Yersinia pseudotuberculosis je jedlom prenášané bakteriálne ochorenie, ktoré vedie k vzniku gastroenteritídy. Klinicky môže infekcia napodobňovať akútnu apendicitídu, ktorú je potrebné vylúčiť. Vo väčšine prípadov ide o samolimutujúce ochorenie a postačuje podporná liečba. V závažnejších prípadoch však môže byť potrebná antibiotická liečba.

Príčina

Infekcia spôsobená Yersinia pseudotuberculosis sa zvyčajne prenáša konzumáciou kontaminovaných potravín alebo vody. Baktéria sa vyskytuje v pôde a môže byť prítomná na čerstvo zozbieraných plodinách, najmä v koreňovej zelenine. Má množstvo živočíšnych rezervoárov a je bežná vo voľne žijúcej zveri, vrátane vtákov, hlodavcov, králikov, jeleňov, psov, mačiek a hovädzieho dobytka.

Inkubačný čas sa pohybuje zvyčajne od 5 do 10 dní, no môže byť od 2 do 20 dní, pričom najčastejšie sa príznaky objavujú 4 dni po požití baktérie.

Prejavy

Yersinia pseudotuberculosis spôsobuje akútnú, samolimitujúcu gastroenteritídu a mezenteriálnu lymfadenitídu, ktorá môže napodobňovať akútnu apendicitídu, a to najmä u dospelých. Typickými príznakmi sú bolesť brucha (často v pravom dolnom kvadrante), horúčka, vracanie a hnačka.

Infekcia môže tiež viesť k invaginácii čreva, čo sa vyskytuje najmä u detí. Enterokolitída obvykle trvá 1 až 3 týždne. Ďalšími komplikáciami môžu byť erythema nodosum, artralgie, reaktívna artritída, ankylozujúca spondylitída. Kožné a slizničné prejavy môžu zahŕňať začervenanie tváre, krku, malinový jazyk a olupovanie kože. Hlásené sú aj očné prejavy ako uveitída a konjunktivitída.

Diagnostika

Prvým krokom diagnostiky je anamnéza, v ktorej sa zameriavame na konzumáciu neumytej zeleniny, pitie nepasterizovaného mlieka, pitie vody z možných kontaminovaných zdrojov. Dôležitá je aj cestovateľská anamnéza a cestovanie do endemických oblastí. Definitívnu diagnózu stanovíme sérologickým vyšetrením krvi, moču alebo stolice. 

Terapia

Infekcia spôsobená Yersinia pseudotuberculosis má zvyčajne mierny priebeh a je samolimitujúca. Vo väčšine prípadov si vyžaduje len podpornú liečbu, najmä pri dehydratácii alebo horšom celkovom stave, kde môže byť potrebná hospitalizácia. Antibiotiká nie sú potrebné pri ľahkých formách ochorenia, ale pri ťažších prejavoch, najmä u imunosuprimovaných pacientov alebo pacientov s chronickým ochorením pečene, je ich podanie indikované. V zriedkavých prípadoch, napríklad pri ťažkom gastrointestinálnom krvácaní alebo črevnej obštrukcii, môže byť potrebná chirurgická intervencia.