Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je úzkostná porucha vyvíjajúca sa u ľudí, ktorí boli vystavení extrémne stresujúcej, traumatickej udalosti, ako sú vojnové udalosti, týranie, únosy, nehody, prírodné katastrofy, sexuálne útoky alebo závažné zranenia. Pre PTSD je typická dlhodobá reakcia na traumatickú udalosť, rozpomínanie sa na traumu vo forme myšlienok, imaginácií a snov, strata pozitívnych emócií a pocit emočného otupenia, ako aj vyhýbanie sa podnetom, situáciám a činnostiam pripomínajúcim traumu. Porucha značne ovplyvňuje každodenný život jedincov, interferuje s ich schopnosťou fungovať v práci, vzťahoch a ďalších aspektoch života. 

Príčina:

Prežitie traumatickej udalosti je podstatný faktor pre rozvoj PTSD, ale sám o sebe nestačí. Na rozvoji úzkostnej poruchy sa podieľajú taktiež faktory prostredia v čase traumatickej udalosti a predisponujúce faktory, ktoré môžu spočívať v premorbídnej osobnosti a v jej biologickej výbave. Existuje mnoho udalostí vedúcich k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD). Medzi najčastejšie patria:

• vojnové udalosti: Vojnové udalosti sú jednou z najčastejších príčin PTSD, pretože vojaci a civilisti, ktorí prežili vojenské konflikty, boli vystavení opakovanému násiliu, útokom, strate spolubojovníkov a iným traumatickým zážitkom.
• násilné útoky: Účastníci alebo obete násilných trestných činov, ako sú útoky, lúpeže, ozbrojené prepadnutia alebo sexuálne útoky, sú taktiež vysokorizikový na rozvoj PTSD.
• prírodné katastrofy: Zemetrasenia, hurikány, povodne, lesné požiare a tornáda spôsobujú stratu majetku, zranenia alebo straty blízkych, čo môže viesť k rozvoju poruchy.
• dopravné nehody: Účastníci závažných dopravných nehôd, spojených so vznikom vážnych zranení alebo smrťou účastníkov nehody, môžu viesť k vzniku PTSD.
• detské zneužívanie alebo zanedbávanie: Deti, ktoré prežili zneužívanie alebo boli vystavené chronickému zanedbávaniu, často vyvinú PTSD v dôsledku traumatických udalostí prežitých v mladom veku.
• neočakávaná smrť niekoho blízkeho
• vážna ochorenie vlastného dieťaťa
• napadnutie partnerom alebo opatrovníkom

Klinický obraz:

• opakujúce sa a vynútené spomienky na traumatickú udalosť prejavujúce sa vo forme nočných môr, nepretržitých myšlienok alebo vizuálnych zážitkov
• intenzívne emočné reakcie, pri konfrontácii s niečím, čo pripomína traumatickú udalosť
• vyhýbanie sa situáciám, miestam alebo ľuďom, ktoré pripomínajú traumatickú udalosť
• problémy so spánkom, vrátane nočných môr, ťažkostí so zaspávaním alebo častým budením sa v noci
• náhle a intenzívne reakcie, ako je podráždenie, hnev alebo agresia
• chronické problémy so sústredením sa a pamäťou
• symptómy emocionálneho znecitlivenia až neschopnosť prežívať pocity, pocit sociálnej izolácie, zúženie záujmov 
• amnézia na podstatnú časť traumatickej udalosti
• symptómy extrémneho nabudenia (arousal), hypervigilita voči hrozbám, prehnané úľakové reakcie a iritabilita

Tieto príznaky môžu byť neustále prítomné alebo sa objavujú intermitentne, avšak ich výskyt značne ovplyvňuje každodenný život jednotlivca. Pacienti trpiaci symptómami PTSP nemusia vyhľadať liečbu ani celé mesiace, či roky po nástupe symptómov, napriek tomu, že zažívajú výraznú nepohodu.

Dôsledky PTSD:

Každá nedostatočne spracovaná traumatická udalosť môže viesť k nasledujúcim chronickým poruchám:

• depresia
• psychosomatické poruchy
• panická porucha
• sociálna fóbia
• agorafóbia
• sexuálne dysfunkcie
• abúzus návykových látok
• partnerské konflikty
• psychogénna paranoidná psychóza

Diagnostika:

Stanovenie diagnózy posttraumatickej stresovej poruchy  vyžaduje komplexnú hodnotiacu metódu, ktorá zahŕňa dôkladnú anamnézu, vyšetrenie symptómov a zhromažďovanie informácií o traumatickej udalosti.

• hodnotenie symptómov: Odborník na duševné zdravie zhromažďuje informácie o symptómoch, ktoré osoba zažíva. Tieto symptómy zahŕňajú opakujúce sa a vynútené spomienky, nočné mory, vyhýbanie sa spomienkam na traumatickú udalosť, intenzívnu úzkosť či hyperaktivitu.
• anamnéza: Lekár sa pýta na podrobné informácie o traumatickej udalosti, ktorá mohla viesť k rozvoju PTSD. Zisťuje, či bola osoba vystavená priamej hrozbe smrti, zraneniu, fyzickému útoku, alebo či bola svedkom takýchto udalostí.
• fyzikálne vyšetrenie: Nasleduje fyzikálne vyšetrenie na vylúčenie iných zdravotných problémov, ktoré by mohli spôsobiť dané symptómy.
• kritériá pre stanovenie diagnózy: Diagnóza PTSD sa stanovuje na základe kritérií uvedených v diagnostickom manuáli mentálnych porúch. Tieto kritériá zahŕňajú prítomnosť určitého počtu symptómov, ich trvanie a závažnosť.
• diferenciálna diagnostika: Niektoré symptómy PTSP sa môžu prekrývať so symptómami inej psychickej poruchy, napr. depresie, panickej poruchy, organickej psychickej poruchy, či poruchy osobnosti. Pri týchto poruchách však typicky chýba neželané spomínanie si na traumu. 

Pacienti s PTSP sú často nesprávne vedení pod diagnózou inej psychickej poruchy. To vedie k nesprávnej liečbe a chronifikácii poruchy. Odborný zdravotnícky pracovník by mal o možnosti PTSP uvažovať vždy, keď vyšetruje pacienta s inou úzkostnou poruchou, závislosťou od návykových látok, chronickou bolesťou a depresívnou poruchou.

Terapia:

Liečba PTSD zahŕňa kombináciu rôznych terapeutických prístupov, ktoré sa zameriavajú na zmiernenie symptómov a zlepšenie kvality života postihnutých jednotlivcov. 

• Psychoterapia:

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Tento terapeutický prístup sa zameriava na identifikáciu a zmeny negatívnych myšlienok a vzorcov správania spojeného s traumatickou udalosťou. KBT môže zahŕňať expozičnú terapiu, kde jednotlivec postupne vystavuje seba spomienkam alebo situáciám spôsobujúcim úzkosť, aby sa naučil zvládať svoje obavy.

EMDR (Eye Movement Desensitization and Reprocessing): EMDR je terapeutická metóda kombinujúca psychoterapiu s rýchlymi pohybmi očí alebo inými formami bilaterálnej stimulácie s cieľom znížiť úzkosť spojenú s traumatickou udalosťou a umožniť jednotlivcom spracovať svoje traumatické zážitky.

• Farmakoterapia:

Antidepresíva: Niektoré antidepresíva, najmä selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) a inhibítory spätného vychytávania noradrenalínu a serotonínu (SNRI), sa často predpisujú na liečbu symptómov PTSD, ako sú depresia, úzkosť a nočné mory.

Antipsychotiká a anxiolytiká: Na liečbu závažnejších príznakov alebo komorbidít PTSD sa môžu predpisovať antipsychotiká a anxiolytiká.

• Podpora zo strany rodiny a spoločenstva: Poskytovanie podpory zo strany rodiny, priateľov a spoločenstva hrá dôležitú úlohu pri zmiernení symptómov PTSD a zlepšení kvality života postihnutých jedincov.
• Zmeny životného štýlu: Zdravé životné návyky, ako sú pravidelná fyzická aktivita, zdravá strava a dostatok spánku, zmierňujú symptómy PTSD.
• Integratívne prístupy: Rôzne integratívne terapeutické prístupy, napríklad arteterapia, muzikoterapia, meditácia, joga, dychové cvičenia alebo masáže pôsobia priaznivo pri zvládaní stresu a zlepšení psychickej pohody.

Prevencia:

Prevencia posttraumatickej stresovej poruchy  je zložitá, pretože často nie je možné predvídať traumatické udalosti, ktoré by mohli viesť k vývoju tohto stavu. Napriek tomu existujú isté opatrenia znižujúce riziko rozvoja PTSD. Tieto stratégie poskytujú podporu jedincov, ktorí prekonali traumatické udalosti.

• protektívne faktory: Posilňovanie protektívnych faktorov, ako sú adaptívne zvládanie, silné sociálne podporné siete a psychická odolnosť, zlepšuje schopnosť jedincov vyrovnať sa s traumatickými udalosťami a znižuje riziko vzniku PTSD.

• rýchle a primerané intervenčné opatrenia: Poskytovanie rýchlej a primeranej psychologickej podpory a intervencií pre ľudí, ktorí prežili traumatické udalosti zmierňuje príznaky posttraumatickej poruchy.

• včasná identifikácia a liečba: Identifikácia jedincov s vyšším rizikom rozvoja PTSD a poskytnutie včasnej liečby zabraňuje zhoršeniu príznakov a zmierňuje emocionálne následky traumatických udalostí.

• edukácia a osvetové kampane: Poskytovanie informácií o symptómoch PTSD, dostupných zdrojoch podpory a možnostiach liečby, pomáha ľuďom lepšie rozumieť tejto poruche a hľadať pomoc, keď ju potrebujú.

• podpora zo strany rodiny a priateľov: Poskytovanie podpory zo strany rodiny, priateľov a spoločenstva pre osoby, ktoré prežili traumatické udalosti, hrá kľúčovú úlohu pri zmiernení emocionálnych následkov a rizika rozvoja PTSD.