Paramnézia je stav charakterizovaný nesprávnym vybavovaním, interpretáciou alebo zdieľaním spomienok. Zahŕňa skreslenia pamäti, nepresné, čiastočne falošné alebo vymyslené spomienky. Diagnostiku a liečbu vykonáva psychiater alebo neurológ, často v spolupráci s psychológom.

Príčiny:

Paramnézia vzniká v dôsledku narušenia procesov pamäti, ktoré sú spôsobené neurologickými, psychologickými alebo environmentálnymi faktormi. Medzi hlavné príčiny patrí poškodenie mozgu, najmä oblastí zodpovedných za spracovanie pamäti, ako sú hipokampus a prefrontálna kôra. Takéto poškodenie môže byť dôsledkom traumatického poranenia, mozgovej príhody, epilepsie, demencie alebo infekčných ochorení postihujúcich mozog. Ďalšími spúšťačmi sú psychické poruchy, ako schizofrénia či posttraumatický stresový syndróm. Užívanie psychoaktívnych látok alebo liekov môže tiež ovplyvniť presnosť spomienok.  

Typy paramnézií:

• deja vu (deža vú): falošný pocit, že človek už danú situáciu zažil, hoci ide o novú skúsenosť
• jamais vu (žamé vú): ide o opačný fenomén, kde sa známa situácia javí ako úplne neznáma
• konfabulácia: je vymýšľanie spomienok na situácie, ktoré sa nikdy nestali, často bez vedomia ich nepravdivosti
• pseudoreminiscencia: spomienka na skutočnú udalosť je v tomto prípade síce vybavená, ale je zasadená do nesprávneho časového alebo priestorového kontextu

Terapia:

Liečba paramnézie závisí od jej príčiny a zameriava sa na zmiernenie symptómov a zlepšenie funkcie pamäti. Pri neurologických príčinách sa používajú farmakologické metódy, napríklad lieky na podporu kognitívnych funkcií alebo antiepileptiká. Ak je paramnézia spojená s psychickými poruchami, účinná je psychoterapia, najmä kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá pomáha pacientovi rozlišovať medzi skutočnými a skreslenými spomienkami. Okrem toho môžu byť prospešné techniky na zvládanie stresu, dostatok spánku a zlepšenie životného štýlu, ktoré podporujú zdravú funkciu mozgu.