• Dlh v slovenskom zdravotníctve dosiahol ku koncu minulého roka vyše 810 miliónov eur.
• Analýza mRNA vakcín proti COVID-19 si vyžiada približne 350-tisíc eur.
• Zväz ambulantných poskytovateľov nepodpíše súčasné znenie zmlúv so zdravotnými poisťovňami.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Dlh v slovenskom zdravotníctve dosiahol ku koncu minulého roka vyše 810 miliónov eur. Oproti predchádzajúcemu roku ide o pokles o sedem miliónov. Hlavným dôvodom mierneho zníženia bolo pokračovanie oddlžovania. Najväčší problém s dlhmi majú naďalej štátne univerzitné a fakultné nemocnice, ktoré evidujú záväzky po lehote splatnosti vo výške takmer 675 miliónov eur. To predstavuje až 83 % celkového dlhu v sektore. Podľa Ministerstva zdravotníctva SR nemocnice najviac dlhujú verejným inštitúciám, ako sú Sociálna poisťovňa, daňové úrady a zdravotné poisťovne – tento typ dlhu tvorí viac ako polovicu celkových záväzkov. Ďalších 24 % predstavujú dlhy voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu. Rezort upozorňuje, že výnosy od zdravotných poisťovní nestačia pokrývať bežné prevádzkové náklady nemocníc. V minulom roku nedokázali nemocnice pokryť ani náklady na mzdy, lieky či materiál. Celkové prevádzkové náklady boli až o 30 % vyššie ako výnosy. Najväčšou záťažou sú osobné náklady, ktoré v roku 2024 tvorili v priemere 74 % príjmov z poisťovní. Medziročne vzrástli o takmer 112 miliónov eur. Hlavné dôvody rastu nákladov sú pokračujúce prevádzkové straty, investičné dlhy, rast cien energií, opráv a služieb. Problémy so záväzkami majú aj zdravotnícke zariadenia pod ministerstvami vnútra a obrany, kde dlh dosiahol vyše 59 miliónov eur. Výrazný nárast spôsobilo najmä začlenenie prešovskej fakultnej nemocnice do vojenského zdravotníctva. Zariadenia pod samosprávami a neziskové organizácie evidujú dlh vo výške takmer 41 miliónov eur, akciové spoločnosti menej ako milión. Zdravotné poisťovne hlásia len mierny nárast záväzkov po lehote splatnosti – o 310-tisíc eur.

Analýza mRNA vakcín proti COVID-19 si vyžiada približne 350-tisíc eur. Oznámil to minister školstva Tomáš Drucker po rokovaní so Slovenskou akadémiou vied (SAV), Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv a ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom. Pracoviská už spustili všetky potrebné procesy, aby analýza prebehla na najvyššej odbornej úrovni. Podľa Šaška budú výstupy spracované do záverečnej správy, ktorá má byť dostupná o niekoľko mesiacov a následne verejne zverejnená. Analýza sa bude týkať kvantitatívneho zloženia vybraných šarží vakcín, vrátane prítomnosti DNA a ďalších látok, ako aj ich možného vplyvu na ľudský organizmus.

Komunita 361 lekárov a farmaceutov z troch banskobystrických nemocníc - Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta, Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou a Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb vyjadruje nesúhlas s činnosťou splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára. Ostro sa dištancuje od nejasne podložených, nevedeckých a často úplne nezmyselných tvrdení a považuje ich za ohrozovanie verejného zdravia občanov SR. Vyhlásenie, ktoré podpísali lekári a farmaceuti, z toho 17 vedúcich pracovníkov kliník a oddelení, adresovali ministerstvu zdravotníctva, Slovenskej lekárskej komore a samotnému splnomocnencovi. Občanom chcú takto oznámiť ich osobný postoj, založený na vzdelaní, vedomostiach a skúsenostiach. „Zostali sme pracovať na Slovensku, vážime si našu prácu a vzdelanie, vážime si vedenia našich zamestnávateľov, ktorí počas pandémie COVID-19 urobili pre nás veľké množstvo práce, či už pri zabezpečovaní materiálneho vybavenia alebo prioritného očkovania svojich zamestnancov a ich príbuzných. Splnomocnenec Kotlár má atestáciu v odboroch ortopédia a telovýchovné lekárstvo a aktuálne nevykonáva žiadnu klinickú prax. Preto nerozumieme, čo ho kvalifikuje vyjadrovať sa k vakcinácii, našej práci a ku práci kolegov, pracovníkov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, farmaceutov a výskumníkov v oblasti mRNA vakcín, teda technológie, ktorá existovala dávno pred pandémiou COVID-19,“ uvádza sa vo vyhlásení.

V Nemocnici Ružinov (Univerzitná nemocnica Bratislava) vybudovali dve nové operačné sály, ktoré budú súčasťou Komplexu operačných sál. Nemocnica Ružinov má v rámci Univerzitnej nemocnice Bratislava najširšie portfólio operačných disciplín (chirurgia, ortopédia, spinálna ortopédia, gynekológia, očné, plastická chirurgia, chirurgia ruky, popáleniny, stomatochirurgia, hrudná chirurgia, urológia). Operačné tímy v Nemocnici Ružinov majú aktuálne k dispozícii 16 operačných sál. Komplex operačných sál je mimoriadne vyťažené pracovisko na ktorom operačné tímy vykonajú denne 45 operačných výkonov, naprieč celým portfóliom operačných disciplín. Okrem plánovaných výkonov predstavujú značnú časť prevádzky na sálach aj akútne stavy pacientov, ktoré si vyžadujú neodkladnú operáciu. Veľmi často sa tu lekári a ich tímy stretávajú s rôznymi úrazmi, kedy je pacient dovezený s ťažkou polytraumou a je v bezprostrednom ohrození života. Okamžitý zásah zdravotníkov na operačnej sále je kľúčovým pre záchranu života.

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici v pondelok slávnostne otvorili zrekonštruované pracovisko magnetickej rezonancie. Jeho súčasťou je okrem vynovených priestorov i nový prístroj s moderným softvérovým vybavením, ktorý je jediný svojho druhu na Slovensku. Na tlačovom brífingu o tom informovala riaditeľka nemocnice Miriam Lapuníková. „Ide o naozaj veľmi inovatívnu technológiu, ktorá je na Slovensku zastúpená trikrát, ale z hľadiska softvérového riešenia je toto najkomplexnejšie na Slovensku. K dispozícii bude pre všetkých pacientov, lôžkových aj ambulantných,“ skonštatovala Lapuníková s tým, že prístroj je už po skúškach a zaučení personálu k dispozícii lôžkovým i ambulantným pacientom. V banskobystrickej nemocnici doposiaľ využívali staršiu, približne 20-ročnú magnetickú rezonanciu. Nový prístroj je založený na technológii 3T magnetu a disponuje modernými zobrazovacími technikami, ktoré majú priniesť väčšiu presnosť a rýchlosť vyšetrení.

Zväz ambulantných poskytovateľov nepodpíše súčasné znenie zmlúv so zdravotnými poisťovňami. Podľa nich nebolo na ambulantný sektor vyčlenených dostatok zdrojov. Pôvodné zmluvy predĺžil o jeden mesiac s účinnosťou do konca mája, plánuje pokračovať v rokovaniach a tlmočiť postoje ministerstvu zdravotníctva a vláde SR. Žiada záruky a okamžité otvorenie diskusie o zásadných systémových zmenách. „Napriek vynaloženému úsiliu, ktoré sme venovali rokovaniam s MZ, zdravotnými poisťovňami či pripomienkovaniu rozpočtu a programovej vyhlášky, nebolo na ambulantný sektor vyčlenených dostatok zdrojov, ktoré by reflektovali reálne rastúce náklady,“ priblížil ZAP jeden z dôvodov, pre ktoré ponúkané navýšenie zmluvných cenových podmienok nepodpíše. Podľa zväzu neboli rovnako vypočuté ani ich argumenty ohľadne negatívnych dosahov transakčnej dane. „Zasiahnu najzraniteľnejších - ťažko chorých pacientov, ktorí sú odkázaní na drahú onkologickú alebo biologickú liečbu,“ podotkol. ZAP pripomenul, že na stole je stále množstvo nedoriešených kľúčových otázok. “Konsolidačné opatrenia v kombinácii s nedostatočným financovaním a enormným tlakom na rast miezd zdravotníckeho personálu, ktoré nielen že musíme, ale aj chceme dorovnať na úroveň miezd v ústavnej zdravotnej starostlivosti, priviedli slovenské ambulancie na hranicu udržateľnosti. V súčasnom stave s množstvom nedoriešených kľúčových otázok, v záujme ochrany našich členov,  ich ambulancií, ale aj ich pacientov, nemôžeme ponúkané navýšenia zmluvných cenových podmienok podpísať.” podotkol. Podľa slov zväzu štát prispieva k úpadku ambulancií, ich zatváraniu či vypovedaniu zmlúv so zdravotnými poisťovňami, čím ohrozuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov. „Ak chceme spoločne zachovať dostupnú zdravotnú starostlivosť pre našich pacientov, ich deti a ďalšie generácie, potrebujeme zo strany štátu záruky, že sa urgentne otvorí diskusia na tému nastavenia funkčného systému a jeho nevyhnutnej zmeny,“ uzavrel.

Zdravotné poisťovne budú pokračovať v rokovaniach so Zväzom ambulantných poskytovateľov o predĺžení zmluvných vzťahov na tento rok. Pre TASR to potvrdili zástupcovia všetkých troch poisťovní. „Rokovania teda budú naďalej pokračovať, pričom cieľom je nájsť riešenie, ktoré zabezpečí udržateľnosť systému a dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti,“ uviedla pre TASR hovorkyňa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Danka Capáková. Súkromná Union zdravotná poisťovňa rovnako potvrdila, že rokovania so ZAP budú pokračovať. „Našou ambíciou je dosiahnuť dohodu so ZAP na pokračovaní zmluvného vzťahu aj po skončení sa mája. Kontinuita poskytovania zdravotnej starostlivosti našim poistencom zostáva zachovaná,“ ozrejmila pre TASR hovorkyňa Union ZP Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Ako uviedla, ponuka poisťovne pre ambulantné združenia vychádza z finančných možností stanovených štátom v rámci štátneho rozpočtu verejného zdravotného poistenia, ako aj programového rozpočtovania. „Rovnako ako i v prípade iných poskytovateľov, aj v prípade ambulantných poskytovateľov je možné uspokojiť ich požiadavky len v medziach uvedených rozpočtových rámcov a súlade s našimi disponibilnými zdrojmi,“ dodala. Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera tiež poukázala na to, že jej ponuka na úpravu zmluvných a cenových podmienok vychádza z vyhlášky o programovom rozpočtovaní a plne rešpektuje objem zdrojov, ktoré vyhláška alokovala pre ambulantný segment. Poisťovňa bude so ZAP rokovať najneskôr do konca mája. Zlepšiť udržateľnosť ambulantného sektora by podľa Dôvery mohol napríklad audit hospodárenia štátnych nemocníc, ktorý by mal byť realizovaný v najbližšej dobe, a s tým súvisiace zastavenie, respektíve spomalenie zadlžovania štátnych nemocníc. „Takto uvoľnené finančné prostriedky je možné následne smerovať aj pre potreby ambulantného segmentu,“ dodal PR špecialista poisťovne Matej Štepianský. 

Ministerstvo zdravotníctva SR pokračuje v komunikácii so zástupcami zdravotníckeho sektora vrátane ambulantných lekárov a venuje sa reforme ambulantnej starostlivosti. Kľúčovým cieľom je vytvoriť novú verejnú optimálnu sieť špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Od 1. januára 2025 začne platiť nový legislatívny rámec, vďaka ktorému sa sieť ambulancií nebude plánovať len na úrovni krajov, ale aj okresov. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude každoročne zverejňovať počty chýbajúcich ambulancií v jednotlivých regiónoch. Významnú úlohu pri tvorbe siete budú mať samosprávne kraje, ktoré ju môžu upraviť podľa miestnych potrieb. Finálnu podobu siete a jej naplnenie za rok 2025 ÚDZS zverejní v decembri. Rezort zároveň prehodnocuje personálne normatívy v ambulanciách a zvyšuje kompetencie zdravotných sestier, čím chce znížiť administratívnu záťaž lekárov. Ambulancie môžu tiež využiť administratívnych pracovníkov na spracovanie dokumentácie. Sprehľadniť systém má aj nový zoznam zdravotných výkonov, ktorý rezort vytvoril v spolupráci s odbornými spoločnosťami a poisťovňami. Zoznamy už vznikli pre sedem špecializačných odborov, ďalšie sú vo vývoji.

Asociácia na ochranu práv pacientov považuje vyhlásenie Zväzu ambulantných poskytovateľov, že nepodpíše aktuálne zmluvy so zdravotnými poisťovňami, za vážny signál prehlbujúcej sa krízy v ambulantnom sektore. Podľa AOPP nejde len o technické rozhodnutie, ale o dôsledok dlhodobých systémových problémov, ktoré ohrozujú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Asociácia upozorňuje, že ponúkané financie nereflektujú rastúce náklady ambulancií. Lekári čelia rovnakým výzvam ako nemocnice – drahšie energie, materiál a tlak na zvyšovanie platov. ZAP preto predĺžil existujúce zmluvy len do konca mája a žiada okamžité, vecné rokovania o reforme ambulantného sektora. Podľa AOPP hrozí zhoršenie dostupnosti starostlivosti najmä v regiónoch. Upozorňuje aj na negatívny vplyv tzv. transakčnej dane, ktorá v konečnom dôsledku zaťažuje pacientov, vrátane tých najzraniteľnejších. Asociácia žiada zdravotné poisťovne o jasný plán, ako zabezpečia starostlivosť pre svojich poistencov, ak k dohode so ZAP nedôjde. „Pacienti nesmú byť rukojemníkmi,“ uvádza v stanovisku. 

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v roku 2024 uložil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti viacero sankcií. Priamych pokút udelil 76 a opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin 35. Vyplýva to zo správy o činnosti ÚDZS za minulý rok, ktorú v stredu 7. mája vláda vzala na vedomie. Úrad v roku 2024 celkovo riešil 2152 podaní na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Z toho bolo 1660 prijatých minulý rok a 492 prenesených z predchádzajúcich rokov. V priebehu minulého roka ich ukončil 1584. „Zvyšných 568 podaní je v riešení,“ dodal úrad. Podania sa týkali najmä nespokojnosti s postupom pri liečbe.

Ministerstvo zdravotníctva SR od 1. mája oficiálne spustilo Národnú linku na podporu duševného zdravia, ktorá poskytuje bezplatné dištančné psychologické poradenstvo. Linka bude prevádzkovaná denne vrátane víkendov a sviatkov v čase od 10.00 do 22.00 h na telefónnom čísle 0800 193 193. Rezort o tom informoval na webe. „Národná linka na podporu duševného zdravia je zriadená v rámci národného projektu ‚Prevencia a eliminácia násilia a sociálneho vylúčenia prostredníctvom národných liniek pomoci‘. Jej cieľom je poskytovať anonymné a bezplatné odborné poradenstvo v oblasti duševného zdravia širokej verejnosti,“ ozrejmilo ministerstvo. Služba sa zameriava na psychologické poradenstvo a krízovú intervenciu so zámerom vytvoriť bezpečný priestor pre rozhovor o psychických problémoch, neistotách a obavách. Obrátiť sa na ňu môžu aj zdravotníci, ktorí čelia nadmernému stresu a psychickej záťaži, či ľudia s akútnym stresom či posttraumatickou stresovou reakciou. Od júna bude linka poskytovať aj odborné poradenstvo v oblasti problematickej sexuality a nežiaduceho sexuálneho správania či prežívania určené pre jednotlivcov, ktorí prežívajú neistotu alebo problémy spojené so svojou sexualitou, ako aj pre osoby s podozrením na nežiaduce sexuálne správanie vo svojom okolí.

Lekárske odborové združenie víta zámer postavenia národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Plánovaná kapacita 950 lôžok však neodzrkadľuje potreby celoštátneho zdravotníckeho zariadenia. Taktiež žiada ministerstvo financií, aby prostredníctvom Útvaru hodnoty za peniaze vykonalo nezávislú analýzu zámeru výstavby tejto nemocnice. Na tlačovej konferencii v utorok 6. mája to uviedol predseda LOZ Peter Visolajský. Zároveň vyzýva vládu, aby o výstavbe dostatočne transparentne informovala verejnosť. Zároveň odborári poukázali na to, že má ísť o rovnaký stavebný projekt, aký sa stavia v Prešove. Suma výstavby sa tam odhaduje na 550 miliónov eur a celkovo sa ráta s 1200 lôžkami, ide pritom o krajskú nemocnicu. Nie je preto podľa LOZ jasné, prečo má výstavba rovnakého projektu stáť vo Vajnoroch vyše jednej miliardy eur. LOZ chce, aby minister zdravotníctva Kamil Šaško vyvrátil pochybnosti analýzou. Spraviť by ju mohol Útvaru hodnoty za peniaze. „Táto analýza by si nevyžiadala nové výdavky, pretože ide o tím ministerstva financií a ani projekt nezabrzdí,“ povedal Visolajský.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.