskriminácii. VšZP privítala iniciatívu súkromných poisťovní a informovala, že jej externí pracovníci v týchto regiónoch nábor vykonávajú len minimálne alebo vôbec,“ ozrejmil úrad. Na stretnutí upozornil na nárast duplicitných prihlášok v rámci súčasnej kampane. „K 31. máju 2025 sme evidovali 6486 prihlášok od 3243 poistencov, čo je výrazný nárast oproti marcu tohto roka, keď ich bolo 1844,“ poznamenal. Ďalšie stretnutie sa má uskutočniť začiatkom augusta. Zdravotnú poisťovňu môžu ľudia zmeniť do 30. septembra. Vybrať si môžu medzi štátnou VšZP a súkromnými zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union. Zmenu zdravotnej poisťovne možno realizovať raz ročne. Prihlášku je možné poslať len do jednej poisťovne. Ak ju poistenec podal do viacerých, je povinný vziať do 30. septembra podané prihlášky späť a vybrať si jednu, na ktorej trvá.

Pre ženy vo veku od 45 do 75 rokov je od 1. júla dostupná skríningová mamografia prsníkov. Preventívne ultrazvukové vyšetrenie prsníkov u bezpríznakových žien nebude po novom súčasťou preventívnych gynekologických prehliadok. Efektívny mamografický skríning je podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška jediná metóda, ktorá preukázateľne znižuje úmrtnosť na rakovinu prsníka, a to do 40 percent. Slovensko bolo poslednou krajinou v Európe, kde sa ultrasonografické vyšetrenie prsníkov bežne robilo. Minister zároveň nespochybňuje, že ultrazvuk prsníkov môže byť skvelý pri vyšetrení pacientky, ktorá má príznaky a spĺňa určité podmienky. Ako preventívna metóda však nedokáže zachytiť skoré štádiá rakoviny prsníka a je silne závislá od subjektívneho hodnotenia a vedie často aj k falošne pozitívnym výsledkom, uviedol. V súčasnosti je na Slovensku 26 preverených skríningových mamografických pracovísk. Vyťažené sú na 50 percent, priblížil Šaško. Tvrdí, že bez väčších komplikácii zvládnu dvojnásobok pacientiek. Počet pracovísk chcú zvýšiť na 35. Zároveň budú zdravotné poisťovne do konca roka 2025 hradiť mamografiu v rámci preventívnych prehliadok na všetkých pracoviskách. Zmenu podľa Šaška plne podporujú Slovenská rádiologická spoločnosť, Slovenská onkologická spoločnosť, Gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť, Národný onkologický inštitút, odborné komisie ministerstva zdravotníctva a predstavitelia skríningových pracovísk. Šéf rezortu zároveň apeloval na samovyšetrovanie prsníkov u žien a na absolvovanie preventívnych prehliadok. Zachraňujú podľa neho životy.

Preventívne sonografické vyšetrenie prsníkov neprináša zásadný benefit pri včasnej diagnostike rakoviny prsníkov a v niektorých prípadoch môže pacientke spôsobiť nepredvídané komplikácie. Jeho vypustenie z preventívnych gynekologických prehliadok je preto logický krok. Pre TASR to uviedol prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti a gynekológ Martin Redecha. Upozornil, že často sa na ultrazvuku zachytávali drobné cysty alebo nezhubné útvary, ktoré ženu „neobyčajne vystrašili“ a často viedli k ďalším zbytočným vyšetreniam. Preventívne ultrazvukové vyšetrenie tak podľa odborníka nemá význam pri včasnom záchyte rakoviny. „Samozrejme, nemôžem povedať, že sa pri ňom nemôže zachytiť nejaký prípad zhubného ochorenia. Ale to nezodpovedá princípom skríningového vyšetrenia, ktoré, ak má byť účinné a efektívne, musí spĺňať určité podmienky,“ vysvetlil. Vyšetrenie má u mladej ženy opodstatnenie vtedy, ak patrí do rizikovej skupiny - napríklad, ak sa rakovina prsníka vyskytla u jej matky či starej matky, ak sa u nej preukázali niektoré genetické mutácie, alebo sa zistili nejaké zmeny pri palpačnom vyšetrení prsníka. Palpačné vyšetrenie naďalej zostáva súčasťou preventívnej gynekologickej prehliadky. „Aj samovyšetrovanie je pomerne validné, ak ho žena robí systematicky, pravidelne, v rovnakom čase - teda v rovnakej fáze hormonálneho cyklu, napríklad po menštruácii. Prsná žľaza totiž tak ako ostatné pohlavné orgány podlieha hormonálnym zmenám a jej štruktúra sa môže mierne meniť. Žena si najlepšie rozpozná, čo je v jej prsníku normálne,“ dodal Redecha. Všímať by si ženy podľa jeho slov mali najmä zmeny, ako sú hrčky v prsníku, vpáčenie bradavky či secernácia z bradavky. Ide o najčastejšie príznaky, ktoré môžu signalizovať aj pokročilejšie štádium ochorenia. Zároveň však existuje celý rad nezhubných či dočasných zmien prsníka, ktoré nemusia znamenať nič vážne. Dodal, že ak si žena všimne akúkoľvek odchýlku od normálneho stavu, mala by ihneď navštíviť svojho gynekológa. Ten by mal nález overiť, posúdiť jeho závažnosť a v prípade potreby odoslať pacientku na špecializované vyšetrenie.

Zdravotné poisťovne minuli v prvom kvartáli na zdravotnú starostlivosť viac zdrojov, ako im určil minimálny limit vo vyhláške. Vyplýva to z údajov, ktoré na svojom webe zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). „Na základe získaných údajov úrad konštatuje, že zdravotné poisťovne v zásade rozdelili zdroje z verejného zdravotného poistenia tak, ako ich naplánovalo rozdeliť Ministerstvo zdravotníctva SR a v úhrne poisťovne minuli na zdravotnú starostlivosť viac zdrojov, ako im to určil minimálny limit vo vyhláške,“ uviedol úrad. ÚDZS zároveň zverejnil dáta o úhradách zdravotnej starostlivosti v systéme DRG za prvý štvrťrok tohto roku. Pripomenul, že cieľom sumarizovania a zverejňovania týchto informácií je sprehľadniť finančné toky medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, a tým napomôcť k odstraňovaniu rôznych deformácií, keď sa v úhradách za zdravotnú starostlivosť dostatočne nezohľadňuje reálna produkcia. Rezort zdravotníctva zverejnil programovú vyhlášku týkajúcu sa prerozdelenia financií pre zdravotníctvo na tento rok v apríli. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa má podľa vyhlášky na zdravotnú starostlivosť k dispozícii takmer 5,08 miliardy eur, súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera vyše 2,45 miliardy eur a súkromná Union zdravotná poisťovňa viac ako 775 miliónov eur. Ministerstvo zároveň určilo minimálne sumy výdavkov pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti. Rezort mal vyhlášku zverejniť do 15. januára. Posun odôvodnil tým, že ju nebolo možné vydať pre situáciu s Lekárskym odborovým združením.

Medicínsky plán novej národnej univerzitnej nemocnice v bratislavských Vajnoroch je hotový. Minister zdravotníctva Kamil Šaško to vyhlásil v stredu 2. júla v reakcii na novinársku otázku. Ako uviedol, plán má 38 strán a bol predmetom diskusií s primármi, prednostami a vedením nemocníc, rovnako s ďalšími odborníkmi. „Uznesenie vlády ma zaviazalo, aby som do 30. júna pripravil medicínsky plán. Tá úloha je splnená. Je to zavesené na portáli,“ poznamenal minister. Dodal, že plán predstavil aj lekárskym odborárom či médiám na novinárskych raňajkách. Kritiku podpredsedu Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo a opozičného poslanca Oskara Dvořáka v tejto súvislosti odmietol. „Ja som ho aj vyzval, nech teda prispeje konštruktívne diskusiou, ľudským zdrojom. No zase sa na tom robí iba politika,“ skonštatoval Šaško. Dvořák v stredu skritizoval ministra zdravotníctva, že ešte nepredstavil medicínsky plán novej národnej univerzitnej nemocnice v bratislavských Vajnoroch, hoci tak mal urobiť do 30. júna. Vyzval ho, aby plán predstavil verejnosti spolu s finančným plánom a harmonogramom stavby. Takisto ho žiada, aby plány konzultoval s opozíciou, keďže stavba nemocnice bude zasahovať do viacerých volebných období. Šaško mal podľa materiálu vlády vypracovať do 30. júna rámcový medicínsky plán národnej univerzitnej nemocnice. Do 1. septembra má spraviť návrh potrebnej reorganizácie poskytovania zdravotnej starostlivosti v Bratislave a Bratislavskom kraji spolu s predpokladaným harmonogramom jej vykonania. Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika má stáť na pozemku ministerstva obrany. Výstavba nemocnice má byť financovaná z plánu obnovy, dvoch percent výdavkov na obranu a v menšej miere z verejného rozpočtu. Začať stavať chcú ešte tento rok. Minister deklaruje, že hrubá stavba nemocnice bude stáť do parlamentných volieb v roku 2027.

Univerzitná nemocnica - Nemocnica sv. Michala (UN-NsM) v Bratislave musela preventívne pozastaviť endoskopický program v rámci gastroenterologického centra. Dôvodom je výskyt neštandardných reakcií u siedmich pacientov po použití technológie pri kolonoskopickom vyšetrení v priebehu minulého týždňa. Príčinu problému zatiaľ nezistila. V danej veci spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. TASR o tom informovala hovorkyňa nemocnice Martina Šoltésová. Rozhodnutie pozastaviť endoskopický program prijala špeciálne zriadená komisia. „Keďže na základe získaných informácií a zhromaždených dôkazov z úvodného interného šetrenia nebolo možné zistiť príčinu vzniku situácie, resp. určiť neúmyselné či dokonca úmyselné zavinenie, rozhodla komisia neodkladne kontaktovať orgány činné v trestnom konaní. UN-NsM zároveň prijala prísne bezpečnostné opatrenia a spustila kontrolný audit,“ priblížila hovorkyňa. V súvislosti so zdravotným stavom pacientov potvrdila, že k utorku 1. júla majú hospitalizovaných päť pacientov. Ich zdravotný stav je podľa hovorkyne stabilizovaný, bez potreby anestéziologicko-resuscitačnej starostlivosti. „V súčasnosti UN-NsM aktívne spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní, preto momentálne nemôžeme poskytnúť bližšie informácie. Ihneď ako to bude možné, budeme verejnosť podrobnejšie informovať,“ dodala Šoltésová.

Po novom môže byť vo Fakultnej nemocnici J. A. Reimana v Prešove otec pri pôrode cisárskym rezom. Služba je ďalším krokom v zvyšovaní štandardov a skvalitnení zdravotnej starostlivosti. „Vzhľadom na rozvoj medicíny a poznatkov v oblasti gynekológie a pôrodníctva sa uvedená možnosť pre otca, resp. sprevádzajúcu osobu byť pri pôrode cisárskym rezom stáva bežnou realitou. Predpokladáme, že po dôslednej odbornej príprave a v súčinnosti všetkých špecialistov sa táto možnosť stane bežnou súčasťou našich služieb tak, ako je to pri prítomnosti sprevádzajúcej osoby pri spontánnom pôrode,“ uviedol primár oddelenia gynekológie a pôrodníctva prešovskej nemocnice Jozef Dzurilla. Od otca nevyžadujú žiadne vyšetrenia, potvrdenia a školenia. Veľmi vhodné je však podľa jeho slov absolvovanie predpôrodnej prípravy na oddelení, kde rodičia dostanú už dopredu veľa informácií napríklad aj o tejto možnosti.

Zdravotníci z Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) zaznamenali v uplynulých týždňoch nárast závažných úrazov hlavy u detí, ktoré jazdia na elektrických kolobežkách bez prilby. V dvoch nedávnych prípadoch utrpeli deti poranenia lebky, jeden chlapec musel byť akútne operovaný pre krvácanie a opuch mozgu. Lekári apelujú na rodičov, aby dôsledne trvali na nosení prilby pri každej jazde na bicykli, kolobežke či korčuliach. Za posledné tri mesiace zaznamenali na oddelení urgentného príjmu 51 úrazov, ktoré spôsobil pád z elektrokolobežky. Deti mali poranené najmä hlavy, nasledovali horné a dolné končatiny. „Toto sú úrazy, ktorým sa dá úplne predísť. Rozhodujúca je prilba. Je obrovský rozdiel, keď dieťa spadne a má ju na hlave, alebo nie. V neurochirurgii bežne riešime diagnózy, ktoré dopredu ovplyvniť nevieme, ale toto môžeme,“ upozornil detský neurochirurg z NÚDCH Benedikt Trnovec. Apeluje na rodičov, aby dôsledne dohliadli na nosenie prilby. Zároveň upozornil, že elektrická kolobežka je nebezpečný dopravný prostriedok, ktorý nepatrí do rúk detí. Riaditeľ ústavu Peter Bartoň prosí rodičov, aby nehazardovali so životom detí. „Nosíme bezpečnostné pásy v aute, chránime deti v autosedačkách, je čas, aby sa prilba stala rovnako samozrejmou aj pri kolobežkách,“ podotkol. Ako informovala manažérka pre PR a komunikáciu NÚDCH Zuzana Čižmáriková, pri jednom z prípadov museli lekári u dieťaťa odstrániť časť lebky, aby znížili život ohrozujúci tlak v mozgu. Rodičia však podľa nej čoraz častejšie umožňujú deťom jazdiť na elektrických kolobežkách bez ochranných prvkov a bez pravidiel. Dôsledkom sú úrazy nielen hlavy, ale aj zlomeniny končatín, tržné rany či poranenia chrbtice. Spresnila, že na Slovensku môžu deti jazdiť na elektrických kolobežkách po cestách až od 15 rokov. Mladšie deti ju môžu používať na cyklistických trasách, poľných alebo lesných cestách, v obytných zónach a aj na chodníkoch, ak jazdia pri pravej strane rýchlosťou chôdze a neobmedzujú chodcov. „Prilba nie je pre jazdu zatiaľ na elektrickej kolobežke povinná, no z hľadiska bezpečnosti sa dôrazne odporúča,“ dodala.

Študenti tretích a štvrtých ročníkov stredných zdravotníckych škôl z Rožňavy, Levíc, Lučenca, Zvolena a Banskej Bystrice posilnili cez leto zdravotnícky personál v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Od 1. júla tam nastúpilo celovo 51 mladých ľudí. Informovala o tom nemocnica na sociálnej sieti. „Na pôde našej nemocnice sme privítali nových kolegov, ktorí si v rámci tretieho ročníka projektu Leto v Rooseveltke našli u nás zamestnanie. Nielenže si počas letných mesiacov privyrobia, ale tiež získajú praktické skúsenosti a nové zážitky. Veríme, že sa im bude u nás páčiť, no ešte viac dúfame v to, že práve naša nemocnica bude ich prvou a jasnou voľbou aj po skončení štúdia,“ uviedla nemocnica. Ako tiež dodala, do jej tímov pribudlo ďalších 25 stálych zdravotníckych zamestnancov, medzi nimi napríklad päť praktických sestier, ktoré posilnia neonatologickú kliniku.

V bratislavskej Inchebe sa 25. septembra uskutoční podujatie Medifutura - na budúcnosti medikov na Slovensku nám záleží. Jeho cieľom je ukázať medikom, čo im ponúka pracovný trh v slovenskom zdravotníctve, a motivovať ich zostať pôsobiť na Slovensku. „Našou ambíciou je zapojiť približne 1700 končiacich medikov a vytvoriť tak s celým sektorom jasný priestor, kde o nich prejavíme eminentný záujem v diskusii tak, aby boli zorientovaní a mali jasnú motiváciu tu ostať,“ vyhlásil minister zdravotníctva Kamil Šaško. Študenti, ktorí sa na prednáškach a blokoch zúčastnia, budú mať pridelené dekanské voľno. Minister zároveň informoval, že komunikuje s Ministerstvom dopravy SR, ako aj so Železničnou spoločnosťou Slovensko o možnostiach vlakovej dopravy najmä pre študentov z Martina a Košíc. Ďalšie informácie rezort zverejní na webe udalosti. Podujatie sa uskutoční pod záštitou Ministerstva zdravotníctva SR. Financované bude plne z rozpočtu rezortu. Šaško zároveň avizoval, že na jar by sa mohlo uskutočniť podobné podujatie adresované študentom stredných zdravotníckych škôl, sestrám či pôrodným asistentkám.

A nasleduje krátky súhrn správ z uplynulého týždňa:

Jadro problému slovenského zdravotníctva vidí Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v zlom systémovom nastavení, ktoré je dôsledkom nedokončenej zdravotníckej reformy spred 20-tich rokov. Systému chýba transparentnosť a efektívnosť, zlepšenia prichádzajú formou nesystémových riešení. Vyplýva to zo správy ÚDZS o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2024, ktorú vzala vláda v stredu 2. júla na vedomie. Úrad konštatoval, že najväčšiu časť peňazí v zdravotníctve tvorí poistné, ktoré odvádzajú ekonomicky aktívni poistenci. V roku 2024 sa ich príspevky zvýšili o 738,2 milióna eur a celkovo tak do systému priniesli približne 5,9 miliardy eur. Prispelo k tomu zvyšovanie miezd aj zvýšenie sadzieb poistného od januára 2024. Priemerný mesačný odvod ekonomicky aktívneho poistenca tak vzrástol na 215 eur, čo je o 27 eur viac ako v predchádzajúcom roku. Za poistencov štátu, ako sú dôchodcovia, deti, študenti či nezamestnaní, zaplatil štát celkovo 2,1 miliardy eur, čo je o 31,2 milióna eur viac než rok predtým. Priemerný mesačný príspevok štátu za týchto poistencov predstavoval 61 eur, čo znamená medziročné zvýšenie o 1 euro.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva vyjadrili súhlas zatiaľ so všetkými zotavovacími podujatiami. Hygienici celkovo zaznamenali 224 žiadostí. Podujatia konajúce sa v auguste môžu byť posúdené neskôr. Podujatia, ktoré neboli doteraz posúdené, podľa ÚVZ hygienici posúdia. Môžu napríklad čakať na zaplatenie správneho poplatku, v iných prípadoch bola žiadosť podaná len nedávno.

Vedenie Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave sa v utorok ráno stretlo s vedením štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), aby riešilo situáciu pacientov poistených vo VšZP, s ktorou v júni skončil zmluvný vzťah. V snahe nájsť dohodu je výsledkom rokovania predbežný návrh novej zmluvy, ktorý centrum analyzuje. Centrum v Bratislave od 1. júla ukončilo poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre pacientov poistených vo VšZP. Centrum tvrdí, že napriek jeho iniciatíve vedenie VšZP až do 24. júna nereagovalo na písomné návrhy na aktualizáciu platnej zmluvy. Následne podaný protinávrh podľa neho nepokrýval oprávnené náklady Centra pre liečbu drogových závislostí.

Verejnosť bude môcť druhýkrát hlasovať v ankete Lekárnik roka a rozhodnúť o víťazovi v kategórii cena verejnosti. Laureáta odbornej ceny vyberie spomedzi top desať kandidátov kvalifikovaná porota, víťazi budú známi počas slávnostného galavečera v novembri. Nominácie na ocenenie predkladajú relevantné organizácie z oblasti farmácie a lekárenstva spolu s inštitúciami z oblasti zdravotnej starostlivosti.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.